Analýza: Profesionálne a systémové riešenie problémov lesného hospodárstva naráža na neustále personálne zmeny, vyžaduje si celoštátnu koordináciu postupu

Pri komplexnom riešení projektu na celoštátnej úrovni sa predpokladá spolupráca ministerstva a riešiteľskej organizácie so Slovenskou lesníckou komorou, ako stavovskou organizáciou a súčasne s organizáciami štátnych lesov, Radou  združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a LF TU Zvolen. Na medzinárodnej úrovni realizácia projektu v podmienkach SR predpokladá prostredníctvom národného koordinátora priamu spoluprácu špecialistov Národného lesníckeho centra so skupinou expertov Európskej komisie pri formulovaní zásad a zabezpečení s tým súvisiacej legislatívy.   

Riešenie problémov lesného hospodárstva na Slovensku

V odbornej lesníckej verejnosti a medzi vlastníkmi a užívateľmi štátnych a neštátnych lesov na Slovensku sa už dlhú dobu diskutuje o nesystémovom riešení súčasných  problémoch lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku. Osobitným problémom sú rozsiahle škody, spôsobené veľkoplošnými lesnými kalamitami, ktoré každoročne vznikajú v lesnom hospodárstve v ohniskách výskytu podkôrneho hmyzu a šíria sa aj zo zonácií národných parkov a rezervácií na hospodárske lesy.

Napriek protestom odbornej lesníckej verejnosti a vlastníkov a užívateľov štátnych a neštátnych lesov sa nedarí zastaviť negatívnu mediálnu kampaň ochranárskych združení a mimovládnych organizácií o riadnom obhospodarovaní lesov. V konečnom dôsledku sa na vzniknutých škodách priamo podieľajú aj organizácie štátnej ochrany prírody a Ministerstva životného prostredia SR.

Dôkazom o skutočnom stave lesov a kalamít sú satelitné snímky, ktoré jednoznačne preukazujú  postup kôrovcovej kalamity z centrálnej časti Vysokých Tatier smerom na Západné a Belanské Tatry a k hraniciam Poľska (Javorina, Podspády). Podľa satelitných snímok sú preukázateľné škody aj na ostatných územiach Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria s výskytom smreka ako pôvodnej dreviny.

Na negatívnom ovplyvňovaní verejnej mienky obyvateľstva sa vo výraznej miere podieľa televízia, rozhlas, ale aj ostatné printové médiá tým, že do televízie majú obmedzovaný prístup experti Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici, špecialisti z Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene so snahou objektívne zdokumentovať nevyčísliteľné škody, ktoré každoročne vznikajú v lesoch v dôsledku obmedzovania spracovania kalamitného dreva a ochranných opatrení, ktoré v konečnom dôsledku už existenčne ohrozujú  trvalo udržateľné obhospodarovanie všetkých lesov na Slovensku. To sa v konečnom dôsledku týka aj nezabezpečenia programu a opatrení Európskej komisie v Novej stratégii lesov Európy do roku 2030 a záverov ministerských konferencii o ochrane lesov v Európe.

Z analýzy rizík a dôsledkov v trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov na Slovensku publikovaných v odbornej tlači, vyplýva aj ďalšia pragmatická otázka nutnosti celoštátnej koordinácie riešenia problémov lesného hospodárstva, ktorá súvisí s bezpečnosťou domácej produkcie surového dreva pre drevospracujúci priemysel, kde už dlhé obdobie pretrváva nedostatočná koordinácia riešenia spolupráce rezortov pôdohospodárstva a hospodárstva. Ide o mediálnou podporu záverov a expertíz trvalo udržateľnej produkcie surového dreva pre drevospracujúci priemysel na Slovensku.

 Neefektívna komunikácia vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a nedostatočná mediálna podpora zabezpečenia trvalej produkcie dreva zo strany Ministerstva hospodárstva SR a konkrétne drevárskeho, celulózo-papierenského a nábytkárskeho priemyslu spôsobuje, že sa vytvára v masmédiách komunikačný priestor pre združenia ochrancov prírody a mimovládne environmentálne organizácie a v konečnom dôsledku i pre inštitúcie ochrany prírody a krajiny na negatívne ovplyvňovanie verejnej mienky obyvateľstva a na šírenie demagógie o nezalesnených holinách, ťažbe dreva nad bilancovaný etát, vývoze lukratívnych sortimentov dreva do zahraničia atď.

Zámer tejto negatívnej marketingovej kampane v masmédiách vytvára v konečnom dôsledku dojem o negatívnom dopade na možnosti zamestnania obyvateľstva na vidieku. Tým sa súčasne cieľavedome negatívne interpretuje obmedzovanie možností zvýšenia zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle. O dlhotrvajúcich existenčných problémoch lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku, ako aj dlhoročných výsledkov stáročného lesníckeho výskumu vo väzbe na kapacitné možnosti drevospracujúceho priemyslu a technickom rozvoji sa už nekomunikuje.

Nápravné opatrenia a celoštátna koordinácia riešenia problémov  lesného hospodárstva na Slovensku si preto vyžadujú neodkladné politické a systémové riešenia, ktoré však v dlhodobom horizonte nenachádzajú žiadúcu odozvu a podporu nielen na úrovni rezortného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj na úrovni Ministerstva hospodárstva SR a predovšetkým Ministerstva životného prostredia SR.

V konečnom dôsledku sa neriešenie problémov lesného hospodárstva v prvom rade týka rezortných ministrov a ich námestníkov a v konečnom dôsledku aj Vlády SR a Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rady SR. Podľa vykonanej analýzy súčasného stavu lesného hospodárstva na Slovensku sa v dlhodobom horizonte premieta aj do zabezpečenia programov starostlivosti o lesy a hospodárskej úpravy lesov, ale aj do technického rozvoja a financovania lesníckej vedy a výskumu,  poradenstva, výchovy a vzdelávania, atď.

Dôsledky nesystémového postupu pri odstránení nedostatkov

Na prvom mieste je skutočnosť, že tieto zásadné problémy dôsledkov ekonomickej reformy a reprivatizácie lesov na Slovensku sa dlhodobo nedarí zaradiť Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj lesníckym inštitúciám vrátane Slovenskej lesníckej komory a  manažmentu štátnych a neštátnych lesov ako priority do Programového vyhlásenia Vlády SR, za plnenie ktorých by rezortní ministri niesli priamu zodpovednosť.

Následne sa problémy nezabezpečenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov s náležitým zdôvodnením ich potreby neuvádzajú s patričnou dôraznosťou v Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa). Je evidentné, že doposiaľ rezortní ministri pôdohospodárstva  nepresadili na rokovaní vlády, Národnej rady SR a v programovom vyhlásení vlády priority riešenia problémov lesného hospodárstva SR. V tejto súvislosti treba uviesť, že ide o nesystémovú konkretizáciu uznesení vlády SR a nástrojov na ich zabezpečenie a  zodpovednosťou rezortných ministrov a ďalších ministrov (MŽP SR, MH SR a pod.) za ich plnenie.

Na druhom mieste sú to otázky, súvisiace s permanentnými zmenami personálneho obsadenia odborných útvarov ministerstva a v štátnej správe lesného hospodárstva po každých parlamentných voľbách, ktoré sa viac-menej vykonávajú na všetkých stupňoch rezortného riadenia i v lesníckych inštitúciách a manažmente štátnych podnikov lesného hospodárstva. Personálne zmeny sa následne vykonávajú aj vo vnútropodnikových organizačných jednotkách, ktoré neprinášajú požadovaný efekt v organizácii riadenia. 

Podľa poznatkov zo zahraničia napr. v Rakúsku víťazné politické strany podľa výsledkov parlamentných volieb obsadia v rezorte pôdohospodárstva funkciu ministra a námestníkov ministra. Ostatné riadiace funkcie zostávajú bez personálnych zmien a kontinuálne pokračujú v riadení rezortu podľa Vládneho programu. Tým je zabezpečená kontinuita i stabilita zamestnancov a odborných útvarov ministerstva a profesionálne riadenie rezortu pôdohospodárstva a jeho odvetví na celoštátnej úrovni a úrovni spolkových krajín.

Na Slovensku naráža profesionálne a systémové riešenie problémov lesníctva a lesného hospodárstva na problém súvisiaci s neustálymi personálnymi zmenami. Politické výmeny riadiaceho personálu sa viac-menej vykonávaj aj na všetkých stupňoch rezortného riadenia i v lesníckych inštitúciách. To v konečnom dôsledku obmedzuje stabilitu a celoživotný kariérny postup manažmentu riadenia lesného hospodárstva na ústrednom orgáne štátnej správy lesného hospodárstva a v priamo riadených organizáciách.

Výnimku tvorí len sektor neštátnych lesov, na ktorý nemá ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva priamy dosah. Problémom v riadení rezortu je z dlhodobého hľadiska neschopnosť niektorých politicky nominovaných ministrov a štátnych tajomníkov rezortného ministerstva koordinovať spoluprácu rezortu pôdohospodárstva a presadzovať priority lesného hospodárstva s rezortami životného prostredia a hospodárstva pri vypracovaní strategických dokumentov a ich odôvodnení v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pri  prerokovaní dokumentov vo vláde SR a parlamentných výboroch.

Východisko riešenia súčasných problémov lesného hospodárstva

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v súvislosti so stupňujúcou sa agresivitou a demagógiou niektorých ochranárskych združení a mimovládnych environmentálnych organizácií, orientovanú na bezzásahovosť v obnove lesa, chýba adekvátna reakcia výkonnej moci štátu na riešenie problémov lesného hospodárstva. Na rozdiel od lesnícky vyspelých štátov Európy, v súčasnej dobe predstavuje obhospodarovanie lesov na Slovensku krajný environmentalizmus a ekonomizmus. 

Ich dôsledky sa prejavujú na jednej strane v obhajobe riadneho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov podľa vypracovaných programov starostlivosti o lesy a na druhej strane túto situáciu využívajú ochranárske združenia, mimovládne organizácie a orgány štátnej správy a ochrany prírody v preferovaní  ochranárskych opatrení a všeobecných ekonomických nástrojov riadenia štátu.

Každý národohospodár si preto nutne musí klásť otázku ako je možné, že sa podľa záverov vykonanej analýzy "Ekonomických rizík obhospodarovania lesov a možnosti ich riešenia", publikovaných v odbornej tlači na Slovensku a v Čechách sa nenájdu  od obdobia centrálne riadenej ekonomiky v štátnom rozpočte a v štrukturálnych fondoch EÚ dostatočné finančné zdroje na riadne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na Slovensku tak, ako je tomu napr. v Českej republike, Rakúsku a v spolkových krajinách Nemecka.

V podstate ide o aplikáciu takých ekonomických nástrojov štátnej lesníckej politiky, ktoré zabezpečia  dostatok finančných prostriedkov na zachovanie a rozvoj produkčných schopností lesov a tým aj ekologicky obnoviteľnej drevnej suroviny a zlepšenie zdravotného stavu lesov postihnutých rozsiahlymi kalamitami. V neposlednej miere analýza poukazuje aj na nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov a zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií, zameraných na riešenie zamestnania obyvateľstva v podhorských oblastiach.

Z hľadiska systémového a koncepčného riešenia celoštátnych problémov lesného hospodárstva na národnej úrovni možno konštatovať, že rezort pôdohospodárstva nevenuje dostatočnú pozornosť riešeniu špecifických nástrojov štátnej lesníckej politiky. S tým súvisí aj zložitý problém majetkovo-právneho vysporiadania rozdrobeného vlastníctva lesov po ich navrátení pôvodným vlastníkom a užívateľom lesov a ich finančnom vysporiadaní pri vyhlasovaní národných parkov a ochranných pásmach. S tým sa vytvára v masmédiách priestor pre šírenie demagógie mimovládnych organizácií a občianskych združení o neodbornom manažmente obhospodarovania štátnych a neštátnych lesov.

Vo verejnosti sa tým vytvára obraz o neopodstatnenosti lesníctva a lesného hospodárstva ako samostatného národohospodárskeho odvetvia, ktoré by mali nahradiť podľa dômyselne vypracovaných scenárov pre  masmédiá organizácie a inštitúcie a organizácie životného prostredia. Riešenie tejto krajne nepriaznivej a možno konštatovať, že už v súčasnej dobe aj existenčnej otázky lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku, si riešenie problémov vyžaduje celoštátnu koordináciu postupu.  

Ing. Igor Michalík, analytik lesného hospodárstva Slovenskej republiky