Ako pomôc tetrovom

Populácia tetrovov na Slovensku sa postupne zmenšuje. Príčinami tohto poklesu sú okrem iného strata vhodných biotopov, znečistenie životného prostredia, zvýšený tlak predátorov, pytliactvo, turistika či masový zber lesných plodov, uviedol na konferencii venovanej týmto chráneným operencom zoológ Ústavu ekológie lesa v Starých Horách Miroslav Saniga. Záchrana tetrovov je spoločným cieľom lesníkov aj ekológov. 

„Zatiaľ čo ešte v roku 1972 poľovnícka štatistika udávala pre územie Slovenska 3700 kohútov tetrova hlucháňa, na začiatku tohto storočia sú reálne odhady, opierajúce sa o dlhodobý výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na 500-600 kohútov a rovnaký počet sliepok,“ uviedol M. Saniga.Pre stabilizáciu, prípadne postupný rast počtu tetrovov, je podľa neho potrebné zabezpeči súvislé, aspoň 50 hektárov veľké, vhodné lesné komplexy, obmedzi v určitých ročných obdobiach turistiku a zásahy v lesných porastoch či monitorova a regulova populácie predátorov. 

„Lesy SR vykonávajú všetky opatrenia uvedené v návrhu Ing. Sanigu včítane nevyrušovania hlucháňa v čase jeho toku,“ povedala vedúca odboru usmerňovania lesníckych činností Alena Ábelová. Kontraproduktívne je však podľa nej presadzovanie bezzásahových území aktivistami v lokalitách, kde tetrov hlucháň žije. Podobný názor dnes prezentovalo aj viacero účastníkov konferencie. Pokiaľ porasty vyschnú napríklad v dôsledku neregulovaného napadnutia podkôrnym hmyzom, chránené operence sa z týchto území podľa skúseností lesníkov stratia. Pravdepodobne najvhodnejší spôsob pestovania lesa, ktorý vyhovuje aj tetrovom, je prírode blízke obhospodarovanie presadzované v posledných rokoch na čoraz väčších plochách v správe Lesov SR. Počty hlucháňov podľa A. Ábelovej nepriaznivo ovplyvňuje aj obmedzenie možnosti lovu krkavca čierneho, ktorý patrí k najvážnejším prirodzeným nepriateľom tetrovov, ale aj premnoženie diviakov, líšok a kún.

(lsr)