Ako ďalej v ochrane prírody?

Ochrana prírody v Slovenskej republike v roku 2010
     (Problémy a možnosti ich riešení)

Ochrana prírody v Slovenskej republike zdedila z minulosti (najmä reálno-socialistickej) klady, ale aj zápory. V EÚ sme v ochrane prírody štátom č. 1. Ochrana prírody na Slovensku je síce na vysokej úrovni, ale je mnohonásobne drahšia, ako by bolo únosné a až príliš často je na úkor vlastných obyvateľov. Predchádzajúca vládna garnitúra o týchto problémoch vedela, ale ich - neriešila.

1. Medzinárodné súvislosti

V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ je SR schopná pri pomerne vysokej hustote osídlenia vykazova 42 % zalesnenia, drevinové zloženie lesných porastov blízke prirodzenému (na rozdiel napríklad od ČR alebo SRN) a najmä populácie vrcholových predátorov (medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid) v súvislých areáloch na celej jednej tretine svojho územia. Uvedený priaznivý ekologický stav územia štátu sme schopní udržiava pri súčasne najmenšej výmere ornej pôdy na obyvateľa v Európe.

Československá koncepcia ochrany biodiverzity ochranou a budovaním ekologických sietí v kultúrnej krajine sa v roku 1991 stala odborným podkladom pre tvorbu európskej koncepcie (Rady Európy) ekologických sietí EECONET. NATURA 2000, ktorú EÚ svojim členským štátom v súčasnosti oktrojuje, je len viac alebo menej podarenou (skôr menej) modifikáciou tejto koncepcie.

Pôsobením tzv. ľudského faktora i nešastnou zhodou okolností sa problematika NATURY 2000 v SR dostala v rokoch 2002-2010 na nesprávnu koľaj.

* Nedostatočnou prípravou metodiky NATURY 2000 v samotnej EÚ. V SR sme napríklad povinní chráni druhy, ktoré sú tu tak hojné, že by sme ich mohli na vagóny vyváža (fúzač alpský).

* Návrhy na vymedzenie území NATURA 2000 v SR nepripravili vedecké inštitúcie s príslušnou akreditáciou, ale iba spolky dobrovoľníkov, samozrejme aj so stovkami tzv. vedeckých omylov. Tieto návrhy pritom neboli odborne oponované.

* DG Enviro si takto nadsadenými číslami NATURY 2000 v SR samozrejme vylepšuje vlastné štatistiky. Podiel CHVÚ napríklad v SR je v porovnaní s podielmi starých a ekonomicky omnoho silnejších členských štátov EÚ 4-násobný.

* Politika DG Enviro voči členským štátom EÚ v oblasti NATURY 2000 je nerovnomerná (veľmi mierne povedané). Voči SR na jednej strane DG Enviro vyvíja silný tlak na inštaláciu území NATURY 2000, na strane druhej nie je schopné presadi u iných členských štátov dovoz našich prebytočných medveďov. Pritom prvé zabitie človeka medveďom je v SR pravdepodobne otázkou iba krátkeho času.

Povinná inventúra druhov a biotopov NATURY 2000 v EÚ v roku 2008 z hľadiska biodiverzity skončila so záporným výsledkom – pokles biodiverzity sa za posledných 10 rokov nepodarilo zastavi. Jednou z príčin tejto negatívnej tendencie je, že NATURA 2000 je koncipovaná ako súostrovie navzájom izolovaných ostrovov. Izolované populácie druhov organizmov bez prílivu cudzích génov postupne degenerujú a vymierajú. Takéto vysvetlenie sa však v oficiálnych materiáloch EK diplomaticky obchádza.

Nesprávne nastavenie NATURY 2000 ako nástroja na udržanie biodiverzity vyvoláva v jednotlivých členských štátoch EÚ odborné i politické tlaky na jej prehodnotenie.

Podiel území NATURY 2000 v SR je pritom v súčasnosti už 34 % (!!!). Úlohou MŽP SR by malo by tieto trendy v EÚ sledova a v primeranom predstihu a najmä v prospech SR na ne aj reagova. Doteraz sa tak v podstate nedialo.

2. Slovenské súvislosti

V ochrane prírody SR je v súčasnosti množstvo nedostatkov - od legislatívnych cez odborné, ľudské až po nedostatok peňazí. Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny napríklad je v porovnaní s príslušnými smernicami EÚ omnoho a zbytočne prísnejší. Na druhej strane zasa tento zákon samotný (jeho nesprávnym nastavením a aj nesprávnym výkladom) je vlastne jednou z príčin ekologickej devastácie sukcesne najvyspelejších rezervácií SR, napríklad siedmich smrekových pralesov. Tie sme pod farizejskou zámienkou „nezasahovania do (zasiahnutých) prírodných procesov“ nechali zožra podkôrnikovi smrekovému.

K reálnym výsledkom ochrany prírody na Slovensku za posledných 60 rokov patria nielen úspechy, ale aj neúspechy (a im zodpovedajúca medzinárodná hanba). K nim patrí (svojho času) vyhynutie slovenskej populácie orliaka morského alebo sokola sahovavého. V súčasnosti sa k nim priraďuje vyhynutie dropa fúzatého a zdegenerovanie záchranného chovu zubra hrivnatého vo zvernici Topoľčianky.

SR zdedila po ČSSR podiel 24 % svojho územia pod nejakou formou ochrany. Výber území medzi chránené a ich manažment nebol objektívny, ale poplatný vtedajšiemu politickému systému, často farizejskému.

Po roku 1989 sa však namiesto zásadnej revízie chránených území v SR začali, paradoxne, vyhlasova desiatky ďalších. V súčasnosti  je pod nejakou formou územnej ochrany (aj s územiami NATURA 2000) 43 % územia SR. Zatiaľ nepoznáme cenu, ktorú musíme za takýto spôsob ochrany prírody plati.

K nedostatkom inštitucionálnej ochrany prírody v SR v súčasnosti patria:

* Nesprávne nastavenie zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

* Vzah niektorých NGO k MŽP SR - ako k servisnému pracovisku.

* Vzah ŠOP SR k MŽP SR, tiež ako k servisnému pracovisku.

* Neexistencia rezortného výskumného ústavu MŽP SR (ŠOP SR a ani SAŽP nemajú na takúto činnos akreditáciu).

* Často podpriemerná odborná úroveň pracovníkov orgánov OP (i pracovníkov ŠOP SR).

* Neexistencia limitov pre optimálny počet CHÚ rovnakého typu (napríklad bukové kvetnaté lesy podhorské).

* Neexistencia limitov pre hodnotenie ekologickej stability a sukcesnej vyspelosti chránených území.

* Neexistencia limitov pre minimálny podiel ekologicky hodnotných krajinných segmentov v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine.

* Neexistencia limitov pre zabezpečenie priechodnosti bariér pre členov domácej bioty.

* Neprítomnos niektorých kľúčových druhov organizmov v prirodzených spoločenstvách alebo ich ústup z nich (napríklad topoľ čierny, brest hrabolistý, los mokraďový).

* Notorické ponechávanie voľného poľa pre šírenie niektorých inváznych druhov organizmov s devastačným vplyvom na pôvodné spoločenstvá (napríklad kormorán veľký, agát biely).

* Mrhanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov na tiežochranu prírody, napríklad na posilnenie populácií u nás nepôvodných druhov (sokol rároh, orol kráľovský, drop fúzatý).

* Neriešenie dôsledkov tzv. obilninárskeho programu a tzv. náhradných rekultivácií bývalého politického režimu, ktorý vytvoril z extravilánov sídiel Podunajskej a Východoslovenskej nížiny odľudštenú a takmer absolútne zornenú poľnohospodársku krajinu a ich obyvateľom zmenil ich domov na ekologickú polopúš. A tak ďalej.

3. Návrhy riešení:

* Dopracovanie a schválenie zákona o ochrane prírody a krajiny zostaveného na princípoch nie sledovania prírodných procesov v CHÚ (vedúcich často k zničeniu unikátnych spoločenstiev, za ktoré neexistuje žiadna náhrada), ale na princípe existencie klimaxu v CHÚ, alebo (v najhoršom prípade) existencie nespochybniteľného vývoja ku klimaxu smerujúcemu.

* Zníženie počtu CHÚ (štátnych rezervácií) z 1200 na 70. CHÚ teda nebudú na ploche 43% SR, ale iba na ploche 7 000 – 10 000 ha, čo je iba 0,3-0,5 % územia SR.

* Štátne rezervácie budú môc by iba na štátnej pôde.

* Na územnú ochranu ostatných doterajších CHÚ SR rezignuje. Tieto lokality budú môc by chránené, ale iba v režimoch určovaných samosprávou alebo majiteľom pozemku a hlavne na ich náklady.

* Reštitúcia kľúčových chýbajúcich alebo vymierajúcich druhov organizmov.

* Územia európskeho významu vôbec nemusia by štátnymi rezerváciami (príslušné smernice EÚ to nepožadujú). Pre ich ochranu úplne postačuje režim LHP (ak je to lesný porast), alebo režim podľa vodného zákona (ak je to mokraď) a podobne a dohoda medzi štátom a vlastníkom o režime územia v špeciálnych prípadoch (tento inštitút súčasný zákon o OP nepozná, hoci príslušná smernica ho uvádza).

* Prehodnotenie vymedzenia území NATURA 2000 na vedeckých (nie amatérskych) základoch v zmysle uznesenia vlády SR č. 256 a ich nové vymedzenie podľa požiadaviek ostatných rezortov, podľa ich skutočného výskytu a podľa priemerného podielu ostatných členských štátov EÚ. Tým sa uvoľní priestor napríklad pre trasovanie diaľnice D1 v úseku Turany-Hubová alebo pre trasovanie rýchlostnej cesty R7.

* Zabezpeči úplné napojenie financovania území NATURA 2000 na rozpočet EÚ a ich odpojenie zo štátneho rozpočtu SR.

* Dobudovanie ekologických sietí v intenzívne obrábaných poľnohospodárskych oblastiach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny podľa metodiky tvorby územného systému ekologickej stability (čím sa vyhneme očakávanému tlaku EK na zvýšenie podielu NATURY 2000 na území SR). Budovanie ekologickej siete nemusí by v rozpore s požiadavkou na jej intenzívne antropogénne využívanie. Jej prvky totiž môžu plni funkciu aj inú ako je výroba potravín na ornej pôde (napríklad porasty drevín ako parky okolo termálnych kúpalísk, golfových ihrísk, satelitných mestečiek, v susedstve vidieckych sídiel, bažantnice pre miestne poľovné združenia, ako tieniaca vysoká zeleň vodných tokov, vodných nádrží a miestnych rybárskych revírov a pod.).

* Redukcia počtu pracovníkov orgánov OP (na 1/3).

* Redukcia počtu pracovníkov ŠOP SR (na ½) a SAŽP (o 1/10).

* Vybudovanie pracoviska s funkciou rezortného výskumného ústavu MŽP SR (s počtom pracovníkov 5-10) na riešenie aktuálnych úloh MŽP SR v oblasti OP (napríklad nové vymedzenie NATURY 2000, vymedzenie štátnych rezervácií, zabezpečovanie podkladov k riešeniu prípadných infringementov EK voči SR, riešenie budúcich kalamít –mníška- a pod.).

Väčšina z uvedených navrhovaných opatrení bude predstavova v konečnom dôsledku aj podstatne menší tlak štátnej ochrany prírody na štátny rozpočet SR.

V Bratislave 8.7.2010.

Zostavil: Mgr. Jozef Vojtek