Nie je a nebolo zriedkavým javom, že dedič nemal presný prehľad o pozostalosti vedenej v pozemkovej knihe. A z toho dôvodu ani dedičstvá novoobjaveného majetku neboli zvláštnosťou.
V istom období pozemková kniha nebola, tak ako je tomu teraz, na katastrálnom úrade, ale u štátneho notára. Preto notár nemal problémy vo svojej iniciatíve, aby si v nej vyhľadal alebo dohľadal to, čo malo byť predmetom dedenia.
Príčinou iniciatíva mohla byť hocičo. Hoc aj dobrým úmysel prekvapiť dedičov, že sa mu podarilo nájsť to, o čom nevedeli.
Raz sa stalo, že zomrel istý Karol v nemenovanej dedine. Notár vedený dobrým úmyslom našiel v pozemkovej knihe vlastníka s menom Karol a netušiacu dedičku prinajmenšom prekvapil. A tak po Karolovi zdedila.
Po čase zomrel iný Karol. Dedičia zdedili po ňom to, čo bolo jeho vlastníctvom.
Neskôr sa ale zistilo, že to čo zdedili už bolo zdedené vo vyššie popísanom dedičstve.
A zrodilo sa duplicitné vlastníctvo. Listinné dôkazy boli presvedčivé a dedičku presvedčili.
Nemala by nič proti tomu, keby sa veci uviedli na pravú mieru. Avšak určite jej nebolo jedno, že zaplatené dedičské poplatky sa ukázali ako peniaze vyhodené do vetra.
Nastala patová situácia. Oprávnení dedičia sa nehrnú do platenia ďalšieho poplatku notárovi. Však už raz zaplatili. Neoprávnená dedička už dupľom nie. Kataster nemôže meniť rozhodnutia notárov . Za slabší koniec ťahajú oprávnení dedičia, lebo poznámka duplicitné vlastníctvo je len pri ich dedeniach. Neoprávnená dedička a či vlastne už jej syn ju nemá. Od tých čias už prešlo dosť vody. Najprv zomrela dedička, neskôr aj jej syn. A aj dobromyseľný notár už je pod zemou.
A prišiel ROEP. Kto chce, nech si tipne, čo sa udialo s duplicitný vlastníctvom.
V podstate sú možné dve odpovede.
A: komisia ROEP sa s prípadom zaoberala a vyniesla v tomto zmysle nejaké rozhodnutie.
B: komisia sa s prípadom nezaoberalo a poznámky duplicitné vlastníctvo naďalej svietia na listoch vlastníctva.