Riziko povolania, ale čo bude ďalej...?

Lesník Ing. Martin Jambrich na Liptove prežil tri napadnutia medveďom

Stretávame sa na dvore rodinného domu v jeho rodnej Závažnej Porube pri Liptovskom Mikuláši bezprostredne po tom, ako absolvoval kontrolné vyšetrenia u internistu, neurológa a chirurga. Pred mesiacom ho napadol medveď a bolo to už tretíkrát, čo prežil pri výkone povolania v lese stretnutie s najväčšou šelmou žijúcou u nás. 37 ročný Ing. Michal Jambrich je odborným lesným hospodárom a lesníkom Pozemkového spoločenstva urbariátu v Liptovskej Sielnici a členom poľovného združenia v Závažnej Porube.

Okolo Ing. Jambricha, opierajúceho sa o barly, pobehuje päťmesačný bavorský farbiar Cézar. Zadovážil si ho po tom, ako prišiel o psíka rovnakého plemena. Hovorí, že keď ho napadli medvede, ani raz ho nemal v lese pri sebe. Naopak, keď ho sprevádzal jeho dlhoročný štvornohý zverenec, nestalo sa, že by sa k nemu medveď čo i len priblížil.

„4. júna tohto roku o 8:10 hod. ma napadol medveď po tretíkrát. Po tomto strete mám problémy s kolenom, bedrovým kĺbom, zápästím a ramenom. Už po predošlom napadnutí medveďom spred dvoch rokov mám trvalé následky a teraz budem mať ďalšie. Prognózy lekárov sú zatiaľ celkom priaznivé. Ostanú mi problémy s pohyblivosťou, ale funkciu odborného lesného hospodára budem môcť vykonávať aj naďalej. Ortéza na kolene ale bude zrejme súčasťou môjho bežného pracovného vybavenia.

Určite sa vrátim k svojej práci, pretože to, čo sa mi stalo, beriem ako riziko povolania. Prvý útok medveďa som zažil v roku 2018 iba mesiac po tom, ako som nastúpil na pracovnú pozíciu lesníka v pozemkovom spoločenstve v Závažnej Porube. K ostatným dvom útokom došlo v rokoch 2024 a 2026 v porastoch pri Liptovskej Sielnici. Keď si spomínam na prvé stretnutie s medveďom, označil by som ho za varovný, pretože ma po údere labou odhodilo dozadu. Medveďovi som vlastne len zavadzal.

Ten druhý bol vážnejší. Stal sa cca 70 metrov nad štátnou cestou smerom na Huty. Keď som sa tam pohyboval, vediac, že sa v tejto lokalite nachádzajú medvede som zatlieskal, ozýval sa, ale žiadna reakcia neprišla. Ešte som chvíľu telefonoval a potom som išiel vyznačiť v poraste náhodnú ťažbu. Prešiel som asi 30 metrov a z bukového zmladenia rovno na mňa skočil samec. Odhadujem, že vážil do 150 kilogramov. Skákal po mne a hrýzol do pňa, ktorý sa nachádzal vedľa mňa.

Na medveďa sa strieľať neodvážil

Prestal som sa hýbať a medveď odbehol dole na cestu. Lenže tam ho vytlačili autá späť do lesa, tak chytil ďalší amok a rozbehol sa znova na mňa. Musel som vystreliť z krátkej guľovej zbrane. Raz do vzduchu a dvakrát do vedľa stojaceho stromu. Na medveďa som sa strieľať neodvážil, nikdy neviete, ako zareaguje,“ popisuje svoje zážitky so šelmou Ing. Jambrich.

Dva dni po návrate z nemocnice po niekoľkodňovom pozorovaní videl Ing. Jambrich medveďa pri dome, v ktorom býva s rodičmi a nachádza sa v obci pri evanjelickom kostole. Zásahový tím podľa jeho názoru nie je riešením problému s výskytom medveďa v blízkosti ľudských obydlí. Zmenená je pohlavná a veková štruktúra populácie medveďa natoľko, že pri regulovaní jeho počtov sa treba sústrediť na staršie jedince, ako sa to robilo v minulosti.

„Ako malý chlapec som sa pohyboval v okolí našej dediny bez obáv z medveďov. Od skorého rána som behal po horách a nikdy som žiadneho medveďa nevidel, maximálne srnu alebo jeleňa. Teraz sa tu ľudia boja vyjsť mimo intravilánu obce. Nehovoriac o všetkých ľuďoch, ktorí pracujú v lese. Denne riskujú svoje životy a zdravie. Nielen lesníci a odborní lesní hospodári, ale aj lesní robotníci v pestovnej a ťažbovej činnosti. Takisto úradníci z lesných úradov a úradov životného prostredia, keď idú do porastov na kontrolu. Medveďov je skrátka u nás veľa. Zvlášť tu na Liptove.

Myslím, že zodpovednosť za škody, spôsobené medveďmi, by mali niesť mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ich striknú ochranu. Sú dotované z eurofondov a mali by z týchto peňazí uhrádzať kompenzácie spôsobených škôd – odškodňovať napadnutých ľudí aj farmárov, ktorým veľké šelmy zabíjajú hospodárske zbieratá,“ vyjadruje svoj názor Ing. Jambrich.

No napriek situácii, v ktorej sa nachádza, mu úsmev z tváre neschádza. Zažartuje, že možno preto má takú smolu na stretnutia s medveďmi, lebo bakalársku aj diplomovú prácu na lesníckej fakulte venoval problematike synantropizácie medveďa. Zistil v nej pozorovaniami na viacerých miestach regiónu napríklad zaujímavý fakt, že za 20 percent škôd na poľnohospodárskych kultúrach môže práve medveď.

„V dôsledku niekoľkoročného zastavenia regulačného lovu medveďov stratili plachosť a to je zrejme najväčší problém. Ja som príkladom toho, že medvede sa ľudí prestali obávať. Pred posledným útokom som nahlas telefonoval, cielene som upozorňoval na svoju prítomnosť v poraste, vyznačoval som náhodnú ťažbu a hrkotal sprejom, ktorý sa na to používa, takže medveď mal šancu odbehnúť. Od porastovej steny som prešiel možno 50 metrov a kontroloval som ujatosť sadeníc, keď na mňa medveď skočil.

Som zrejme jediný človek na svete, ktorý prežil tri útoky medveďa bez toho, aby ma pohrýzol. Každý z troch medveďov použil pri útoku na mňa iba laby. Myslím, že som mal veľké šťastie v nešťastí, keďže vždy išlo o mladých, odhadujem štvorročných jedincov, ktorí ma chceli iba zastrašiť, odpratať z cesty. Keby som narazil na staršíeho medveďa alebo na medvedicu, dopadlo by to so mnou oveľa horšie.

Každý z tých medveďov, ktoré ma napadli, sa ku mne vrátili, aby sa ubezpečili o tom, že som spacifikovaný. Opäť bolo mojim veľkým šťastím, že som vždy ležal na bruchu. Počas posledného útoku stál medveď na mne a cítil som jeho dych pri krku. Keby som sa vtedy pohol, zrejme by mi zahryzol do hlavy. Neviem ako, ale môj organizmus akoby v tej chvíli úpne vypol. A to ma zachránilo,“ spomína si Ing. Jambrich.

Vráťme sa k zdravému gazdovskému rozumu

Po tom, ako sa prebral z bezvedomia, zavolal na prvé číslo v mobilnom telefóne, ktoré patrilo predsedovi susedného urbáru v Liptovskej Anne. Mal znova veľké šťastie, že spadol na zem na mieste, kde bol ešte signál. Ak by sa tak stalo iba o desať metrov ďalej, bezvládny by sa pomoci mobilným telefónom kvôli chýbajúcemu signálu nedovolal. Predseda susedného urbáru tak mohol okamžite zalarmovať záchranárov. Zdravotný stav Ing. Jambricha bol po útoku medveďa natoľko vážny, že plné vedomie nadobudol podľa vlastných slov až okolo 17. hodiny, teda deväť hodín po útoku šelmy.

Ing. Jambrich dodáva, že dva, či tri týždne pred nešťastnou udalosťou pozoroval v tejto lokalite s turistickým chodníkom na Liptovský hrad tri väčšie medvede, takže to nahlásil zásahovému tímu, o čom je dokumentácia. Zásahový tím pre medveďa hnedého ho informoval, že boli na tváre miesta, ale medvede tam nepozorovali...

Pýtam sa Ing. Jambricha, čo ďalej s medveďmi, aké on vidí východisko z tohto stavu: „Pred rokmi som čítal článok známeho odborníka Emila Rakytu, ktorý popísal metodiku odstrelu medveďa. Ako sa má postupovať, o aké percentá je nutné populáciu medveďa znížiť, aby sa dostala na únosný stav. Východisko vidím jediné – vráťme sa k zdravému gazdovskému rozumu. Poľovníci určite nechcú vybiť medveďa, ako to prezentujú aktivisti. Medveď v blízkosti obcí a miest skrátka nemá čo robiť! Tu na Liptove sa v blízkosti ľudských obydlí nachádzajú zarastené plochy, malé hájiky a v nich sú medvede.

Treba zobrať do úvahy, že pri narastajúcom počte medveďov sa zdravotný stav populácie tejto šelmy u nás zhoršuje. Keď vidíte súčasné medvede, sú pochudnuté, majú iné postavy, nie také majestátne, ako to bolo predtým. Tento stav skrátka neprospieva ľuďom ani medveďom. Ľudia, ktorí pracujú v lese a pre les sú v ňom od rána do večera, takže majú dostatok pozorovaní, skúseností a zážitkov, aby mohli také niečo zodpovedne povedať.“

V závere nášho stretnutia sa zamýšľa nad tým, že takú rizikovú ako je lesnícka profesia, a nielen kvôli možným útokom premnožených medveďov, zrejme nedokáže vykonávať do dôchodkového veku, ktorý sa v jeho prípade zastaví na 67 rokoch. Úprimne ho škrie, že napriek tomu je lesnícka profesia na okraji spoločnosti. A že spoločnosť vníma prácu lesníkov pri obnove lesov a spracovaní kalamitného dreva ako ničenie životného priestoru napríklad aj pre medvede. Akoby sa z uvažovania mnohých ľudí v tejto spoločnosti zdravý rozum skutočne vytratil.

Jozef Marko