Čo dá komora lesníkom a čo jej dajú lesníci
Vrátim sa k valnému zhromaždeniu Slovenskej lesníckej komory, ktoré sa konalo na konci apríla vo Zvolene. Po štyroch rokoch bolo opäť volebné. Dôležitejšie ale je, že potvrdilo pred rokom sľubovaný a zároveň sľubný vývoj v príprave a presadení návrhu nového zákona o lesníckej stavovskej organizácii, ktorý má zmeniť jej postavenie, zvýšiť jej akceptáciu a nasmerovať ju k prepotrebnej profesionalizácii. Za rok si získal podporu agrorezortu, jeho šéfa i Národného lesníckeho centra.
Staronový predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai v správe o činnosti organizácie za uplynulý rok na valnom zhromaždení opäť pomenoval problém, ktorý vo vzťahu lesníkov k ich stavovskej komore pretrváva: „V úvode musím zopakovať to, čo hovorím každoročne - že z členskej základne je pomerne slabá odozva na rôzne výzvy. Výzvy k tomu, aby sa členovia komory zapojili napr. do podávania podnetov na činnosť komory, na zaujatie stanovísk ku strategickým dokumentom, ku príprave legislatívnych noriem a podobne. Stále nedostávame adekvátnu odozvu.
Každý rok opakujeme v rámci diskusie otázku, prečo má Slovenská lesnícka komora členov, koľko má. A ešte aj tých nemnoho však akoby len čakalo, čo sa v rámci komory udeje, kam sa pohne. Často z lesníckej verejnosti zaznieva – čo mi komora môže dať, ale ja to staviam naopak – čo môžem stavovskej organizácii ponúknuť ja?“
Inšpiroval sa legendárnym výrokom 35. prezidenta Spojených štátov amerických Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý vyzval občanov k zmene postoja vo svojom prejave slovami:„Nepýtaj sa, čo môže urobiť tvoja krajina pre teba. Pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre svoju krajinu.“
Je prirodzené, že členovia aj nečlenovia Slovenskej lesníckej komory majú vo vzťahu k profesnej organizácii oprávnené očakávania. Zároveň je ale myslím celkom pochopiteľné, že Slovenská lesnícka komora ich nebude môcť napĺňať podľa predstáv samotných lesníkov najmä z lesníckej prevádzky, ak nebude mať reprezentatívny počet členov a jej členovia sa nebudú aktívne podieľať na jej činnosti.
Preto je dôležitá nielen pripravovaná legislatívna zmena, ktorá vytvorí podmienky na posilnenie postavenia Slovenskej lesníckej komory v našej spoločnosti. Rovnako podstatná je zmena postoja lesníkov k ich stavovskej organizácii, vyjadrená zásadou: Najskôr dám, potom očakávam.
V tejto súvislosti mi napadlo známe slovenské príslovie: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Je výstižným vyjadrením osobnej iniciatívy a aktivity v živote každého z nás. Človek sa skutočne musí najskôr sám usilovať a riešiť svoje problémy, až potom môže očakávať pomoc od iných. Bez vlastného úsilia sa pomoci nedočkáme.
Myslím, že sa nemusím rozpisovať o problémoch súčasného slovenského lesníctva. Každý, komu záleží na lesníckej profesii, ich veľmi dobre pozná a vnútorne ho trápia. Je tu ale historická príležitosť prestať sa nad súčasným postavením lesníkov v spoločnosti iba pozastavovať a zapojiť sa do úsilia tento stav zmeniť.
Zvlášť, keď podľa slov predsedu Igora Viszlaia v spomínanej správe, je Slovenská lesnícka komora na dobre ceste: „Dnes našťastie môžem konštatovať, že v rámci rezortu sa situácia stabilizovala – jednak personálne, ale hlavne prístupom ku našej stavovskej organizácii. Slovenská lesnícka komora je aktívne zapojená do napĺňania poslania, ktoré má uvedené v preambule zákona č. 259/1993 Z. z. v zmysle ktorej je Slovenská lesnícka komora neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia, zriadená zákonom, ktorej poslaním je uplatňovať oprávnené spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky a zúčastňovať sa na jej uskutočňovaní v záujme rozvoja a zveľaďovania lesníctva v Slovenskej republike. Slovenská lesnícka komora sa plne venuje aktivitám, pre ktoré bola zriadená a ktoré napĺňajú jej zákonné postavenie.“
Cesta je však ešte dlhá a času málo. Preto treba konať.
Jozef Marko
