Strasti aj slasti hospodárenia s dubom
30 rokov Obecných lesov Babiná
Keď som dostal pozvánku k účasti na stretnutí pri 30. výročí činnosti Obecných lesov Babiná s. r. o., napadlo mi, že je to vhodná príležitosť získať pre širšiu lesnícku verejnosť informácie a prehľad od priamych aktérov, ktorí vytvárali históriu a súčasnosť hospodárenia spoločnosti.
Mojimi partnermi na debatu v teréne i pri stole boli Ing. František Kolárčik, čulý sedemdesiatnik, zakladateľ spoločnosti a jej konateľ v rokoch 1995 – 2018 (tohto času už na zaslúženom dôchodku) a Ing. Pavol Zlevský, ktorý bol v rokoch 2011 – 2018 lesníkom a v súčasnosti je konateľom spoločnosti. Funkciu lesníka dnes vykonáva pán Ján Ďurica ml.
Nakoľko je pekné predpoludnie a sedenie je až večer, sadáme spoločne do terénneho vozidla a vyrážame na obhliadku babinského dubového hospodárstva. Od bývalého gazdovského domu s dvorom a humnom s popisným číslom 66, kde sídli spoločnosť, vyrážame cez Babinú smerom k lesu a Ing. Kolárčik začína opisovať históriu založenia spoločnosti.
V januári 1995 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vytvoriť obecnú spoločnosť so stopercentnou účasťou obce Babiná a rozhodla sa prevziať lesy ležiace na rozhraní Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny do vlastnej správy, čím nadviazala na takmer 700-ročné vlastníctvo obecných lesov udelených kráľovskými privilégiami už v roku 1254. V decembri 1994 som bol na základe konkurzu prijatý na miesto konateľa ako aj na funkciu odborného lesného hospodára, na miesto lesníka bol prijatý skúsený horár Ján Poliak a treťou do partie bola ekonómka. Musím však dodať, že obsadenie funkcií sa za tých 30 rokov nezmenilo a aj súčasná „svätá trojica“ musí zvládať podstatne väčší batoh problémov a papierovania pri ročnom obrate 500 tis. € ako na začiatku – nuž ale sú mladí, nech ukážu čo je v nich – usmeje sa Ing. Kolárčik a pokračuje ďalej.
Stredoslovenské lesy, š. p. Banská Bystrica 13. februára 1995 odovzdali obci Babiná 933 ha lesných pozemkov. Keďže spoločnosť po zápise do Obchodného registra začala činnosť z ničoho, musel som s výdatnou pomocou obce zabezpečiť priestory pre sídlo spoločnosti a postupne, už z vlastných zdrojov vybudovať celé hospodárske zázemie, ktoré dnes slúži spoločnosti.
To už prichádzame na okraj lesa, zastavujeme a Ing. Zlevský ma upozorňuje na oplôtok s odrastajúcou dubovou kultúrou a pokračuje, že obec v snahe racionálneho využívania všetkých dostupných zdrojov navýšila výmeru lesného majetku odkúpením súkromných nevyužívaných pozemkov (biele plochy) o výmere 75 ha, ktoré sme následne dali prehlásiť za lesné pozemky a zalesnili, čím sa lesný majetok obce rozrástol na 1008 ha. Škoda, že takýto postup miestnej samosprávy nie je na Slovensku častejší, inak by sme aspoň z časti racionálne využili takmer 400 tis. ha ladom ležiacich pozemkov porastených krovinami a menej hodnotnými drevinami.
Pokračujeme upravenou lesnou cestou, čo ma vedie k otázke: A ostatné cesty máte aké? Odpoveď je rýchla: Takto sme upravili a prepojili všetky lesné cesty, aby boli celoročne zjazdné pre odvoz dreva kamiónmi.
To už míňame po oboch stranách porasty s prevahou duba a v rôznom vývojovom štádiu od nárastov, cez mladiny, prebierkové porasty až po porasty rubného veku a rôznom štádiu postupu obnovy. Zostávame stáť v lokalite Mačí zámok, kde si berie opäť slovo Ing. Kolárčik s tým, že vysoko musí hodnotiť ako vklad do budúcej existencie obecných lesov tú skutočnosť, že napriek často prezentovanému názoru, po roku 1989, že štát je najhorším hospodárom, to v prípade babinských lesov neplatí, pretože štátne lesy, ktoré spravovali obecný lesný majetok 45 rokov, odovzdali lesné porasty riadne vychovávané, nenarušené predčasnými obnovnými ťažbami s vysokou kvalitou, priemernou zásobou 269 m3/ha a zakmenením 0,90. Nás ako nových hospodárov čakala na obdobie 1995 – 2000 úloha dorobiť prebierky plánované na druhú polovicu decénia, čo nebol problém, ale bolo potrebné v obnovných ťažbách vyťažiť 7000 m3, pritom ani jeden na obnovu predpísaný porast nebol rozpracovaný. Mal som za sebou 15 rokov činnosti ťažbového technika a pri sebe skúseného miestneho horára Jána Poliaka, tak sme sa v semennom roku pustili do otvárania porastov presvetľovacími rubmi v pásoch s očakávaním prirodzenej obnovy. Tá sa aj dostavila, avšak následne sa začali prejavovať vysoké straty, nakoľko zver intenzívne zbierala žalude a semenáčiky sa stali obľúbenou potravou. Dovtedy samostatne riadené PZ Bučina vykonávalo nízky ročný plán lovu, len 45 ks jelenej a danielej zveri a 8 diviakov. Horárovi a aj mne svitlo, že kým nezačneme riešiť stavy zveri, tak nemáme žiadnu šancu na úspech. Hrab na presvetlených pásoch začal rýchlo odrastať a zvyšok duba, ktorý po odhryze zaostal, rastovo mu nestačil. Nakoniec o tom svedčia súčasné údaje z III. vekového stupňa s podielom duba 27 % a hraba 39 %.
Aby sme sa dopracovali v súžití lesa a zveri k prijateľnému kompromisu, obec upravila pomery v PZ Bučina tým, že konateľ spoločnosti sa stal poľovným hospodárom (nie členom) a poľovníctvo ako celok jednou z hlavných činností spoločnosti. Odrazom týchto opatrení bolo podstatné navýšenie plánov chovu a lovu zveri a za desaťročie 2000 – 2009 bolo ulovených 445 ks jelenej, 294 ks danielej zveri a 237 diviakov. Zároveň sa zvýšila starostlivosť o prikrmovanie zveri (už v réžii spoločnosti) a celkový efekt sa prejavil znížením tlaku zveri na les, aj keď ešte stále nie podľa našich predstáv. Dôležité však je, že z takto nastúpenej línie sme už neustúpili najmä pre zimné stavy zveri, ktoré bývajú u nás stále vysoké. Ing. Zlevský má z hlavy hneď údaj za posledné roky – len za 5 rokov platnosti súčasného PSL bolo v obecnom revíri Babiná ulovených 496 ks jelenej, 769 ks danielej zveri a 248 diviakov, čo má aj primeraný finančný efekt. Príjmy spoločnosti z poľovníckej činnosti tvoria okolo 10 % ročného obratu.
Nasledujúcich 20 rokov (2000 - 2019), spomína Ing. Kolárčik, nás prikvačilo k zemi neúmerné zvýšenie predpisov obnovných ťažieb z dôvodu vysokých zásob dreva v 12. a 13. vekovom stupni a predpisov ročnej ťažby cez 7000 m3. Sústredenosť na kvalitu ťažby, sústreďovanie dreva, dôsledné vyzdravovanie a manipulácia sortimentov nám trvalo zabezpečovala 44 %-nú výťažnosť guľatinových sortimentov pri vysokej kvalite drevnej hmoty. Vysoká kvalita drevnej hmoty a priaznivé umiestňovanie sortimentov na trhu nám umožnili ročnú ťažbu udržať na úrovni okolo 5000 m3. Výnimkou boli kalamitné roky 2007, 2008, kedy sme v náhodných ťažbách spracovali viac ako 50 % ročnej ťažby a roku 2010, kedy padlo takmer 12 000 m3 (najmä v dubových porastoch). Tieto škody sme likvidovali do roku 2012. Na to všetko nás v roku 2014 navštívila Žofia, ktorej padlo za obeť 5000 m3 pre zmenu v bukových porastoch, pričom buk má u nás zastúpenie 21 %, dub 54 % a hrab 16 %.
Tým, že sa nám obnovné ťažby podarilo udržať na výkonovo a nákladovo únosnej výške, dosahovali sme vyrovnaný hospodársky výsledok, ktorý celkom pokrýval finančné náklady spoločnosti a zabezpečoval plnenie finančných záväzkov, ktoré trvalo napĺňajú tretinu rozpočtových príjmov obce Babiná.
Takto usmerňovanou ťažbou dreva sme pri súčasnom plnení predpisov výchovných ťažieb za 2 desaťročia odčerpali len 60 % plánovaných obnovných zásahov, čím sa nám v rámci 120-ročnej rubnej doby podarilo posunúť rubný vek porastov o 10 – 20 rokov a zabezpečiť na ďalších 30 – 40 rokov vyrovnaný etát a výnosy z lesa pri 44 %-nej výťažnosti guľatinových sortimentov, ak príroda tento vývoj nenaruší kalamitami.
Ing. Kolárčik ešte dodáva, že v dubovom hospodárstve rozhoduje kvalita a nie objem vyťaženého dreva, na čo sa v súčasnosti často zabúda, resp. nedbá a dopláca na to len les.
Pri našom „autopirši“ zastavujeme aj pri mladinách a prebierkových porastoch, kde Ing. Zlevský v rokoch 2011 – 2018 vykonával zásahy čistkami alebo prvými prebierkami na podporu duba, chýbajú však prebierkou vyťažené kmene hraba a ostatných drevín, takže to vyvoláva moju otázku: „Pán horár, a kde je drevo?“ Ing. Kolárčik poznamenáva, že spoločnosť má povinnosti aj voči občanom obce v tom, že musí zabezpečiť aj podmienky pre samovýrobu, ktorá sa ročne pohybuje v rozmedzí 800 – 1000 m3, pričom bonusom pre hospodára je úprava pracovísk a skládok dreva po ťažbe, vynášanie rovnaného dreva z prvých prebierok, spracovanie hrubšej haluziny a vlákniny do 10 cm, čo celkovo prispieva k hygiene lesa.
Pri poslednej zastávke na Hlinačkách debatujeme o tom, ako postupne prišli na špecifické danosti miestneho prostredia. Pozerali sme sa pod nohy a okolo seba, aby sme sa poučili od prírody. Dôsledne uplatňujeme maloplošný podrastový spôsob formou clonného rubu, prípadne skupinového rubu s dvomi, resp. tromi fázami postupného presvetľovania podľa periodicity semenných rokov, pričom dĺžka obnovnej doby sa pohybuje podľa rozvoja prirodzeného zmladenia medzi 10 – 20 rokmi. Pri prvom zásahu presvetlenia sa dbá na odstránenie hraba, ktorý už na ploche býva prítomný vo forme utajeného zmladenia. Ponechávanie haluziny na ploche po ťažbe je rokmi overený účinný spôsob ochrany pred zverou počas prvých 2 – 3 rokov vývoja zmladenia, čo je zrejmé aj z toho, že v poslednom decéniu sa zastúpenie duba v I. vekovom stupni zvýšilo na 59 %, pričom zastúpenie hraba kleslo na 23 % a podiel prirodzenej obnovy predstavuje 82 %. Úprava nárastov a mladín sa vykonáva pravidelne formou prestrihávok a prečistiek so zameraním na hrab a liesku, pričom sa dodržiava stále platná zásada, že dub musí mať „hlavu na slnku a nohy v kožuchu“.
Po štyroch hodinách končíme v teréne a keď opäť prechádzame stredom obce okolo novostavby obecného úradu a kultúrneho domu, obaja konatelia, ten bývalý aj ten súčasný, pripomenú, že príspevky z činností spoločnosti boli zhmotnené aj v nových nájomných bytoch obce, kanalizácii, ČOV, opravách miestnych komunikácií, novej materskej škole, čo svedčí o tom, že spoločnosť významne pomáha fungovaniu a rozvoju obce Babiná.
Je paradoxom doby, že na jednej strane je prosperujúca spoločnosť, ktorá už v druhej generácii lesníkov zvyšuje zastúpenie duba v jeho optimálnych stanovištných podmienkach a na strane druhej „Zelená správa 2024“, v ktorej sa uvádza, že za 30 rokov sa na Slovensku znížilo zastúpenie duba v lesoch Slovenska o 1,3 percentuálneho bodu. Ak v roku 1995 mal dub zastúpenie 11,5 %, tak v roku 2024 je to už len 10,2 %. Je otázkou, dokedy bude nepriaznivý vývoj tejto dôležitej a cennej dreviny pokračovať a či sa vôbec zastaví.
Ing. Eduard Greppel
Ing. Dagmar Bednárová, PhD.
