Ležali tu pováľané stromy, teraz rastie krásna mladina

Urbárska spoločnosť Výborná zodpovedne vychováva mladé porasty

Odborným lesným hospodárom a podielnikom v Urbárskej spoločnosti, pozemkovom spoločenstve Výborná so sídlom v Slovenskej Vsi, vzdialenej tri kilometre od Spišskej Belej, je rodák a obyvateľ tejto obce, známy lesník Ing. Ján Slivinský. Lesné pozemky spoločenstva sa nachádzajú v pohorí Spišská Magura. Z jej hrebeňa vidieť Belianske Tatry a Pieniny.

Urbárska spoločnosť PS Výborná hospodári na výmere 504 hektárov, prevažne na južnej expozícii pohoria Spišská Magura s dominantným zastúpením smreka v dvoch lesných hospodárskych celkoch – VLM Spišská Belá a Červený Kláštor. „Tunajším porastom sa venujem už viac ako 30 rokov a spočiatku ma veľmi udivovalo, čo sa deje so smrečinami na Spišskej Magure. Začiatkom 90. rokov začali rapídne chradnúť.

Tak sme sa v miestnych pozemkových spoločenstvách dali dokopy a zafinancovali projekt ozdravných opatrení, ktorý vypracoval Lesnícky výskumný ústav Zvolen s cieľom spomaliť, zastaviť a zlepšiť zdravotný stav postihnutých porastov. Výsledky rozborov imisného zaťaženia ovzdušia zo vzoriek machu a jednoročného ihličia z regiónu Spišskej Magury boli pre nás šokujúce, lebo preukázali dlhodobé prekračovanie limitu toxických prvkov.

Pri analýzach pôdnych vzoriek bolo zistené silné zakyslenie pôdy súvisiace nielen s imisiami,v ale do určitej miery aj s drevinovým zložením (smrekovými monokultúrami). V smrekových porastoch bol potvrdený aj významný výskyt patogénnych húb – podpňovky smrekovej a koreňovky vrstevnatej. Tieto výsledky výskumu nám dali odpoveň na masívne chradnutie, žltnutie smekových porastov a predčasný rozpad lesných ekosystémov na južnej strane Spišskej Magury.

Ťažiskovou drevinou v umelej obnove bola jedľa

Preto sme začali pri obnove porastov uprednostňovať zmiešanie drevín v zmysle predpisov lesných hospodárskych plánov, terajších programov starostlivosti o lesy. Za relatívne krátky čas sa nám podarilo druhové zloženie porastov zmeniť. Vôbec sme nezalesňovali smrekom, pretože ten sa tu vyskytuje vďaka prirodzenému zmladeniu.

Našou ťažiskovou drevinou v umelej obnove bola jedľa. Ďalej sme zalesňovali smrekovcom, borovicou, bukom, javorom, brezou a brestom. Podľa vypracovaného projektu sme do jamiek pri výsadbe dávali tabletované hnojivo Silvamix, aby upravilo výživu sadeníc a stimulovalo ich rast.

Vážnym problémom na Spišskej Magure je výskyt podpňovky, ktorá vytvára už aj v mladinách ohniská výskytu a v nich odumierajú skupinky stromov. Netýka sa to len smreka, ale aj jedle, borovice a smrekovca,“ hovorí na úvod nášho stretnutia Ing. Ján Slivinský.

Spomína si na november 2004, kedy zažili miestni obyvatelia po víchrici Alžbeta zdesenie. Vietor vyvrátil viac ako 70 ha lesa. Polámané a zničené porasty mali 50 – 60 rokov, niektoré 80 rokov. V tejto súvislosti dodáva, že mal stret s Lesoochranárskym zoskupením Vlk, ktoré ho v diskusii na internete obvinilo, že tieto porasty vyrúbal (pritom na uverejnenej snímke holiny po spracovaní kalamity bolo na ploche vidieť koreňové vývraty).

Ing. Ján Slivinský sa bránil na súde za poškodenie dobrého mena. Senát okresného súdu mu dal za pravdu, ale krajský súd kvôli procesným pochybeniam polície pri dokazovaní rozhodol inak. Zdôrazňuje, že miestni urbárnici hospodária na 4/5 výmery v 1. stupni ochrany prírody a na zvyšku v 2. stupni ochrany, takže sa riadia ustanoveniami zákona o lesoch.

V súčasnosti venujú v Urbárskej spoločnosti PS Výborná veľkú pozornosť výchovným zásahom (z predpisov PSL majú násobnú plochu prečistiek v rozsahu až 368 ha). V roku 2024 zrealizovali takmer 93 hektárov prečistiek, v tomto roku plánujú urobiť prečistky na 40 hektároch.

V uplynulých rokoch po kalamitách podľa slov Ing. Slivinského odkladali urbárnici finančné prostriedky, aby boli schopní zrealizovať práce v pestovnej činnosti a dokázali prefinancovať projekty z eurofondov, do ktorých sa zapájali. Odhaduje, že z príspevkov na podporu mimoprodukčných funkcií pokryjú v súčasnosti približne len 30 % percent nákladov na výchovu mladých lesných porastov. Vychádza pritom z toho, v akej výške boli poskytované dotácie na tento účel v uplynulých rokoch.

„Členovia nášho pozemkového spoločenstva sú zodpovední, pochopili, že z lesa sa nedá len brať, ale do lesa treba následne aj investovať. Ak by včas nesúhlasili s vytvorením finančnej rezervy na výchovu mladín, ktorú potrebujeme v súčasnosti zrealizovať, tak by sme nemali na ňu peniaze. Ide o finančne náročnú lesnícku činnosť. Ak má byť vykonaná kvalitne, treba aj adekvátne zaplatiť partie, ktoré ju urobia podľa našich predstáv a požiadaviek.

Všetci si uvedomujeme, že prečistky sú najdôležitejšou časťou výchovy porastov, v ktorej sa dá porastom veľmi pomôcť, ale rovnako aj ublížiť. Preto dlhodobo spolupracujeme s osvedčenými partiami, s ktorými máme dobré skúsenosti. Sú spoľahlivé a svoju prácu vykonávajú zodpovedne.

Apel na zmenu systému podpory hospodárenia v lesoch

V lesnom hospodárstve na celom Slovensku by sme mali venovať výchovným zásahom patričnú pozornosť, pretože ak si svoje povinnosti zanedbáme, tak vypestujeme preštíhlené porasty, so slabým koreňovým systémom a korunami, ktoré budú nestabilné a náchylné na obrovské škody, spôsobené vetrovými prípadne snehovými kalamitami.

Systém by mal byť v každom prípade nastavený tak, aby výchova porastov v ňom bola povinná (ako v minulosti bola záväzným ukazovateľom) a jej prefinancovanie bolo dostatočné. Dostať finančnú podporu na mimoprodukčné funkcie lesa raz za päť rokov a aj to iba v obmedzenej výške, to nie je dobré riešenie.

Ak máme zabezpečovať priebežne trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, potrebujeme trvalý príjem každý rok pre racionálne plánovanie a starostlivosť. Pre dodávateľov služieb by zmena súčasného nastavenia znamenala určitú stabilitu, ktorú teraz vôbec nemajú. Mali by sme byť zrovnoprávnení s poľnohospodármi.

Nám sa podarilo vytvoriť si finančnú rezervu na prefinancovanie výchovných zásahov, ale koľko je takých pozemkových spoločenstiev, ktorým sa to nepodarilo a preto nevykonávajú výchovné zásahy v požadovanom rozsahu! Preto apelujem na zmenu nastavenia systému podpory hospodárenia v lesoch, aby bol životaschopný a mohli sme tak na celom Slovensku vychovávať do budúcnosti stabilné a odolné porasty.

Považujem za veľkú nespravodlivosť, ak dostávajú podporu na mimoprodukčné funkcie lesov všetci - bez rozdielu. Teda tí obhospodarovatelia lesa, ktorí majú veľké úlohy v pestovaní lesa a pristupujú k starostlivosti o les zodpovedne, ale aj tí, ktorí takéto povinnosti nemajú a za ničnerobenie, teda za znehodnocovanie lesov, navyše prijímajú náhrady za obmedzenie hospodárenia,“ zdôrazňuje Ing. Slivinský.

V teréne vstupujeme na majetok Urbárskej spoločnosti PS Výborná po lesnej ceste na začiatku so zabezpečenou závorou, neďaleko ktorej je chata pozemkového spoločenstva. Využívajú ju podielnici s rodinami pri výkone protipožiarno-ochranných služieb. Majú si možnosť prejsť tunajšie porasty a podľa slov Ing. Jána Slivinského sa aj takto darí vytvárať vzťah vlastníkov k ich lesnému majetku. Hovorí, že ho teší, keď ich stretáva v lese a ešte viac, keď vidí, že vnímajú pozitívnu zmenu.

„Keď vidia, ako mladé lesy po kalamitách rastú, že môžu chodiť do vychovávaných porastov na huby... Porovnávajú, ako tu po víchrici ležali pováľané stromy v zničenom lese a teraz tu rastie krásna, zdravá mladina. Poskytovaním samovýroby dreva po výchovných zásahoch sa snažíme lesy čistiť a zabezpečovať tak hygienu porastov. V spolupráci s firmou na štiepkovanie sme linkami rozčlenili mladé lesné porasty, spriechodnili a upravili zarastené približovacie a odvozné cesty. Získaná biomasa sa využila na štiepkovanie.

Veľmi dobré skúsenosti máme s brezou, ktorú sme na obnovené kalamitné plochy aktívne vysádzali, pretože svojím opadom zlepšuje pôdne pomery pre hlavné hospodárske dreviny. Nachádzame sa vo flyšovom pásme a na flyši je lesná cestná sieť veľmi zraniteľná, takže je mimoriadne dôležité zabezpečovať dostatočnú údržbu lesných ciest a zvážnic,“ vysvetľuje Ing. Slivinský.

Na záver nášho stretnutia ma vedie práve v dolnej časti lesného majetku prekrásnym porastom, ktorému hovorí rozprávkový les. Pôda v ňom je pokrytá sviežozeleným machom, preteká ním horská bystrinka, na ktorej nechýbajú ani malé prehrádzky, stromy tu majú hrubé, rovné, valcovité kmene a bohaté koruny.

Tento les vychovával prečistkou, po ktorej tu ostali viditeľné pníky včas vyrezaných jedincov, Ing. Ján Slivinský. Hovorí, že ma do tohto lesa, ktorý radi a často navštevujú aj miestni ľudia, pretože atmosféra v ňom pohladí každú vnímavú dušu, zaviedol preto, aby som si naplno uvedomil, aký veľký môže byť rozdiel medzi odborne obhospodarovaným a zodpovedne vychovávaným lesom a lesom, ponechaným napospas zubu času a škodlivým činiteľom. A takémuto porovnaniu musí porozumieť každý – odborník i laik.

Jozef Marko