Príbeh tracheomykózneho ochorenia brestov
Ing. Andrej Kunca, PhD.
Ďalším príbehom v seriáli LOS o dopadoch zavlečenia nepôvodného organizmu do nových pôdnoklimatických podmienok je príbeh tracheomykózneho ochorenia brestov. Príbeh je o to významnejší, že zasiahol bresty nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe a v Severnej Amerike. Základným ponaučením zo sto rokov sa vyvíjajúceho príbehu je to, že predchádzať zavlečeniu nepôvodného organizmu je základným opatrením ochrany drevín aj v súčasnosti.
Bresty na Slovensku
K pôvodným brestom na Slovensku patria brest horský Ulmus glabra, brest hrabolistý Ulmus carpinifolia a brest väzový Ulmus leavis. Sú rozšírené vo všetkých lesných oblastiach Slovenska, skôr však v stredných a nižších nadmorských výškach, zvyčajne nevytvárajú väčšie súvislé porastové plochy. Sú často súčasťou tzv. tvrdých luhov (spolu s dubom letným, jaseňom štíhlym), niektoré jedince majú aj 400 rokov a niektoré sú zaradené medzi chránené stromy. Práve tie stromy, ktoré stále žijú bez poškodenia, majú v sebe gény odolné pred vznikom a šírením infekcie. Tieto stromy sú zdrojom odolných brestov pre pestovanie v našich podmienkach.
Ophiostoma spp.
Ophiostoma ulmi a O. novo-ulmi sú z triedy Ascomycetes a teda pri pohlavnom rozmnožovaní vytvárajú vrecká, v ktorých je 8 askospór. Askospóry sú infekčnými štruktúrami. Ofiostómy sa však rozmnožujú aj nepohlavne, pučaním spór. Toto nepohlavné štádium sa vola Grafium ulmi. Optimálna teplota pre rast mycélia je 27,5 až 30,0°C, pre tvorbu konídií 20°C a pre tvorbu peritécií (kde sa tvoria vrecká a askospóry) je 8,0 – 10,0°C. A tak podmienky pre rast, vývoj a šírenia patogénu sú v strednej Európe vyhovujúce.
História rozšírenie patogénu
Hynutie brestov bolo prvýkrát opísané v rokoch 1918 a 1919 nemeckým výskumníkom Dr. Tubaef zo štátov Holandsko, Belgicko, Nemecko a Francúzsko. Podrobnejšie hynutie brestov opísala holandská výskumníčka Dr. Dina Spierenburg v roku 1921, preto ochorenie dostalo názov ako Holandské ochorenie brestov (Dutch Elm Disease). Huba, ako pôvodca ochorenia, bola prvýkrát popísaná a publikovaná až v roku 1922 (Dr. Marie B. Schwarz), v tom čase pod názvom Graphium ulmi.
Na Britských ostrovoch bolo ochorenie prvýkrát popísané z okolia Londýna v roku 1926, z okolitých štátov v Rakúsku 1926 a Poľsku 1928. O výskyte ochorenia v Československu píše Dr. Kalandra, že „ochorenie sa vyskytuje skôr v parkoch, alejách a stromoradiach v okolí Prahy, Poděbrad, Brna a Banskej Štiavnice. Pozdĺž riek je možné nájsť napadnuté stromy v okolí Krupiny a pozdĺž rieky Latorica v okolí Mukačeva“. Dr. Jaroslav Peklo zasa uvádza, že „po extrémne nízkych teplotách vo februári 1929 (teplotný rekord pre Slovensko -41,0°C) sa ochorenie prejavilo na mnohých lokalitách Československa. Je pravdepodobné, že ochorenie bolo na danom území už skôr, avšak k rapídnym prejavom došlo po silnom stresujúcom faktore, ktorým bol mráz zo zimy 1928/1929“. Oficiálnym rokom prvého výskytu ochorenia v Československu tak je 1931.
(Prvé výskyty ochorenia v Európe: Nemecko 1918, Francúzsko 1918, Holandsko 1919, Belgicko 1919, Švajčiarsko 1922, Rakúsko 1926, Poľsko 1928, Chorvátsko 1928, Taliansko 1929, Rumunsko 1929, Československo, 1931.)
V Severnej Amerike bola huba zistená v roku 1930 v štáte Ohio, 1932 New Jersey, 1933 Connecticut, atď. Infekcia sa vo väčšej miere prejavovala na brestoch v severovýchodnej časti USA a na východe Kanady. Ešte v 30. rokoch 20. storočia bola v USA vyslovená prognóza, že do 15 rokov vyhynie väčšina brestov zo severovýchodnej časti USA (čo sa postupne aj napĺňalo).
Odkiaľ huba Ophiostoma ulmi vlastne pochádza?
Podľa C. Brasiera pôvod Ophiostoma ulmi pravdepodobne nie je vo východnej Ázii (Čína a pod.), ale v himalájskej oblasti. Zavlečené do Európy a Severnej Ameriky boli najmenej tri geneticky rozlíšiteľné kmene tohto druhu a vystopovať pôvod týchto kmeňov nie je úplne jednoduché. Dr. Tubaef píše, že do Európy a rovnako aj Severnej Ameriky bola huba zavlečená s obchodom s drevom - guľatinou. Dr. E.J. Butler, riaditeľ Mykologického ústavu v Kew, Anglicko píše, že huba sa z Ázie dostala do Európy pravdepodobne počas 1. sv. vojny, keď ako obslužný personál prišli vypomáhať ľudia z východnej Ázie. Vypomáhali za frontovou líniou a k svojej práci si prinášali materiál, ktorý bol často balený v drevených debnách, na paletách, alebo prinášali aj priamo drevené náradie. Niečo z toho bolo pravdepodobne infikované hubou, ktorá sa v nových podmienkach „udomácnila“ s rozsiahlym škodlivým pôsobením na zdravie brestov. Ide o podobný scenár zmeny správania huby ako pri Chalara fraxinea na jaseňoch, keď najprv bolo opísané neznáme hynutie (90. roky 20. storočia v Poľsku a Litve), potom bol objasnený dovoz okrasných jaseňov z východnej Ázie do Litvy v 80. rokoch 20. storočia. Až neskôr pôvodca dostal svoje meno Chalara fraxinea, 2006 (prof. T. Kowalski z Krakova).
V 40. rokoch 20. storočia sa hynutie brestov v Európe zmiernilo, v Severnej Amerike však odumieranie pokračovalo rovnakým tempom.
Ophiostoma novo-ulmi
V 40. rokoch 20. storočia bol do Európy a Severnej Ameriky zavlečený nový agresívnejším kmeň spôsobujúci hynutie brestov a dostal názov Ophiostoma novo-ulmi. Opäť zdrojom zavlečenia bol obchod s guľatinou. Tento kmeň bol ešte agresívnejší a obsadil aj lokality, kde sa dovtedy vyskytovala O. ulmi. Názov O. novo-ulmi bol hube pridelený až v roku 1991. Aj keď bola O. novo-ulmi zavlečená do Európy a Severnej Ameriky už v 40. rokoch 20. storočia, o epidemickom rozšírení a hynutí brestov v Európe sa hovorí až od 70. rokov 20. storočia a trvá až doteraz.
Ophiostoma himal-ulmi
Do príbehu tracheomykózneho hynutia brestov vstupuje aj tretia huba a to Ophiostoma himal-ulmi. Opísaná bola až v roku 1995. Tá sa vyskytuje v západnej časti Himalájí a v tejto oblasti spôsobuje hynutie miestnych brestov. Zdá sa, že do Európy a Severnej Ameriky ešte zavlečená nebola.
Vektor spór
V infekčnom procese významnú úlohu hrajú vektory spór. K najvýznamnejším vektorom patria druhy podkôrneho hmyzu na brestoch z rodu Scolytus (Scolytus scolytus, Scolytus multistriatus a Scolytus laevis https://www.skodcoviadrevin.sk/skodca/podkorniky-scolytus-na-breste). Avšak spóry boli zistené aj na telách mravcov v okolí brestov!
Okrem toho v čase klimatickej zmeny sú bresty stresované a tým predisponované pre naletenie podkôrnikmi a následne pre úspešnú kolonizáciu vodivých pletív.
Záver
Príbehy nepôvodných húb majú často podobný scenár. Ide napr. o podobnosť zavlečenia Ophiostoma spp. a Chalara fraxinea a táto podobnosť je tu i napriek takmer storočnému časovému rozdielu. V oboch prípadoch ide o závažný dopad patogénu na hostiteľskú drevinu v nových podmienkach prostredia. Preto LOS uvádza v časopise LES & Letokruhy v roku 2025 príbehy dopadov zavlečenia nepôvodných organizmov na dreviny na Slovensku a v Európe, aby si čitatelia uvedomili, že v tých príbehoch je veľa podobného a teda ponaučenie nám už bolo predstavené. Jedným z ponaučení môže byť aj to, že ak na Slovensku používame drevo (stavebné, nábytkárske, atď.) a produkty z dreva (papier, atď.), tak buďme radi, že to drevo pochádza z nášho územia. Používaním dreva z nášho územia významne predchádzame zavlečeniu nových patogénov a škodcov na dovážanom dreve, s ktorými už následne nedokážeme úspešne bojovať. Tak to bolo v prípade zavlečenia húb z rodu Ophiostoma, alebo Chalara fraxinea.
Poďakovanie
Práca vznikla vďaka finančnej podpore v rámci projektov APVV-21-0131, APVV-22-0399, APVV-22-0545 a APVV-23-0156 financovaných agentúrou APVV a projektu “PROMOLES“ - projekt financovaný z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301). Táto publikácia vznikla aj vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Centrum excelentnosti lesnícko-drevárskeho komplexu LignoSilva; (kód ITMS: 313011S735) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Štúdia bola financovaná Európskou komisiou v rámci projektu LignoSilva [Grant Agreement #101059552] v rámci akcie Horizon Europe Teaming for Excellence.
