Sedemdesiat rokov vedeckého periodika alebo dlhá púť od Lesníckeho časopisu k Central European Forestry Journal

Na úvod

Podľa najnovších štatistík sa muži na Slovensku dožívajú v priemere okolo sedemdesiat rokov, ženy o sedem rokov viac. Za sedemdesiat rokov sa na našom území udiali mnohé významné udalosti, zmenil sa politický režim, republika sa rozdelila na dva štáty a prebehlo neúrekom politických, spoločenských a ďalších zmien. Našťastie, náš lesnícky vedecký časopis („Central European Forestry Journal“ v preklade Stredoeurópsky lesnícky časopis) žije a stále je tu. A pravdaže, nie je to len otázka šťastia. Jeho existencia a dlhodobo dobrá úroveň je výsledkom cieľavedomej práce. Verím, že aj keď už sedemdesiatnik, neprejavuje žiadne známky senility, či iného úpadku. Ba práve naopak, časopis sa postupne skvalitňuje po odbornej aj grafickej stránke, stáva sa čoraz uznávanejším v medzinárodnom priestore.

Central European Forestry Journal vychádza nepretržite už sedem desaťročí, a to ako jediný medzinárodný, exkluzívne lesnícky, vedecký časopis na Slovensku. A keďže časopis dosiahol v tomto roku významné jubileum, zaslúži si pozornosť vedeckej a odbornej verejnosti. Zároveň môžem, ako súčasný hlavný redaktor, trocha neskromne konštatovať, že sa Central European Forestry Journal stáva symbolickou vlajkovou loďou slovenskej vedy. Je moderným plavidlom, ktoré húževnato pláva vpred v medzinárodných vodách, kým nezanedbateľná časť slovenskej vedeckej komunity ospalo splavuje miestne povodia. Pozrime sa preto v krátkosti na históriu časopisu, taktiež na jeho najnovšie úspechy, resp. ďalšiu perspektívu.

história časopisu

Počas siedmich desaťročí náš časopis nebol netvárnym, nehybným, či na dobu nereagujúcim médiom. Naopak, musel reflektovať spoločenský zmeny, vedecký vývoj a požiadavky čitateľskej obce. Súčasný Central European Forestry Journal je pokračovateľom periodika, ktoré vzniklo v roku 1955 pod názvom „Lesnícky časopis“. Jeho prvým šéfredaktorom bol medzinárodne uznávaný odborník na lesnícku ekonomiku prof. František Papánek. Prvý článok uverejnený v časopise bol práve od uvedeného odborníka. Názov príspevku bol: „Ekonomická povaha výrobného procesu v lesnom hospodárstve“.

Fungovanie a vývoj časopisu bolo spojené s Lesníckym výskumným ústavom (LVÚ) Zvolen, ktorý až do deväťdesiatych rokov minulého storočia niesol názov Výskumný ústav lesného hospodárstva. Pracovisko LVÚ, ako súčasť Národného lesníckeho centra (NLC), je jeho hlavným vydavateľom aj v súčasnosti. Časopis od svojich začiatkov, ale aj neskôr - až do deväťdesiatych rokov, publikoval články v slovenskom alebo v českom jazyku. Avšak názov článkov a ich súhrn sa uvádzal aj v ruskom a nemeckom jazyku. Vďaka týmto prekladom časopis poskytoval aspoň čiastočné informácie pre zahraničných vedcov.

Ako som už uviedol, časopis počas siedmich desaťročí prechádzal mnohými zmenami s cieľom nestratiť krok so svetovou vedou. Mnohoročnými šéfredaktori, okrem už zmieneného prof. Františka Papánka, boli napríklad prof. Ján Halaj, doc. Ján Ilavský, či doc. Jozef Konôpka. Pravdaže sa menilo aj zloženie redakčnej rady, pritom ju tvorili najprv len špecialisti zo Slovenska a Česka. Priebežne sa zlepšovala odborná, formálna a grafická stránka časopisu. Pôvodný názov sa po spoločenských zmenách upravil na dvojjazyčný: „Lesnícky časopis – Forestry Journal“. Od začiatku tohto tisícročia postupne okrem slovenských a českých článkov pribúdali príspevky autorov z ďalších európskych krajín, ktoré už boli v anglickom jazyku. Veľmi významným medzníkom, a to ešte počas výkonu funkcie predošlého hlavného redaktora Jozefa Konôpku, bolo jeho začlenenie do prestížnych citačných databáz. Konkrétne od roku 2008 do databázy SCOPUS a od roku 2009 do Web of Science. Týmto sa informácie o menách autorov, názvy článkov a abstrakty začali dostávať do celého sveta.

Už na začiatku môjho funkčného obdobia sme urobili v časopise ďalší významný krok k zlepšovaniu jeho kvality. Konkrétne v roku 2014 vstúpila do časopisu Česká zemědělská univerzita (ČZU) v Prahe, Fakulta lesnická a dřevařská (FLD). Časopis sa tým stal v podstate bilaterálnym, slovensko-českým. Teda to, čo politici rozdelili, lesnícki vedci zrekonštruovali. FLD svojimi odborníkmi posilnila redakčnú radu, podporila časopis finančne, ale aj prispievateľsky a čitateľsky. V tomto procese bol veľmi ústretový vtedajší pán dekan, v mnohých smeroch vizionár, prof. Marek Turčáni.

V roku 2017 sa časopis premenoval na súčasný Central European Forestry Journal. V tom istom roku prešiel na anglický jazyk a vylúčili sa z neho spoločenské rubriky (napr. kronika, správy, jubileum a pod.), ktoré mali v podstate regionálny význam. Ponechal sa priestor exkluzívne pre vedecké články. Týmto sa zavŕšila snaha o prebudovanie formátu na medzinárodné štandardy, čím sa očakávalo zvýšenie citačného potenciálu časopisu. Vychádzalo sa z poznatku, že anglický jazyk je nesporne hlavným vyjadrovacím prostriedkom vedcov a iba angličtina pomôže šíriť tuzemské poznatky do medzinárodného priestoru. Spustenie tohto procesu nebolo ľahké, pretože sme sa museli rozhodnúť medzi dvoma možnosťami. Jedna bola cesta udržania dvoch národných jazykov (zostať bližšie k slovenským a českým čitateľom, či užívateľom), druhá možnosť bolo plnohodnotné použitie angličtiny, ktorá je „novodobou latinčinou“, teda jazykom vedcov 21. storočia.

súčasnosť Central European Forestry Journal

Na tomto mieste by som rád uviedol aktuálne zameranie časopisu. Central European Forestry Journal publikuje vedecké práce z oblasti lesníctva, čiastočne z drevárstva, ako aj z ďalších príbuzných disciplín, napr. ekológie, fyziológie, klimatológie, pedológie, zoológie, poľovníctva, krajinárstva atď. Zameriava sa na problematiky riešené v rámci európskeho lesníctva, najmä v podmienkach mierneho pásma nášho kontinentu. Pritom pripúšťa dva typy publikácií: pôvodné vedecké práce a tzv. prehľadové práce (v angličtine známe ako review papers).

Počas doby môjho výkonu funkcie hlavného redaktora, teda od januára 2014, sme v časopise publikovali články z viac ako dvadsiatich krajín Európy. Z centrálnej Európy (okrem Česka a Slovenska) to boli práce z Maďarska, Nemecka, Rakúska a Poľska. Zo západnej Európy uvediem Belgicko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Portugalsko, Španielsko či Talianska. Čo sa týka balkánskej oblasti, boli to príspevky z Chorvátska, Slovinska a Srbska, z východnej Európy najmä z Ruska, Ukrajiny či Turecka. Súčasná redakčná rada pozostáva z dvadsiatich troch členov, reprezentujúcich deväť krajín strednej a západnej.

Celý článok si môžete prečítať v májovom čísle časopisu LES & Letokruhy.