Prihlásiť

Pustím koníka zmladením a nepoškodí ho. Skúste ním pustiť traktor

S predsedom Asociácie furmanov Slovenska Jozefom Puškárom z Kováčovej

Asociácia furmanov Slovenska na svojej internetovej stránke uvádza, že je nezávislým a neziskovým záujmovým športovým združením, ktoré plní svoje ciele v spolupráci s klubmi Asociácie furmanov Slovenska v obciach a jej hlavným poslaním je organizovať súťaže furmanov. Asociácia bola založená v roku 2000 pätnástimi furmanmi, v súčasnosti má 72 členov, z toho 7 žien. Najmladší člen má 10 rokov, najstarší 65 a najstarším súťažiacim je 60 ročný furman. Predsedom Asociácie furmanov Slovenska je Jozef PUŠKÁR z Kováčovej, ktorý odpovedal na naše otázky.

Okrem športového zamerania plní Asociácia furmanov Slovenska aj iné ciele?

Našim cieľom je ukázať verejnosti, čo všetko obnáša práca s koňom v lese. Čo kone v lese dokážu a čo všetko musia urobiť. Nie furman, ktorý koňa ovláda, ale samotný kôň je rozhodujúci, pretože on vykonáva všetky činnosti, ktoré od neho človek vyžaduje. Využívanie koní je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Veď koňmi naši predkovia orali, žali, zvážali, v lete s nimi robili na gazdovstve, v zime ťahali drevo z lesa. Poslaním Asociácie furmanov Slovenska je ukázať, čo všetko kôň pre človeka robí a ako dokáže s človekom spolupracovať.

Vaša členská základňa sa za 23 rokov existencie asociácie rozrástla. Čím to je? Ako dokážete získavať ďalších členov?

Členstvo v našej organizácii nie je limitované dosiahnutím veku 18 rokov, takže našimi členmi môžu byť aj mladiství. Môžu si aj zasúťažiť, ale iba pod dozorom dospelého a s jeho čestným prehlásením, že preberá za neho počas súťaže zodpovednosť. Pre mladých ľudí sú naše súťaže atraktívne, ku koňom často získavajú vzťah odmalička vďaka starým rodičom a rodičom, ktorí ich k tomu vedú. Brávajú ich s koňmi do lesa, sprevádzajú svojich dedov a otcov aj na súťaže, ktoré organizuje Asociácia furmanov Slovenska.

Práca s koňmi v prebierkach je šetrnejšia voči porastom

V lesníckej prevádzke sa stretávame s názorom, že furmanské remeslo a práca s koňmi v lese postupne vymiera. Čoraz viac ľudí, ktorí sa mu doteraz venovali predáva kone a venuje sa niečomu inému, pretože práce je pre nich čoraz menej a navyše ani nie je adekvátne ohodnotená. Ako vnímate tento vývoj v Asociácii furmanov Slovenska? Zaoberáte sa ním?

Keď sme zakladali Asociáciu furmanov Slovenska v Polomke na Horehroní, mali tam vtedy 25 koní, v súčasnosti tam ostali dva či tri. Furmanov je podstatne menej. Niektorí zomreli a ďalší, ktorí už dosiahli vyšší vek, prestali chodiť s koňmi do lesa. Práca s koňom v lese je veľmi náročná a ak ju chcete robiť, musí vás veľmi baviť, musíte ju veľmi chcieť robiť.

Druhá vec je finančné ohodnotenie tejto práce. V Asociácii furmanov Slovenska o tom hovoríme, diskutujeme, máme informácie, aká je situácia, ale nemáme možnosť tento vývoj ovplyvniť. Viete, už to nie je tak ako voľakedy. Keď si objednali lesníci robotu v ťažbe a približovaní dreva, určili, akú cenu zaplatia za prácu vykonanú koňom, koľko dostane pilčík a ako je ohodnotené nasadenie traktora. V súčasnosti stanovia cenu pre celú partiu, ale už ich nezaujíma, či bude robota urobená koňom alebo traktorom. Pritom práca s koňmi v prebierkach je šetrnejšia voči porastom.

Aké sú vaše osobné skúsenosti?

Už 14 rokov pracujem v lesných porastoch Školského lesného podniku vo Zvolene. Občas odbehnem pracovať inde, ale do tohto subjektu sa vždy rád vraciam, som tam veľmi spokojný. Tamojší horár mi nedávno povedal: „Bol som po tebe, Jožo, pozrieť prebierky urobené s koňom a je to úplne iné, ako s traktorom.“ Stromy pri vyťahovaní dreva s koníkom tak neoškriete ako s traktorom. Ak je raz strom poškodený, darmo ho natriete, už sa do neho dostanú choroby. Navyše ja môžem pustiť koníka zmladením a nepoškodí ho, ale skúste tam pustiť traktor. Je to veľký rozdiel.

Poznám kolegov a aj sám som už robil v lanovkových terénoch, kde namiesto lanovky ťahal drevo kôň. Nemusí byť vyrúbaný pás pre lanovku. Iste, s koňom to môže trvať o pár dní dlhšie, ale dopady na les nie sú také výrazné. Takže kôň je využiteľný aj v náročných terénoch s prudkým sklonom svahu.

Najdôležitejšie je, aká robota po nás ostáva

Najhoršie sú výberové konania. Vysúťažite balík peňazí a je na víťazovi súťaže, aké technológie nasadí. Výsledkom je, že kone v porastoch často chýbajú. Partie kubíky vyťažia a hotovo. Ale čo po nich ostane? No a to je predsa najdôležitejšie, aká robota po nás ostáva, pretože ju nechávame aj pre tých, ktorí prídu po nás. Ak je využitie koní v ústraní, potom sa nečudujme, že viacerí furmani s touto prácou museli skončiť.

Mal by štát podporiť nejakým spôsobom furmanskú robotu v lesoch? Možno by sa práca s koňmi v lesoch mala vrátiť do učebných osnov stredných lesníckych škôl, však?

Písali sme na ministerstvo, žiadali podporu na chov ťažných koní. Dostali sme strohú odpoveď: Podporujeme chov norika muránskeho typu a vyplácame na to sumu pre štátne lesy. Jej výšku si už nepamätám. A tým to skončilo. Ale darmo ja chovám norika muránskeho, darmo ja s ním budem robiť, od štátu žiadnu podporu mojej práce s koňom nedostanem. Koníka si musím kúpiť poviem tak, surového, čiže všetko ho musím naučiť.

Čo je na práci furmana s koňom v lese najťažšie a čo naopak najkrajšie? Prečo sú podľa vás chlapi, ktorí sa jej napriek veľkej náročnosti, reálnemu riziku a sprievodným komplikáciám nikdy nevzdajú a robia ju po celý profesijný život?

V prvom rade chcem povedať, že pri tejto práci je veľký pokoj. Motorová píla síce občas zavrčí, ale s ruchom v meste sa to nedá porovnať. Musíme dávať pozor na pohyb turistov a cyklistov, ktorí si často sami pozor nedávajú. No a samozrejme, táto práca vás musí baviť. Keď si zviera naučíte, aby rešpektovalo vaše pokyny, tak je to veľmi dobrý pocit.

Bol som ukázať našu robotu študentom v Školskom lesnom podniku vo Zvolene. Keď som na svojho koňa zakričal „čí“ alebo „hot“ a študenti videli, ako ma poslúcha, tak sa ma pýtali, či mám vo vrecku diaľkové ovládanie. Keď sme boli robiť v Hronskej Dúbrave, prišli z Nového Času spraviť reportáž a tiež mi vtedy redaktor povedal, že mu to pripadá, akoby som mal svojho koňa na diaľkové ovládanie.

Je pravda, že ťažný kôň, naučený na prácu v lese, potrebuje robiť túto prácu, aby bol spokojný a zdravý?

Od augusta sme robili rubnú ťažbu a tak moje koníky ostali doma. Do hory išli obidve kobylky znova robiť takmer po troch mesiacoch a robili tak, akoby ani žiadnu pauzu nemali. Majú skrátka túto robotu zafixovanú v sebe a keď treba, tak ju urobia. Treba povedať, že koník by nemal dlho stáť. Mám doma výbeh, takže ak nie sme v lese, púšťam ich, aby mali pohyb. Ak ale idem s koňom do lesa po dlhšej prestávke, tak ho musím trocha aj brzdiť. Pridržiavam ho a striedam koníky, jeden deň robí jedna kobylka, ďalší deň druhá.

Rád by som v tejto súvislosti vyvrátil dojem niektorých ľudí, že kone sú pri práci v lese týrané. Sám mám jednu 18 ročnú kobylu a v lese robí už 14 rokov. Príďte sa na ňu pozrieť, či takto vyzerá týraný kôň! Veď koňovi môžete dať len toľko, koľko potiahne. Nemôžete mu naklásť tak, že to nepotiahne, čo s tým potom? Radšej sa prejdem s koníkom dva razy, akoby som mu dal naraz vytiahnuť viac dreva z porastu. Spomenutá kobylka mala mamu noričku muránsku a otca česko-moravského belgika. Je veľmi húževnatá aj obratná. Druhú kobylku vlastním 8 ročnú sliezsku noričku, ktorá je síce mohutnejšia, ale už nemá takú obratnosť.

Zhovárame sa na prvých Dňoch zeleného stromu, ktoré Asociácia furmanov Slovenska organizuje spoločne s Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a Partnerstvom pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra. Je podľa vás dôležité, aby sa konali takéto podujatia?

Asociácia furmanov Slovenska už podporila protestné zhromadenie proti vysychaniu lesov v roku 2020 v Bratislave. Dotiahli sme tam aj koníky a Bratislavčania boli veľmi prekvapení, čo sa to tam deje. Keď prišli vlastníci lesov s návrhom, aby sme sa zúčastnili tohto podujatia, mali sme akurát snem Asociácie furmanov Slovenska a tam sa prihlásilo vyše 20 furmanov, ktorí sú na Dňoch zeleného lesa a doviedli aj niekoľko koníkov. Sme tu, aby sme prezentovali náročnú prácu ľudí s koňmi v lese. Aj v budúcnosti radi takéto podujatia podporíme, pretože považujeme za potrebné prezentovať skutočne všetky profesie, ktoré sa starajú o naše lesy, ľudí a technológie, ktoré v nich pracujú.

Ďakujem za rozhovor.

Jozef Marko 

Hlavné správy

Košickí mestskí lesníci odstraňujú, orezávajú a ošetrujú poškodené duby v lesoparku: V záujme bezpečnosti návštevníkov a po odbornej expertíze zdravotného stavu stromov

Košickí mestskí lesníci odstraňujú, orezávajú a ošetrujú poškodené duby v lesoparku: V…

Aktuálne

Mestské lesy Košice dnes začali v záujme bezpečnosti návštevníkov lesoparku na základe výsledkov odbornej expertízy zdravotného stavu stromov a súhlasu...

Prečítajte si viac
Vládne návrhy zákonov o lesoch a poľovníctve majú v Česku podporu lesomajiteľov: Posun poľovníctva do 21. storočia, dôraz na ochranu lesov

Vládne návrhy zákonov o lesoch a poľovníctve majú v Česku podporu lesomajiteľov:…

Aktuálne

Súkromní vlastníci lesov na valnom zhromaždení SVOL - komory súkromných lesov, ktorá prebehla 22. februára 2024 v Křtinách, deklarovali podporu...

Prečítajte si viac
Kormorány spôsobili za roky 2010 – 2021 škody vo výške takmer 41 miliónov eur: Prísne podmienky jeho lovu

Kormorány spôsobili za roky 2010 – 2021 škody vo výške takmer 41…

O čom sa píše

Na Laborci majú švédske stoly. Tak vidia rybári nálety kormoránov, ktoré podľa nich denne z našich vôd vyžerú tony rýb...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Netreba rozprávať o biodiverzite, ale zadržiavať dažďovú vodu v krajine

TÝŽDŇOVKA: Netreba rozprávať o biodiverzite, ale zadržiavať dažďovú vodu v krajine

Aktuálne

Ing. Michal Kravčík, CSc. je medzinárodne uznávaný hydrológ, environmentalista, spoluautor Novej vodnej paradigmy, držiteľ Goldmanovej environmentálnej ceny, zakladateľ spoločnosti WaterHolistic...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora