Vlastníci lesov preferujú prírodné parky

Na Slovensku lokálni aktéri nemôžu zasahovať do spravovania národných parkov

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja a občianske združenie Partnerstvo pozemkových spoločenstiev a poľnohospodárov Horehronia zorganizovali v Telgárte stretnutie miestnych komunít, na ktorom spoločne hľadali odpovede na otázky z pozvánky na podujatie: 75-percentné parky v prírode, prečo a pre koho? Chce vidiek ničnerobiť alebo obnovovať a udržiavať tradičný spôsob užívania pôdy farmármi, lesníkmi, poľovníkmi, včelármi či rybármi? Ako môže zasiahnuť kategorizácia veľkoplošných chránených území podľa kategorizáciu IUCN do života v obciach? IUCN kategória 2: Národný park a IUCN kategória 5: Prírodný park. Aký dopad môže mať 75 percent ničnerobenia na obce? Kto im nahradí výpadky na daniach? Chcete budovať národný park alebo prírodný park? 

Ing. Anna Rejdovianová z občianskeho združenia Partnerstvo pozemkových spoločenstiev a poľnohospodárov Horehronia informovala v úvode účastníkov stretnutia, že v tomto občianskom združení sú zástupcovia samospráv, farmárov a vlastníkov lesov od od Polomky až po Telgárt. A prečo sú jeho členmi povedala za všetkých starostka obce Šumiac PhDr. Jarmila Gordanová: „Šumiac je vysokohorská obec, v ktorej sa ľudia živia poľnohospodárstvm, lesníctvom a ochranou prírody. Nakupujú si novú techniku na obhospodarovanie pôdy a lesov. Vracajú sa mladí ľudia, ktorí v rodnej obci podnikajú. Sme proti rozšíreniu zonácie národného parku, pretože minister Budaj chce, aby naši obyvatelia prešli na košíkarstvo a podobne činnosti.“ 

Ďalej vystúpil Ing. Milan Ovseník, predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, zastupujúcej členov, vlastniacich 750 000 hektárov lesov a viac ako 10 000 malých a stredných podnikov, hospodáriacich na výmere do 1 000 hektárov. Zdôraznil, že Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou legislatívou v lesnom hospodárstve a výsledkom činnosti lesných hospodárov je hodnotné prírodné dedičstvo našej krajiny. Deväť národných parkov v Slovenskej republike sa rozkladá na výmere 350 000 hektárov. Do katastra Telgártu zasahujú až tri z nich – Muránska planina, Slovenský raj a Nízkotratranský národný park (NAPANT). 

„V Európe sú v súčasnosti vedené filozofické diskusie o tom, čo vlastne spoločnosť očakáva od prírody a jej ochrany. Ľudia zvažujú, že musia túto tému vnímať najmä zo socio-ekonomického hľadiska. Na Slovensku sa doteraz posudzovala iba z environmentálneho hľadiska. Treba v prvom rade posúdiť, aké parky v prírode chcú miestni obyvatelia, ktorí musia byť primárni a rozhodujúci. Tí by sa predsa nemali prispôsobovať návštevníkom a ak áno, tak len na základe vlastnej vôle a rozhodnutia. Naším cieľom je dnes hlbšie posúdiť kategorizáciu chránených území z úrone národnej a európskej legislatívy, aby tejto problematike dostatočne pozorumeli účastníci stretnutia a podľa toho vyvíjali ďalšie aktivity,“ povedal na úvod M. Ovseník. 

A upozornil na to, že národná a európska sústava chránených území sa na Slovensku prekrývajú tak, že vznikajú problémy, spôsobené nejasnými pravidlami. Napríklad NATURA 2000 je sústava chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov, vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Nikde ale nie je uvedené, že sú zo sústavy chránených území NATURA 2000 vylúčené socio-ekonomické aktivity, majú byť však zosúladené so záujmami ochrany prírody. A podľa slov M. Ovseníka by mali ostať ľudské aktivity v chránenom území logicky zachované, pretože práve vďaka človeku a jeho aktivitám je v danom území čo chrániť. 

Ibaže v národných parkoch má byť ponechaných 50 percent územia a do roku 2030 až 75 percent výmery na samovývoj s vylúčením tradičných ľudských činností – kosenia, pasenia, obnovovania lesov a poľovania. Ľudia budú môcť v bezzásahovom území len fotografovať, filmovať a realizovať vedecký výskum. V súčasnosti sa bezzádahové územia v národných pakoch nachádzajú na výmere priemerne 20 percent. 

Prírodné parky dominujú vo Švajčiarku, Rakúsku aj Nemecku 

Iné je to v prírodných parkoch. Na Slovensku zatiaľ žiadny prírodný park nie je, ale v ďalších európskych krajinách sú celkom bežné. Napríklad vo Švajčiarsku je jediný národný park a 18 prírodných parkov, v Nemecku je 16 národných parkov a až 105 prírodných parkov a v Rakúsku existuje celá sieť prírodných parkov, v ktorých ľudia oddychujú aj pracujú, podporovaná je v nich lokálna produkcia a z nej žijú miestni obyvatelia. 

„Prírodné parky sú v západnej Európe vytvárané na regionálnej úrovni lokálnymi autoritami. Spravujú ich miestne asociácie, zložené z kľúčových aktérov. Napríklad vo Švajčiarsku založilo prírodný park 7 obcí a jeho členmi je 70 subjektov, zastupujúcich turistov, poľovníkov, rybárov, včelárov, farmárov, lesníkov a ďalšie záujmové skupiny. Oni rozhodujú o manažmente prírodného parku a o rozdeľovaní príjmov v prírodnom parku. 

Na Slovensku lokálni aktéri nemôžu zasahovať do spravovania národných parkov. A hoci boli rady národných parkov zakomponované do legislatívy, sú len poradným orgánom bez rozhodovacej právomoci. Súčasný systém manažovania národných parkov u nás je direktívny a centralistický. Samosprávy môžu len prosiť, ale nie sa priamo podieľať na riadení diania v národnom parku,“ porovnal situáciu v zahraničí a u nás M. Ovseník. 

A uviedol, že hospodárenie prírodných parkov vo Švajčiarsku je postavené na nasledujúcich pilieroch:

• udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, založené na ekologickom hospodárení,
• regionálne výrobky. Vo švajčiarskych prírodných parkoch sa vyrába viac ako 1 700 certifikovaných produktov,
• udržateľný cestovný ruch,
• mäkká mobilita (regulácia dostupnosti autami a parkovania),
• bezbariérový prístup.

Celý výrobno-hodnotový reťazec a pridaná hodnota ostáva v danom prírodnom parku. 

Na Slovensku je situácia iná. 1. januárom 2020 vstúpila do platnosti novela zákona o ochrane prírody a krajiny a vzápätí súčasná vláda v demisii prijala programové vyhlásenie so zámerom zonácie národných parkov, argumentujúc kritériami IUCN (The International Union for Conservation of Nature - Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov). Ibaže ako upozornil M. Ovseník, IUCN je dobrovoľné združenie a Slovenská republika neprijala voči IUCN žiadny záväzok. Napriek tomu rezort životného prostredia, štátna ochrana prírody a ekoaktivisti usilujú o 50 percent výmery národných parkov v bezzásahovom režime a tento podiel chcú do roku 2030 zvýšiť na 75 percent. A hoci ochranári tvrdia, že sa zonácia nedotkne súkromných vlastníkov lesov, nie je to pravda, pretože minimálne v dvoch národných parkoch Malá Fatra a Slovenský kras presahuje podiel súkromných majiteľov pôdy vyše 80 percent výmery. 

Rezort životného prostredia a organizácie Štátnej ochrany prírody SR ďalej tvrdia, že návrhy zonácie národných parkov predkladajú po komunikácii s miestnymi aktérmi. Ak by to bola pravda, tak by návrh zonácie Národného parku Poloniny určite nepripomienkovalo až 547 fyzických osôb a 60 právnických osôb celkovo neuveriteľným poštom 4 000 pripomienok! 

Ing. Milan Ovseník za ÚNIU regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska v závere stretnutia deklaroval, že jednoznačne preferuje Nature Park, teda prírodný park, nie National Park, národný park, s pokračovaním tradičného obhospodarovania územia.

 

Jozef Marko