Hospodárenie v bučinách – odporúčania pre lesnícku prevádzku

Mestské lesy Košice, a. s., organizátor odborného seminára Prírode blízke postupy hospodárenia v bučinách – zásady a odporúčania pre lesnícku prax, v jeho úvode deklaroval, že cieľom podujatia je po odborných diskusiách formulovať odporúčania, ktoré pomôžu lesníckej praxi. O necelý týždeň organizátori zverejnili odborné konsenzuálne vyhlásenie – resumé. V jeho úvode napísali, že rovnorodé bukové lesné ekosystémy, ktoré na Slovensku tvoria takmer 25% rozlohy lesov, je potrebné razantnejšie adaptovať na klimatickú situáciu. S prihliadnutím na morfológiu, fyziológiu, ekologické nároky buka a jeho regeneračný potenciál, bude podľa nich potrebné tieto vlastnosti využiť pri prestavbe rovnorodých bučín s cieľom vytvoriť prírode blízke porastové štruktúry.

Navrhované pestovné riešenia sa majú orientovať na plošnú a priestorovú štruktúru (hrúbkovú, výškovú) rovnorodých bukových porastov s cieľom dosiahnuť cyklický model hospodárenia, ktorý je predpokladom trvalého zachovania lesa vo viacerých porastových vrstvách resp. generáciách. Vhodné pestovné varianty musia podľa autorov vyhlásenia rešpektovať cyklický model, ktorý bol vytvorený a modifikovaný na základe sledovania vývoja bukových pralesov, pričom pôjde o dosiahnutie: trojgeneračných porastov (mozaikové porasty), vytváraných jednotlivým, hlúčikovým výberom resp. clonným rubom v malých skupinách (cca 5 árov), trvalo viacetážových porastových štruktúr (Reiningerov trvale tvorivý dvojvrstvový bukový les).

Pri riešení tvorby týchto porastových štruktúr sa musí prihliadať na pôdny typ a koreňový systém buka (optimálne využitie pôdneho profilu), fyzikálne vlastnosti a živinové zásobenie pôdy, sekvestráciu uhlíka, retenčnú schopnosť lesa, výrazne zníženie stavov raticovej zveri, vykonanie rozboru každého rovnorodého bukového porastu s prihliadnutím na jeho vek, expozíciu, pôdny typ, existujúcu štruktúru a funkčnú kategóriu, resp. subkategóriu lesa (inteligentný manažment). V súčasných rovnovekých bukových porastoch odporúčajú autori vyhlásenia ihneď začať uplatňovať pestovné varianty vo vybraných porastoch, vhodných pre využívanie cyklického modelu, s prihliadnutím na obmedzujúce faktory - klimatická zmena, vek porastov, zdravotný stav, pôda, zrážky. Pre tieto porastové štruktúry navrhujú:

1. Zachovať trvale dvojvrstvové bukové porasty už v rastovej fáze mladiny s podielom stromov strednej vrstvy minimálne 40 %, s maximálnym využívaním procesov autoredukcie a pri využití princípov čistky, ktorá bude udržovať tento podiel. S prvým zásahom začať pri hornej výške porastu 5 m, resp. pri počte jedincov v mladine menej ako 70 000 ks/ha až pri priemernej hrúbke d1.3 1-2 cm.

2. Porasty 30 až 80 ročné pestovne formovať cez úrovňovú prebierku s pozitívnym výberom budúcich rubných stromov (BRs), so stanovením intenzity zásahu v rozpätí 14 – 18 % v závislosti od veku porastu,
s perspektívou prechodu na Reiningerov trvale tvorivý dvojvrstvový bukový les.

3. V porastoch 80 až 90 ročných uplatniť uvoľňovacie prebierky so zámerom vytvorenia predpokladu viacgeneračných bukových porastov na malých plochách (mozaiky do 5 árov).

4. V porastoch v štádiu obnovy maximálne využiť hlúčikový rub, skupinový clonný rub, v porastoch doteraz rozpracovaných pásovými clonnými rubmi použiť hlúčikový rub, resp. prvky Bádenského rubu.

5. Overiť a do lesníckej praxe zaviesť kontrolnú metódu pri odoberaní porastových zásob pri navrhovaných pestovných modeloch hospodárenia.

6. Na centrálnej úrovni zabezpečiť finančné zdroje pre efektívnu dotačnú schému na podporu prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a ekosystémových služieb lesa.

Takéto sú teda návrhy a odporúčania organizátorov odborného seminára. Záleží len na samotných odborných lesných hospodároch, v akom rozsahu a v akých podmienkach zvážia ich overovanie v lesníckej prevádzke.

 Jozef Marko