95 Rokov od vzniku prvého lesníckeho múzea na Slovensku

Prípravné obdobie

Ak chceme hovoriť o začiatkoch slovenského lesníckeho múzejníctva, musíme spomenúť aj snahy, ktoré sa v tomto smere prejavovali v Čechách a na Morave ešte pred I. svetovou vojnou. Už v roku 1907 česká lesnícka organizácia „Jednota českých lesníků zemí koruny české“ vychádza s požiadavkou o zachovanie pamiatok a histórie českého lesníctva. Tieto snahy v priebehu ďalších rokov silneli a po roku 1918 sa realizovali utvorením prípravného výboru lesníckeho múzea, v ktorom bolo zastúpené Ministerstvo zemedelstva. Český odbor Zemedelskej rady, Matica lesnícka a Ústredná jednota československého lesníctva.

Na Slovensku môžeme prvé snahy o založenie lesníckeho múzea datovať do 20. rokov 20. storočia. Aktivity vychádzali z Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici, ktoré plánovalo založiť lesohospodárske múzeum. Pôvodcom myšlienky bol Július Barták, účtovný revízor riaditeľstiev Štátnych lesov a majetkov.

Nemalé úsilie, ktoré jednotlivé organizácie vyvinuli, vyvrcholilo 16. mája 1927, kedy sa v Prahe konalo prvé valné zhromaždenie Lesníckeho múzea. Na valnom zhromaždení bol schválený ústredný výbor lesníckeho múzea zložený zo zástupcov spomínaných inštitúcií a tiež boli zvolené aj miestne výbory pre jednotlivé lesnícke múzeá v Čechách, na Morave a Sliezsku, Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Ich úlohou bolo starať sa o zachovanie lesníckych pamiatok na svojom území.

Slovenské Lesnícke múzeum bolo samostatnou zložkou Zemedelského múzea v Bratislave, organizačne bolo začlenené do Československého zemnedelského muzea v Prahe a bolo jeho autonómnou súčasťou.

Miestny výbor a jeho aktivity

Za prvý rok činnosti Lesníckeho múzea v Bratislave možno pokladať rok 1927, kedy začal pracovať Miestny výbor Lesníckeho múzea. Za predsedu Miestneho výboru bol zvolený Ing. Juraj Martinka, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v Liptovskom Hrádku, za jednateľa referent Zemedelskej rady František Vodička a za ďalšieho člena výboru lesný asistent Ing. Ministr. Ostatní členovia výboru, podľa rozhodnutia valného zhromaždenia, boli zvolení na ustanovujúcej schôdzi 14. decembra 1927 v Bratislave. Výbor sa rozšíril o ďalších 13 členov, ktorí mali na starosti jednotlivé odborné muzeálne oddelenia.

Prácu Miestneho výboru Lesníckeho múzea môžeme rozdeliť do dvoch okruhov, a to na prácu organizačnú a prácu muzeálnu. Múzejnícka práca smerovala hlavne k získavaniu a zhotovovaniu zbierkových predmetov pre pripravované expozície.

Už v prvom roku sa venovala veľká pozornosť propagácii myšlienky lesníckeho múzejníctva uverejňovaním článkov v tlači. Organizačná činnosť sa zamerala na získavanie nových členov spolku múzea. Miestny výbor za týmto účelom zaslal výzvu s prihláškami všetkým riaditeľstvám štátnych lesov a statkov na Slovensku, súkromným lesným správam, lesným úradom, krajským spolkom Ústrednej jednoty československého lesníctva i mnohým jednotlivcom. Výsledok bol potešiteľný. Kým koncom roka 1927 mal múzejný spolok Lesníckeho múzea 3 zakladajúcich a 5 činných členov, na konci roka 1928 to už bolo 6 zakladajúcich, 5 prispievajúcich a 126 činných členov.

Zbierkotvorná činnosť

So získavaním zbierkových predmetov sa začalo hneď po zvolení Miestneho výboru. Veľký počet získaných predmetov pochádzal zo župnej výstavy usporiadanej v rámci Medzinárodného dunajského veľtrhu. Do zbierkového fondu pribudli modely, výrobky znázorňujúce spracovanie a používanie dreva, predmety z odboru pestovania a ochrany lesa, ktoré darovali múzeu riaditeľstvá štátnych lesov a statkov v Liptovskom Hrádku, Banskej Bystrici, lesné oddelenie Župného úradu v Košiciach i sám predseda Miestneho výboru Ing. Juraj Martinka. Ďalšia zbierkotvorná činnosť sa vykonávala podľa vopred vypracovaných programov. Výzvy boli uverejňované v časopise Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo, zasielali sa separátne výtlačky na lesné úrady a na adresy získané v časopise Lovec. Za prvý rok sa podarilo získať 307 ks zbierkových predmetov. V ďalších rokoch sa zbierkový fond rozširoval. Nárast kulminoval v roku 1930, keď počet zbierkových predmetov dosiahol 4309 ks. Od tohto roku sa počet zvyšuje priemerne o 100 kusov ročne, až do vojnových udalostí, počas ktorých bolo zničených 1273 kusov zbierkových predmetov a mnoho ďalších bolo poškodených.

Pod vedením Ing. Martinku sa zhotovovali modely niektorých zariadení, ktoré nebolo možné prezentovať v autentickom stave. Bol to napr. aj unikátny model dopravy dreva lanovou dráhou vyhotovený v mierke 1 : 50, ktorý sa nezachoval.

Pri rozširovaní zbierkového fondu pomohli riaditeľstvá štátnych lesov, lesnícke školy, lesnícke oddelenia okresných úradov, lesnícke výskumné ústavy a poľovnícke ochranné spolky. Získané zbierkové predmety sa stali súčasťou novej lesníckej expozície, ktorá sa začala inštalovať v roku 1929, po dokončení výstavby novej budovy múzea. Inštaláciu expozície previedol prevažne sám Ing. Martinka za pomoci dvoch zamestnancov a remeselníkov múzea.

Expozície a ich návštevnosť

Pre lesnícke zbierky boli vyhradené tri výstavné sály. Prvá sála bola venovaná poľovníctvu a kynológii. Druhá sieň lesnej ťažbe a doprave, lesnej výrobe a ochrane lesa. Tretia výstavná miestnosť pestovaniu lesa, lesníckej osvete a spracovaniu dreva. Expozície boli sprístupnené 4. mája 1930 pri slávnostnom otvorení múzea. V ďalších rokoch, so zväčšovaním zbierkového fondu, sa expozície postupne dopĺňali a reinštalovali.

Návštevníci si mali možnosť pozrieť expozície trikrát do týždňa. Vo štvrtok a nedeľu za poplatok 1 koruna, v sobotu bol vstup voľný. Záujem o inštalované lesnícke, drevárske a poľovnícke zbierky bol veľký, tak zo strany odborníkov, ako aj zo strany širokej laickej verejnosti. V prvom roku navštívilo Lesnícke múzeum v Bratislave 19 191 návštevníkov. V ďalších rokoch sa návštevnosť zvyšovala a dosiahla úroveň takmer 30 000 návštevníkov ročne.

Propagačná a publikačná činnosť

Propagovaniu lesníckeho múzejníctva sa venovala značná pozornosť od samého začiatku. V časopise Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo boli uverejňované články o múzeu, o jeho organizácii, členstve, o rozdelení zbierok na jednotlivé sekcie, tiež výkazy darov pre múzeum, správy z valných zhromaždení i výzvy na získanie členov spolku Lesníckeho múzea. K propagácii múzea prispievali aj časopisy Československý les, Lovec i Les a drevo. Okrem publikovania v tlači, boli zbierky múzea propagované i cez Lesnícky rozhlas a v roku 1940 boli zbierky sfilmované pre filmový žurnál s názvom „Nástup“.

V roku 1929 bol vydaný Sprievodca zbierkami Zemedelského múzea v Bratislave, ktorý informoval aj o lesníckych zbierkach.

Lesnícke múzeum sa so svojimi zbierkami zúčastňovalo i na rôznych špecializovaných výstavách doma a v zahraničí i na Medzinárodných dunajských veľtrhoch v Bratislave.

Organizačné zmeny

Lesnícke múzeum, počas svojho trvania v Bratislave, prešlo viacerými organizačnými zmenami. V roku 1935 bol názov múzea zmenený na Lesnícke a lovecké múzeum, ktoré ďalej nerušene pracovalo až do roku 1938, keď z dôvodu mobilizácie bolo potrebné urobiť bezpečnostné opatrenia pre prípad vojnového konfliktu. Došlo k prerušeniu stykov s Kuratóriom Československého zemedelského múzea a bol zrušený krajinský výbor, ktorý múzeum podporoval. Po vyhlásení Slovenského štátu bolo v budove múzea umiestnené Ministerstvo zahraničných vecí a Predsedníctvo Slovenského snemu.

Začalo sa uvažovať o novej organizačnej forme múzea, čo viedlo v roku 1940 k zlúčeniu Lesníckeho, Zemedelského a Vlastivedného múzea a vytvoreniu Slovenského múzea. ktoré malo päť odborov: odbor poľnohospodársky a lesnícko-lovecký, spolu s tvorbou slovenského ľudu, odbor historicko-archeologický, odbor galerijný, odbor prírodovedecký a odbor technický. V tejto organizačnej forme existovalo múzeum až do roku 1954, kedy dochádza k ďalším organizačným zmenám. Múzeum v Bratislave sa stáva celoslovenským múzeom s vlastivedným zameraním. Z tohto dôvodu boli vyčlenené poľnohospodárske, lesnícke a poľovnícke zbierky. Pokračovateľom dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva sa stáva Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene.

Záverom

Lesnícke múzeum v Bratislave bolo prvým odborným múzeom tohto druhu na Slovensku. Vybudovanie pomerne bohatého zbierkového fondu, prevažne lesníckeho a poľovníckeho zamerania, ktorý v predvojnových rokoch presiahol počet 5 000 kusov je výsledkom dobrej spolupráce medzi pracovníkmi múzea a širokým okruhom spolupracovníkov združujúcich sa v spolku Lesníckeho múzea. Najväčšiu zásluhu na založení Lesníckeho múzea a jeho dosiahnutých výsledkoch mal predseda Miestneho výboru múzea Ing. Juraj Martinka a správca múzea Ing. Miloš Jurkovič, ktorí sa svojím iniciatívnym prístupom k múzejníckej práci v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva i drevárstva a výbornou spoluprácou zaslúžili o rýchly odborný rast múzea a vybudovanie zbierkového fondu.

Ing. Bc. Mária Rošková