Prihlásiť

Ponechanie lesov na samovývoj má na hlucháňa devastačné účinky

Lesníci začali odchovávať hlucháňa na Červenej Skale pred takmer 40 rokmi 

Známy lesník a poľovník Ing. Stanislav Bystriansky v oponentskom posudku Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022 v úvode napísal, že jeho autori prehliadli, že nimi uvádzané zlomové 70. roky minulého storočia vo výraznom znižovaní početnosti hlucháňa a hoľniaka sú zlomovým obdobím lazníckeho osídlenia a poľnohospodárskeho využitia horskej krajiny Slovenska. 

„Obdobie bolo sprevádzané dôsledkami hospodárskej politiky vtedajšieho socialistického štátu (likvidačné kontingenty - povinné dávky produktov poľnohospodárskej výroby za vopred určené a nízke výkupné ceny). Išlo o cieľavedomú likvidácia súkromných farmárov a teda likvidáciu podoby lazníckeho a vidieckeho osídlenia, aké na Slovensku bolo dovtedy stáročia od počiatku ľudského osídlenia našej krajiny. Uvedené laznícke osídlenie a súkromná poľnohospodárska obživa dedinčanov sa vyvíjalo ako symbiotické súžitie človeka s prírodou z ktorej potravne a bezpečnostne profitoval aj hlucháň, hoľniak i jariabok. Často aj priamo v ich areáli výskytu, alebo na okraji lazníci pestovali poľnohospodárske plodiny (napr. ovos, zemiaky) a ovocné stromy a kry, ktoré obohacovali potravný sortiment lesných kúr,“ uvádza S. Bystriansky. 

Lesníci a poľovníci si už pred polstoročím veľmi dobre uvedomovali potrebu posilnenia populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku umelým odchovom a vypúšťaním odchovaných jedincov do voľnej prírody. Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene vydal v roku 1984 viac ako 50 stranový dokument nazvaný Štúdium optimálnych metód farmového chovu hlucháňa a tetrova. Jeho autormi sú renomovaní odborníci prof. Pavel Hell, Ing. Karol Sabadoš a Ing. Ján Farkaš.

Neboli také kŕmne zmesi ako dnes

Dokument obsahuje návrh optimálnych metód a zámer založiť rodičovský kŕdeľ hlucháňa hôrneho na Červenej Skale. Ďalej ho tvorí návrh na založenie chránených poľovných oblastí pre hlucháňa (Červená Skala, Čierny Balog) a pre tetrova (Horná Orava, Liptovská kotlina). Súčasťou dokumentu sú aj štatúty chránených poľovných oblastí. V štúdii nechýba návrh rozmerov voliér, ktoré majú byť podľa autorov umiestnené v lesnom prostredí. Odchov hlucháňa si podľa nich vyžaduje intenzívne tlmenie predátorov, prísne vetracie opatrenia, zamedzenie prístupu iných vtákov a predátorov, denné čistenie, zabezpečenia pokoja pred osadenstvo voliér bez prístupu cudzích ľudí. Hlucháne sa totiž vo voliérach veľmi ľahko splašia.

Autori odporúčajú, aby sa sliepky hlucháňa vďaka konštrukcii voliér mohli pohybovať vo výbehu všetkých kohútov a mali tak možnosť vybrať si toho pravého. V prípade, že to tak nie je, sliepka neznáša vajcia, alebo sú deformované, neoplodnené, uvádza sa v odbornom lesníckom materiáli. Štúdia obsahuje aj odporúčané dávky a zloženie kŕmenia. Krmivo majú mať podľa autorov hlucháne odchovávané v zajatí k dispozícii ad libidum (podľa chuti). Bez zaujímavosti nie je ani popísaný spôsob zberu vajíčok mravcov, ktorými sú kŕmené kuriatka hlucháňa.

Vedúci Lesnej správy Červená Skala (Odštepný závod Beňuš, štátny podnik LESY SR) Ing. Pavol Iždinský si spomína na to, ako pred zhruba dvadsiatimi rokmi navštívili pri zbieraní skúseností o odchove hlucháňa úspešne fungujúcu farmu v Českej republike na Lesnom závode Boubín. Videli tam chov 25 – 30 hlucháňov, chovaných pre Národný park Šumava. Podľa jeho slov tam mali výborne zvládnutý systém aklimatizácie odchovaných jedincov. Projekt finacovalo Ministerstvo životného prostredia ČR.

„Odchov hlucháňov bol postavený v štýle bažantnice. V našich podmienkach na Červenej Skale je ale v zime tak veľa snehu, že sa nám nedarilo v areáli, vzdialenom približne kilometer od Červenej Skaly, ktorý sa nachádza na území Národného parku Muránska planina, udržať strechy voliér v takom stave, aby sa pod tiažou snehu neprehýbali. Nemali sme k dispozícii ani také kŕmne zmesi, aké sú na trhu v súčasnosti a rezervy boli určite aj vo veterinárnej starostlivosti.

V Česku sme videli, ako majú prepracovaný systém adaptácie a aklimatizácie odchovaných hlucháňov na okolité prírodné prostredie. Voliéry postupne otvárali, takže mladé hlucháne mali možnosť zalietať do okolia a na noc sa vrátiť do bezpečia voliér. Už počas pobytu na farme dostávali odchovávané jedince prírodnú potravu a postupne bol v nej zvyšovaný podiel jarabiny a ďalších plodov a semien,“ hovorí Ing. Pavol Iždinský.

Podľa jeho názoru by u nás nebol v súčasnosti problém s odchovom hlucháňa, ale s vypustením odchovaných jedincov do voľnej prírody. Ak nebude povolené, tak by chov nemal význam. „V prípade, že lesníkom nebude aj naďalej umožnené obnovovať všetky podkôrnikmi napadnuté porasty, bude mať hlucháň vážny problém, pretože k svojmu životu potrebuje zelenú horu, je naviazaný na živý les. Aby bolo pre neho možné dosiahnuť optimálne podmienky, lesníci musia začať cielene vychovávať mladé lesné porasty a v ihličnatých lesoch včas regulovať výskyt aktívnych chrobačiarov. Ponechanie lesov na samovývoj má na biotop hlucháňa devastačné účinky,“ dodáva Ing. Pavol Iždinský.

Miestni lesníci chcú participovať na obnovení odchovne hlucháňov

Lesník Vladimír Pandula býva v horárni iba niekoľko sto metrov od areálu bývalej odchovne hlucháňa pri Červenej Skale. Spomína si, že po tom, ako bol chov neúspešný, pretože chýbali finančné prostriedky na jeho podporu a rozvoj, snažili sa s kolegami z lesnej správy robiť čo sa dalo a na čo mali peniaze, aby celý objekt uchránili pred úplným schátraním. On sám vnútrajšok areálu pravidelne kosil a natieral jednotlivé objekty v ňom. Tieto údržbárske práce ukončil v roku 2019, kedy areál získala do prenájmu nezisková organizácia Domus tetraonis (Domov hlucháňa), ktorá ho chce obnoviť, zmodernizovať a využívať na pôvodný účel.

„Keď projekt začínal, vysadili sme tu rad smrekovcov a vytýčili rozmiestnenie voliér. Väčšie pre dospelé vtáky a menšie pre mladé jedince. Chovalo sa tu 5 – 7 kohútov a 10 – 12 sliepok hlucháňa hôrneho. Oplodnené vajíčka putovali do tunajšej liahne. Spomínam si, že malým hlucháňatkám sa často krivili nožičky, ale som si istý, že takéto chyby by sa postupne podarilo v odchove hlucháňa vychytať. Aj voliéry boli možno trochu rozmerovo poddimenzované, dospelé vtáky potrebovali viac priestoru na preletenie. Zub času sa ale podpísal nielen na tom, čo tu z pôvodného projektu ostalo vo vnútri areálu, ale napríklad aj na elektrickom vedení. Na obnovení tohto zámeru by sme ako lesníci radi participovali,“ zamýšľa sa Vladimír Pandula.

Nezisková organizácia Domus tetraonis už dva roky platí štátnym lesom za tento areál ročné nájomné vo výške 5 800 eur a myslí to s obnovou odchovu hlucháňa hôrneho na Červenej Skale vážne. Článok o ich projekte a o štádiu, v ktorom sa nachádza, zverejníme v nasledujúcom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Už teraz však môžeme napísať, že jeho tvorcovia získali poznatky a skúsenosti z odchovov hlucháňa, ktoré desiatky rokov úspešne fungujú.

Jozef Marko

Hlavné správy

Vláda schválila program starostlivosti o CHVÚ Volovské vrchy: Envirorezort chce zlepšiť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov

Vláda schválila program starostlivosti o CHVÚ Volovské vrchy: Envirorezort chce zlepšiť spoluprácu…

Aktuálne

Hlavným cieľom programu starostlivosti o chránené vtáčie územie (CHVÚ) Volovské vrchy je zlepšiť stav štyroch druhov vtákov - hlucháňa hôrneho...

Prečítajte si viac
Tradičné remeslo na Slovensku je stále živé: Škola remesiel ÚĽUV je nominovaná na zápis do zoznamu UNESCO

Tradičné remeslo na Slovensku je stále živé: Škola remesiel ÚĽUV je nominovaná…

Aktuálne

Slovensko, remeslá, drevo – tradičné spojenie, ktoré sa usiluje zachovať Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) prostredníctvom Školy remesiel, ktorá bola...

Prečítajte si viac
Národné lesnícke centrum: Prezentácie hospodárskej úpravy prírode blízkych lesov

Národné lesnícke centrum: Prezentácie hospodárskej úpravy prírode blízkych lesov

O čom sa píše

Národné lesnícke centrum vo Zvolene uverejnilo na svojej internetovej stránke prezentácie, ktoré boli súčasťou pracovného seminára na tému HOSPODÁRSKA ÚPRAVA PRÍRODE...

Prečítajte si viac
Lesy ČR majú nového generálneho riaditeľa: Stabilita je podľa Dalibora Šafaříka v rozmanitosti, napríklad druhovej skladby lesa a spôsobov zalesňovania

Lesy ČR majú nového generálneho riaditeľa: Stabilita je podľa Dalibora Šafaříka v…

Aktuálne

Prispôsobenie lesov zmene klímy tak, aby boli v budúcnosti stabilné a odolné proti kalamitám škodcov pri zachovaní environmentálnej, ekonomickej i...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora