Vykonávanie prerezávok je spoločensky a finančne nedocenené
Praktické skúsenosti s výchovou zmiešaných mladín po veľkoplošných kalamitách v Podtatranskom regióne
Ing. Tomáš HUTYRA, vedúci lesnej výroby v spoločnosti PRO POPULO Poprad, s.r.o., ktorá spravuje lesné pozemky vo vlastníctve Spišského biskupstva, na úvod nášho rozhovoru o praktických skúsenostiach s výchovou zmiešaných mladín vzniknutých po veľkoplošných kalamitách v Podtatranskom regióne hovorí, že od začiatku existencie tejto spoločnosti sa náhodná ťažba, spôsobená činnosťou abiotických a biotických škodlivých činiteľov, podieľala na celkovej ťažbe približne polovicou.
„Dôvodom bol vysoký podiel výchovne zanedbaných smrekových monokultúr. Výrazný nárast na viac ako 95 % objemu spôsobili vetrové kalamity a následné premnoženie podkôrneho hmyzu v dôsledku veľkého množstva atraktívnej hmoty. Významné vetrové kalamity postihli naše lesy v rokoch 2002, 2004, 2008 a 2014. Po spracovaní náhodnej ťažby, zalesnení plôch a zabezpečení porastov nasleduje najdôležitejší výchovný zásah v novovzniknutých porastoch – prerezávka.
Ročne popri hlavnom zamestnaní zrealizujem približne 30 hektárov prerezávok. Nepasujem sa do roly neomylného odborníka na prečistky, ale prax pri fyzickom vykonávaní prerezávok mi zmenila pohľad na tento výchovný zásah. A čiastočne potvrdila, ale aj vyvrátila všeobecne zaužívané teórie a názory, hlásané naprieč odbornou verejnosťou,“ uvádza nás do problematiky Ing. Tomáš Hutyra a následne odpovedá na otázky časopisu LES & Letokruhy.
Ako by ste charakterizovali porasty, ktoré je potrebné v tejto fáze vychovávať prerezávkami?
Ide o zmiešané porasty so zastúpením ihličnatých drevín ako sú smrek, smrekovec, borovica a jedľa. Z listnatých drevín sú zastúpené buk, javor, breza, jarabina, jelša a osika. Výnimočne sa v nich vyskytuje aj dub zimný, hrab a smrek pichľavý. Väčšina porastov vznikla umelou obnovou s výrazným zahustením prirodzenou obnovou z výstavkov smrekovca, jedle, borovice a javora horského. Tieto porasty je nevyhnutné rozčleniť pri výmerách nad 0,50 ha, resp. bez prirodzených rozdeľovacích línií (zvážnica, chodník, potok atď.) a dosiahnuť sprístupnenie pre ďalšie výchovné zásahy a kontrolu.
„Nesmieme nechať prerásť rakytu do nadúrovne“
Ako postupujete pri realizácii prerezávky v hustých mladých lesných porastoch?
Negatívnym aj pozitívnym výberom. Negatívny je založený na odstraňovaní netvárnych, poškodených jedincov a stromov so zmenou sfarbenia ihličia a defoliáciou. Pri výbere je dôležité si všímať výskyt hubových ochorení u ihličnanov (žltnutie terminálu u smreka), zastavenie výškového prírastku u smrekovca (prvá generácia obaľovaných sadeníc technológiou JIFFY mala problém pri prerastaní koreňov cez obal, a následná výrazná deformácia spôsobila zastavenie rastu a odumretie vo fáze žrďkoviny a žrďoviny).
Pozitívnym výberom podporujeme kvalitné jedince listnatých a melioračných drevín (breza, osika), ďalej ide o podporu všetkých zdravých a nepoškodených drevín na úkor smreka. Pri jedli je potrebné postupovať obzvlášť opatrne. Odporúčam uvoľniť hornú tretinu koruny, ale maximálne skomplikovať prístup ku kmeňu (zrezať okolité stromčeky vo výške od 0,5 do 1,0 m šikmým rezom) a tým jedľu ochrániť pred lúpaním raticovou zverou.
Na vychovávaných plochách mladých lesných porastov sa musia odstrániť aj nežiaduce kry. Aké máte skúsenosti s touto činnosťou?
Ide predovšetkým o odstraňovanie liesky a rakyty. Liesku odstraňujeme zo známych dôvodov a rakytu až pri výške od približne dvoch metrov, kedy v horizontálnej polohe po zrezaní poskytuje väčšie množstvo dendromasy pre ohryz raticovej zveri, a tým zároveň odkláňa pozornosť od hospodárskych drevín. V žiadnom prípade nesmieme nechať prerásť rakytu do nadúrovne. Dôsledkom je potom deformácia korún okolitých drevín, odoberanie množstva disponibilných zrážok pre vlastný rast (postupné vysychanie ihličnanov v jej okolí), a pri zanedbanom výseku krov výrazne hrúbkovo a výškovo prerastie ostatné dreviny. Nehovoriac už o následnej komplikácii pri stínke, alernatívou je krúžkovanie.
Teraz poďme k problematike oceňovania práce pri výchove porastov. Aké máte poznatky z tejto oblasti?
Priemerné tarify v našom regióne sa pohybujú podľa intenzity zásahu v rozmedzí od 100 do 400 €/ha. Nároky na pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, sú vysoké, pretože musia poznať dreviny (vrátane melioračných) aj mimo vegetačného obdobia. Znie to síce úsmevne, ale pri dlhodobo poddimenzovaných cenách a odlive odborne zdatných pracovníkov v lesnom hospodárstve, je táto podmienka viac ako podstatná. Pri vykonávaní prerezávky musíme upustiť od akéhokoľvek schematizmu, diferencovať porast výškovo aj druhovo, sledovať mikroklimatické špecifiká na ploche, vlhkostné pomery stanovišťa, hospodársky súbor lesných typov, zdravotný stav, rastovú dynamiku drevín v čase realizácie zásahu a predikovať vývoj po najbližší predpísaný zásah.
„Už nie je o päť minút dvanásť, ale pol druhej!“
Každý sa dnes snaží znižovať náklady na vykonávané činnosti, a nielen v lese. Hovoríme tomu racionalizácia práce. Čo si myslíte o tomto trende v oblasti, o ktorej hovoríme?
Pomôžem si citáciou zo slovníka: „Racionalizácia - zdokonaľovanie ľudskej činnosti, zvyšovanie jej účinnosti; zvyšovanie hospodárnosti; súhrn opatrení na najúčinnejšie využívanie pracovnej sily a techniky na základe najmodernejších poznatkov vedy a techniky“ Ratio znamená rozum. Tak skúsme aj pri racionalizácii používať rozum. Chcem tým povedať, že akékoľvek ďalšie znižovanie cien povedie k nekvalitnej, a tým aj zbytočnej práci.
Úroveň súčasných tarifov, tak ako aj v celom lesnom hospodárstve postačuje na prežívanie samostatne zárobkovo činných osôb a minimálne obnovovanie techniky a prostriedkov BOZP. Pri horeuvedených poznatkoch a nárokoch na pracovníkov je vykonávanie prerezávky spoločensky a hlavne finančne nedocenené. Prežité historické výroky „vlajkonosičov ideálov o svetlejších zajtrajškoch lesného hospodárstva“ znejú aj takto: „U nás to chlapi urobia aj pod 100 €. Stačí uvoľniť cieľové jedince. V niektorých štátoch EÚ to ani nerobia a podobne.
Je absolútnym nepochopením významu výchovy, regionálneho špecifika a odlišnosti lesných celkov, následného vývoja a v neposlednom rade základného princípu podnikania – vytvárania zisku, nie sponzoringu (v neprospech SZČO). Použijem jednoduchý príklad. Ak vám príde domov robiť odbornú prácu inštalatér, obkladač, elektrikár, vodár atď. a zoberie za deň práce od 100 do 150 € bez materiálu a nikto ani brvou nepohne. Ale ľuďom, čo výrazne a takmer nezvratne ovplyvnia budúci vývoj lesných porastov dávame tak tretinu a ešte hľadáme priestor na „racionalizáciu“ (rozumej nižšiu cenu). Tak tu ostáva rozum stáť.
Povedzme si na záver, prečo je prerezávka taká dôležitá pre ďalší vývoj porastu?
O tom, že prečistka (prerezávka) je najdôležitejším výchovným zásahom niet pochýb. Jej zanedbanie, odsúvanie na ďalšie decénium, ponechanie na samovývoj povedie k postupnej destabilizácii a rozpadu porastov vo fázach žrďkoviny a žrďoviny, kde následné spracovanie kalamity bude pre mnohé subjekty likvidačné, takže v mnohých prípadoch ani k spracovaniu nedôjde. Ak je záujem odbornej a laickej verejnosti na dopestovaní kvalitných, diferencovaných, odolných, prírode blízkych lesných porastov, tak už nie je na čo čakať. Hodiny ukazujú nie o 5 minút 12, ale pol druhej!
Jozef Marko