Prihlásiť

Šetriť les pre ďalšie generácie

Mestskí lesníci v Revúcej nadväzujú na lesnícke tradície regiónu 

Gemer patril v Rakúsko – Uhorsku medzi najrozvinutejšie regióny a lesníctvo má aj vďaka tomu v tejto časti Slovenska bohatú históriu. Revúcke mestské lesy boli súčasťou panstva Coburgovcov. Mesto Revúca ich získalo kúpou v roku 1857 a už v roku 1874 bol v nich vypracovaný lesný hospodársky plán. V článku publikovanom pred stodvadsiatimi rokmi je napísané, že dozor nad správou lesa vykonával lesmajster, na pomoc mu boli pridelení správca a horár, ktorí mali nad lesom každodenný dozor. Osobitne zaujímavé je konštatovanie, že lesné priestupky vôbec neprichádzali do úvahy. Z lesného hospodárstva malo vtedy mesto ročný príjem iba 1 480 korún a suma bola preto tak nízka, že mešťania dostávali drevo zadarmo, neplatili zaň ani obecné prirážky a mesto za nich dokonca odvádzalo daň štátu.

 

V súčasnosti spoločnosť Mestské lesy Revúca s r. o. hospodári na lesných pozemkoch o výmere 1 363 ha. Jej konateľ Ing. Ladislav Szabó je odborným lesným hospodárom v revúckych mestských lesoch už 27 rokov. Okrem svojej práce sa zaujíma o históriu hospodárenia v tunajších lesoch a má prehľad aj o dôležitých dejinných udalostiach tohto regiónu. Zaujímavý úvod tohto článku pochádza zo záznamov, ktoré sa mu podarilo získať v archíve.

Poučenie z minulosti

„V štatúte mesta Revúca z roku 1927 je uvedené, že ak by bol z dôvodu ťažby chrobačiarov alebo vetrolomov väčší úžitok z lesov, nemal sa použiť v tom istom roku, ale mal byť ponechaný na časy, v ktorých bude výnos z hospodárenia v lesoch menší. Naším zámerom je časť objemu plánovanej ťažby preniesť do nasledujúceho decénia, aby sme mohli aj v budúcnosti hospodáriť bez ekonomických ťažkostí,“ hovorí Ing. Szabó a pokračuje: „Etát máme mimoriadne vysoký, viac ako 11 000 kubíkov, čo súvisí s veľmi nerovnomerným zastúpením vekových tried. V súčasnosti ťažíme prevažne staré, 100 – 120 ročné porasty. V ďalších decéniách sa budú ťažbové možnosti znižovať. Už viac ako 20 rokov sa snažíme hospodáriť tak, aby sa táto výrazná nerovnomernosť ťažby aspoň čiastočne zmenšila.

Predĺženie obnovnej doby len o 10 rokov u nás znamená zníženie ťažby ročne o viac ako 2 000 m³ a tým aj presun zásob do ďalších decénií. V praxi je však potrebné individuálne posudzovať každý porast – jeho zdravotný stav, kvalitu, drevinové zastúpenie a pod. Predĺženie obnovnej doby nemôže mať za následok znehodnotenie lesného majetku. Do zásob dreva v našich lesoch negatívne zasiahla víchrica Žofia v roku 2015. V rámci certifikácie FSC máme časť lesa bez zásahu a ponechávame stromy na dožitie. V súčasnosti preto ťažíme ročne 7000 – 8000 m³ dreva.“

Ihličnaté dreviny sú zastúpené v revúckych mestských lesoch necelými troma percentami a až 70 percentné zastúpenie v porastoch má buk. Tunajší lesníci sa aj v reakcii na klimatickú zmenu snažia zvýšiť zastúpenie duba, ktorý do týchto podmienok typologicky patrí. V súčasnosti majú v lesných škôlkach pripravených 70 000 sadeníc tejto dreviny, ktorej je v slovenských lesoch menej, ako by si vlastníci a obhospodarovatelia lesov želali.

Okrem hraba a iných drevín sú zastúpené v porastoch aj cenné listnáče - javor a jaseň, ale tie sú výrazne atakované zverou. Ako vo viacerých častiach Slovenska, aj tu je početnosť zveri a škody, ktoré spôsobuje na mladých lesných porastoch, veľkým problémom. To je jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli vykonávať právo poľovníctva vo vlastnej réžii.

„V našich prevažne bukových lesoch hospodárime podrastovým hospodárskym spôsobom. Po 27 rokoch už vidíme výsledky. Poznáme prírodné podmienky stanovíšť, ich produkčný a kvalitatívny potenciál. Vieme, kde sme dosiahli očakávané výsledky a kde bude potrebné robiť veci inak. Sme si vedomí, že pred lesníctvom sú v súčasnosti veľké úlohy, okrem iného prispôsobenie sa klimatickej zmene a prírode blízke hospodárenie.

Prírode blízke hospodárenie, definované v zákone o lesoch, predstavuje podľa nášho názoru nevyhnutnosť, veľkú výzvu a problém zároveň. Uvedomujeme si nevyhnutnosť prírode blízkeho hospodárenia so všetkými jeho pozitívnymi prínosmi pre trvalo udržateľné hospodárenie a budúcnosť lesov. Za veľkú výzvu ho považujeme preto, lebo vyžaduje zmenu myslenia a aj prístupu spoločnosti a lesníkov k lesu a hospodáreniu v ňom. Je to úloha pre viac ako jednu generáciu.

Aplikovanie zásad prírode blízkeho hospodárenia v našich podmienkach znamená riešiť množstvo problémov a zodpovedať zásadné otázky. Mrzí ma, že sme teraz presadzované princípy prírode blízkeho hospodárenia lesa nezačali uplatňovať aspoň o 20 rokov skôr. Takto sme teraz iba na začiatku.

Výsledkom prírode blízkeho hospodárenia majú byť trvale viac etážové porasty. Dlhú obnovnú dobu potrebnú k dosiahnutiu tohto cieľa chceme dosiahnuť začatím obnovy v mladších porastoch. V starších bukových rubných porastoch nepovažujeme výrazné predĺženie obnovnej doby za účelné vzhľadom na kulmináciu prírastku a tvorbu nepravého jadra. Budúcnosť hospodárenia v revúckych mestských lesoch v nasledujúcich desaťročiach vidíme v prírode blízkom hospodárení, v kombinácii podrastového hospodárskeho spôsobu a účelového výberu,“ konštatuje Ing. Szabó.

Kombinácia podrastového hospodárskeho spôsobu a účelového výberu 

Revúcke mestské lesy majú na 85 % výmery sklony terénu nad 40 % a prevahu bučín s vekom nad 100 rokov. Špecifikom lesného majetku mesta Revúca je veľmi členitý terén a sprístupnenie porastov. Po banskej činnosti z minulosti ostali v lesoch hlboké úvozy, ktoré sú v súčasnosti na odvoz dreva nepoužiteľné, takže lesníci musia budovať nové zvážnice a odvozné cesty.

„Je to veľký technický problém, pretože úvozy sú úzke a hlboké 5 – 6 aj viac metrov. Situáciu komplikuje ich podmáčanie vodou. Preto venujeme budovaniu a údržbe lesných ciest veľkú pozornosť. Napriek tomu je vybudovanie dostatočnej lesnej dopranej siete problematické a podmienky pre hospodárenie sú náročné,“ vysvetľuje Ing. Szabó.

Zdôrazňuje, že pri hospodárení v revúckych mestských lesoch nezabúdajú na plnenie ekologických funkcii lesa: „Vyčlenili sme 5 % územia na bezzásah. Medzi stovkami stromov, ponechaných na dožitie, sú aj jedince mimoriadnych dimenzii ako napríklad čerešňa vtáčia s priemerom 90 cm a výškou 32 m. Rôznorodosť biotopov, výskyt starých stromov, viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov, vrátane orlov v našich lesoch potvrdzuje, že na zachovanie biodiverzity nie sú nevyhnutne potrebné prehnane veľké plochy bezzásahových území.“

Tak ako sme začali, naše stretnutie aj končíme. Pohľadom do histórie, kedy predkovia tunajších lesných hospodárov pod vedením Ľudovíta Greinera budovali základy moderného lesníctva.

Pozeráme sa na staré lesnícke mapy, lesné hospodárske plány a mestské protokoly, teda záznamy z rokovaní poslancov mestských zastupiteľstiev od polovice 19. storočia. Ing. Szabó vyzdvihuje zodpovedný vzťah ľudí z tohto obdobia k lesnému majetku. Lesníci hospodárili odborne. Využívali podrastový hospodársky spôsob s ponechávaním 40-50 kusov semenáčov na ha. V lesných škôlkach pestovali sadenice.

Sadili duby, jasene, vo vyšších polohách smreky a na suchých stanovištiach agát pre včelárov. Vedenie mesta a lesohospodári si uvedomovali veľký význam lesného majetku a pestovali ho pre svojich potomkov. Súčasní lesníci sa usilujú nadviazať na túto múdru lesnícku tradíciu a preto je filozofiou odborného lesného hospodára Ing. Ladislava Szabóa „šetriť les pre ďalšie generácie.“

Jozef Marko

Hlavné správy

Memorandum o spoločnej starostlivosti o Ždánický les na juhovýchodnej Morave: Inovatívne postupy v hospodárení a ochrane

Memorandum o spoločnej starostlivosti o Ždánický les na juhovýchodnej Morave: Inovatívne postupy…

O čom sa píše

Na spoločnej starostlivosti o Ždánický les sa v memorande podpísanom na juhovýchodnej Morave zhodli  minister pôdohospodárstva ČR Marek Výborný, minister životného...

Prečítajte si viac
Náhodná ťažba kalamitného dreva v Národnom parku Nízke Tatry: Zlý zdravotný stav lesných ekosystémov v oblasti a šírenie škodlivých činiteľov z okolitých lesov

Náhodná ťažba kalamitného dreva v Národnom parku Nízke Tatry: Zlý zdravotný stav…

Aktuálne

Dvojica cenných chránených lokalít v Nízkych Tatrách je podľa mimovládnych ochranárov z občianskeho združenia (OZ) Prales a iniciatívy My sme...

Prečítajte si viac
Spochybnené pasenie kráv v národnom parku: Prínos chovu hospodárskych zvierat, koní a agroturizmu v starostlivosti o horské či podhorské lúky a pasienky

Spochybnené pasenie kráv v národnom parku: Prínos chovu hospodárskych zvierat, koní a…

O čom sa píše

Pasenie kráv na Snilovskom sedle v Národnom parku Malá Fatra môže byť v rozpore s ochranou prírody. Upozornila na to...

Prečítajte si viac
Rapídny pokles turistov v Slovenskom raji: Dôvodom aj obavy zo stretov s medveďmi

Rapídny pokles turistov v Slovenskom raji: Dôvodom aj obavy zo stretov s…

O čom sa píše

Hoteliéri v Slovenskom raji hlásia rapídny pokles turistov. O prepade hlavnej turistickej sezóny hovoria aj predajcovia suvenírov, či majitelia gastro...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora