Prihlásiť

Pri pohľade na kalamitu im zovrelo hrdlá. Z večera do rána bola lesnícka robota zničená

V priebehu dvoch mesiacov zasiahli OZ Beňuš tri vetrové kalamity. 

Prvá vetrová kalamita pováľala približne 25 000 kubíkov drevnej hmoty v lesných porastoch na území Lesnej správy Beňuš rovnomenného odštepného závodu š. p. LESY SR v noci z 23. na 24. decembra 2019. Zo 4. na 5. februára tohto roka sa prehnala porastmi druhá víchrica, ktorá škody v lesných porastoch zdvojnásobila. Do tretice sa oprel do stojacich stromov silný vetrisko z 23. na 24. februára. O tom, čo spôsobil, sme sa porozprávali na správe i v teréne s vedúcim Lesnej správy Beňuš Ing. Martinom Kovalčíkom a ťažbovým technikom Pavlom Maruškinom. Stretli sme sa len dva dni po tretej pohrome, takže ešte nemohlo byť jasné, aký je jej rozsah z hľadiska objemu, ale čo sa týka kalamitnej plochy, ide o približne 200 hektárov, čo je pre lepšiu predstavu výmera 333 futbalových ihrísk.

P. Maruškin, ktorý pracuje na tejto lesnej správe už 35 rokov, si spomína, že v roku 1994 spôsobil veľkú kalamitu vietor, ktorý intenzívne fúkal dva dni. V roku 1996 stačili letnej búrke tri minúty na to, aby ostalo ležať na zemi približne 150 tisíc kubíkov vyvrátených alebo polámaných stromov. „Predchádzajúce kalamity zasiahli buď hrebeňové, alebo údolné časti svahov, aktuálne kalamity sa sústreďujú prevažne do údolí. Decembrová víchrica však brala všetko, bez rozdielu. Musím ale povedať, že sme sa zatiaľ do všetkých zasiahnutých porastov ani nedostali, máme ešte mnoho neprerezaných lesných ciest. Jednu z nich prerezával harvestor dva týždne, také obrovské množstvo dreva bolo na nej pováľané. Je skutočne veľmi ťažké pracovať v tak rozvrátených porastoch, aké ostali po týchto troch víhriciach.“

M. Kovalčík hovorí, že v súčasnosti sú predpovede počasia už veľmi presné a lesníci majú skúsenosti, že ak meteorólogovia vydajú výstrahu pred silným vetrom, tak sa reálne aj potvrdí. Potom už len čakajú, ak sa dá vôbec v tom hluku, ktorý dokáže víchrica spôsobiť v noci spať a rozmýšľajú, čo sa to v hore práve deje. „Videl som aj na mojich kolegoch, keď sme potom prišli do kalamitných porastov, že mali až slzy v očiach a zovreté hrdlá pri pohľade na ďalšiu skazu, ktorú spôsobil vietor. A ešte bol náš lesnícky smútok umocnený tým, že tieto materské porasty vietor naváľal do mladých, systematicky vychovávaných porastov. Horárom poriadne zalomcovali emócie, keď si spomenul, že ešte minulý rok robil v takto zničených mladých porastoch prerezávky. Rozvoľňoval materské porasty, podporoval rast prirodzeného zmladenia, vychovával žrďoviny a z večera do rána bola celá jeho robota zničená. A potom niekto povie, že my lesníci sme tí devastovatelia prírody a drancovatelia lesa! A pritom už roky na našich lesníckych obvodoch spracovávame len to, čo zhodil vietor, polámal sneh a požral podkôrny hmyz, ktorý sa do porastov rozšíril aj z bezzásahových porastov, v ktorých sme kalamitu nesmeli spracovať. Aj keď aktuálna kalamita je na 95 % v 2. stupni ochrany v zmysle platnej legislatívy ju ohlasujeme a už nám ŠOP-ka odsúva porasty na samostatné konania. Čas sa predlžuje a ani si nechceme predstaviť k čomu môže dôjsť následne!“

Kalamitu treba spracovať rýchlo a včas

Miestni lesníci zdôrazňujú, že ak otvoríme akúkoľvek príručku, v každej je napísané, že najúčinnejšie sa dá zabrániť ďalším kalamitám včasným a rýchlym spracovaním aktuálnej kalamity. V súčasnosti, keď sú lesníci odkázaní na proces verejného obstarávania, na dvoch kalamitných úsekoch ešte nemôžu začať so spracovaním kalamity, pretože nie je vybraný dodávateľ prác. Ak by im nepomohli kolegovia z Odštepného závodu lesnej techniky so svojimi kapacitami, tak by nemohli začať spracovávať kalamitu vôbec. Pred pätnástimi rokmi zrealizované outsourcovanie ťažbových činností sa teda z pohľadu lesníkov v kalamite tohto rozsahu neukázalo ako šťastné. „Chcem využiť túto príležitosť a poďakovať kolegom z OZLT, že promptne zareagovali, presunuli k nám z iných častí Slovenska harvestor, vývozné súpravy aj lanové systémy. Pochopili, že potrebujeme ich pomoc a poskytli nám ju. S dodávateľom ťažbových prác, ktorý pracoval na dvoch výrobných celkoch, sme sa v októbri minulého roka museli na jednom celku rozlúčiť, pretože si neplnil svoje zmluvné záväzky. Dostali sme sa ale do takej situácie, že z dôvodov, ktoré nepoznáme, nebol doteraz vysúťažený nový dodávateľ ťažbových prác. Súťaž ale prebieha a mala by byť ukončená 16. marca,“ vysvetľuje vedúci lesnej správy Ing. Kovalčík a zamýšľa sa nad tým, ako reagujú odberatelia drevnej hmoty na jej pretlak po kalamitách. „Ponúkame na trh kvalitnú guľatinu najvyšších kvalitatívnych tried, ktorú musíme ťažiť, pretože ľahla po pôsobení prírodného živlu. Potrebujeme tieto kvantá dreva spracovať a vydodať z odvozných miest a expedičných skladov odberateľom, aby sme mohli ďalej spracovávať hmotu z vetrovej kalamity. Ibaže tí, ktorí ešte pred časom chceli kvalitnú hmotu, teraz žiadajú drevo horšej kvality – suchárovú hmotu, drevo kvalitatívnej triedy C a D. A potom jeden zo zákazníkov povie, že veď krov sa dá narezať aj zo suchárového dreva, aj keď predsa vieme, že kvalitné krovy sa musia rezať z kvalitnej guľatiny...

Nechcem špekulovať nad postojom odberateľov, ale treba sa pozrieť do dolín, koľko je tam dreva, potrebovali by sme ich uvoľniť aj preddodaním dreva našim zákazníkom a nebyť v ich područí. Ale to už je otázka, ktorou sa musí zaoberať niekto iný a povedať, čo vlastne chceme v tomto štáte. Či si môžeme dovoliť nechať znehodnotiť obrovské množstvo dreva. Myslím si, že aj napriek rámcovým zmluvám je predsa možné prijať operatívne kroky, aby sme mohli kalamitu skutočne včas a rýchlo spracovať a expedovať zákazníkom a zabránili tak nielen ďalšiemu rozširovaniu kalamitných plôch, ale aj efektívne zhodnotili drevnú hmotu.“

Snažia sa čo najšetrnejšie vytiahnuť vyťažené stromy

Dozvedám sa tiež, že lesník Miroslav Ábel hospodári na polovici lesníckeho úseku podrastovým spôsobom a na druhej polovici sa snaží postupne budovať štruktúru trvalo viacetážových porastov. Terénne podmienky sú však také, že materské porasty nedokážu odolať náporom silného vetra a padajú na cieľavedome podporované prirodzené zmladenie, ktoré ničia. „Na rovine je to iné, pretože tam môžu približovať vyťažené stromy všetkými smermi, ale tu v Nízkych Tatrách je možné vyťahovať stromy len jedným smerom a všetko, čo stojí v ceste, nevyhnutne padne za obeť ťažbe. Nedokážeme si predstaviť, ako budeme hospodáriť po prebudove napríklad v štvoretážových porastoch aj v terénoch s miernejším sklonom do 20 percent. Nie je problém zasahovať do spodných etáží, ale problémom je pracovať s vrchnou etážou, v ktorej na tunajších vysoko bonitných stanovištiach dosahujú smreky výšku až 50 metrov. Taký strom, keď raz padne, tak všetko, čo je pod ním, nemá šancu prežiť. Skúšame samozrejme rôzne spôsoby, ako čo najšetrnejšie vytiahnuť vyťažené stromy z porastov vrátane kombinácie železného koňa a vývozky a využívame aj prerezovanie na päťmetrové kusy,“ hovorí P. Maruškin.

V dvoch kalamitných dolinách vidieť rozsah spomínaných kalamít a namiesto toho, aby bola koncom februára, ako to býva v tomto kraji obvyklé zmrznutá pôda, potokom sa valí zakalená voda a na zvážniciach je niekoľko centimetrov blata. V prvej doline Liesková ideme okolo gelby naukladanej dvojmetrovej vlákniny z vyzdravovania, ktorá nejde na odbyt. Potom vidíme tenkú štvormetrovú vlákninu a následne guľatinu – ihličnaté piliarske výrezy, poukladané po oboch stranách údolnej cesty. V potoku je veľký koreňový koláč, ktorý nedokáže vybrať ani odvozná súprava, ani hydraulická ruka, takže lesníci čakajú na UDS-ku, ťažký báger, aby bol potok čo najskôr uvoľnený. Po bokoch doliny sa postupne odkrývajú pred našimi zrakmi veľké sústredené kalamitiská. Pri pohľade na porasty je zrejmé, že nejde o rovnorodé smrekové kultúry, ale že tu lesníci pestujú zmiešané porasty, v ktorých dominuje smrek, buk a jedľa.

Zachádzame aj do ďalšej doliny, nazývanej Beňušská, ktorá je druhou najpostihnutejšou dolinou na území Lesnej správy Beňuš. Na jej začiatku sú husté, bohaté a vitálne zmiešané porasty na mieste lesov, ktoré pováľal vietor v roku 2004. Lesníci tu vysadili nielen smrek, jedľu a buk, ale na náveterných stranách aj spevňovacie pásy zo smrekovcov. Ako hovorí Ing. Kovalčík, je radosť pozrieť na zabezpečené porasty, na striedanie mladších a starších lesných kultúr, pričom niektoré už idú do prerezávok, ďalšie do prvých prebierok a mladé jedince sú dôsledne ošetrené proti ohryzu zverou, ktorá sa v zime sťahuje z hrebeňov do údolí. Prechádzame okolo dvoch lanoviek, ktoré vyťahujú z kalamitísk drevo. Pristavujeme sa pri poraste, v ktorom je padnutých vyše 2 500 kubíkov kalamity. Stromy sú popadané krížom cez seba v niekoľkých vrstvách. V týchto náročných a nebezpečných podmienkach dokáže lanovková partia spracovať za mesiac 600 kubíkov kalamitnej hmoty. Takže potrvá takmer päť mesiacov, pokiaľ spracujú kalamitu v celom poraste. A to je iba jeden z tých, ktoré ľahli pod tlakom vetra a ktoré miestni lesníci po spracovaní kalamity začnú aj na tomto mieste obnovovať.

Jozef Marko

Hlavné správy

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre…

O čom sa píše

Európsky súd rozhodol, že strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka. Udelenie výnimky na...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej nohe a tou je produkcia dreva

TÝŽDŇOVKA: Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej…

Aktuálne

Verejnoprospešné alebo mimoprodukčné funkcie lesa, v súčasnosti ekosystémové služby. Problematika ich oceňovania a platieb vlastníkom a obhospodarovateľom lesov za poskytovanie ekosystémových služieb je...

Prečítajte si viac
Deň stromu 2024 v Topoľčiankach: Laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie sa stal František Štulajter

Deň stromu 2024 v Topoľčiankach: Laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie sa stal…

Aktuálne

V Topoľčianskom parku sa dnes konal Deň stromu. V poradí 23. ročník podujatia pripomenul význam lesov a ponúkol kultúrny program...

Prečítajte si viac
Názor: Zelené ihličnaté lesy v jadrovej časti Muránskej planiny sa otriasajú v základoch. Nesmieme nechať ich osud napospas ideologickej mantre bezzásahu!

Názor: Zelené ihličnaté lesy v jadrovej časti Muránskej planiny sa otriasajú v…

Aktuálne

To, čo sa deje s ihličnatými lesmi v Národnom parku Muránska planina, nemôže nechať chladným a ľahostajným žiadneho reálne a...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora