Andrej Kiska - Viac si vážiť prírodu
O novoročný rozhovor do rubriky Osobnosti sme požiadali hlavu štátu. Nebýva častým javom, aby poskytoval rozhovory odborným časopisom. Ale pre lesnícku verejnosť je bezpochyby zaujímavé vedieť, aký má pán prezident vzťah k prírode a lesom. Je nám cťou, že jeho excelencia prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska našu ponuku neodmietol.
Narodili ste sa pod Tatrami, takpovediac v lone slovenských veľhôr, ako si spomínate na svoje detstvo?
Moje detstvo bolo veľmi úzko späté s prírodou. Otec pochádza zo Zamaguria, každé letné prázdniny som strávil v obci Jezersko alebo v Spišských Hanušovciach. Cez deň sme chodili s bratrancami a sesternicami pásť kravy, oberali sme čerešne, zbierali jahody, pomáhali zvážať seno. Človek si uvedomil, aký krásny, ale zároveň náročný kraj je Zamagurie.
Chodili ste s rodičmi alebo s priateľmi na výlety, na huby, stanovať?
Stanovanie, táborový oheň, gitara, chodenie na hríby – to je súčasť môjho detstva. Na základnej škole sme mali úžasného triedneho učiteľa Štefana Melucha, ktorý mal veľmi blízky vzťah k prírode a zvlášť k Slovenskému raju. Pravidelne nás tam vodieval na výlety. Ako žiaci sme sa stali členmi turistického oddielu mládeže, vtedajšej odnože skautingu. Cez víkendy sme chodievali do prírody, stanovali sme, učili sme sa o zásadách ochrany prírody. Dodnes mi utkvela v pamäti chalúpka, ktorú si postavili naši vedúci turistického oddielu v jednej roklinke v Slovenskom raji. ŠtB ju následne obkľúčila a zavrela s tým, že išlo o protištátnu činnosť.
Mali ste dobrodružné detstvo? Spomínate si na nejaký zážitok z mladosti, kedy ste pri pobyte v prírode museli preukázať svoju zručnosť alebo odvahu?
Ako deti sme pri pasení kráv zažili viacero dramatických situácií. Raz nám ušla krava a takmer ma skopla. Inokedy sme museli prečkať veľkú búrku, ktorá nás zastihla práve na kopci, kde môjho deda zabil blesk. Báli sme sa. Všetky kravy sa nám rozutekali, pol dňa sme ich naháňali.
V turistickom oddieli, keď sme mali 15-16 rokov, sme raz v Slovenskom raji museli brániť naše dievčatá pred podguráženými staršími chlapmi. V našom veku nebolo jednoduché odohnať ich.
Máte pri svojej náročnej práci čas vybrať sa do lesa, k vode, jednoducho niekam do prírody?
Slovensko je nádherná krajina, ktorej zákutia často ani sami nepoznáme. Precestoval som veľkú časť sveta, ale aj ja sám ako prezident neustále objavujem, čo tu všetko na Slovensku máme. Keď je príležitosť, s rodinou radi chodíme do prírody. Okrem Tatier a Slovenského raja sme si zamilovali aj Liptov. Samozrejme chodíme na huby, aj s našim labradorom Dunčom. Zbierame aj plávky, hoci nimi mnohí iní ľudia opovrhujú. Rád ich robím na masle.
Viac ako štyri desatiny našej krajiny pokrývajú lesy. Je to najvyššia lesnatosť z krajín Vyšehradskej štvorky. Málo sa o tom hovorí a ak, tak skôr z aspektu ochranárov, nie lesníkov, ktorí ale majú na tom objektívne zásluhu. Ako vnímate lesy na Slovensku z pohľadu štátnika?
Pri cestách po Slovensku vidíme, aké veľké a krásne lesy máme. Ale na druhej starne máme aj množstvo zničených lesov, či už následkom víchrice, lykožrúta. Na naše lesy sme pyšní, ale by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ich chrániť. Veľmi citlivo vnímam súčasnú diskusiu v spoločnosti.
Les má obrovský význam pre kvalitu nášho života – vďačíme mu za to, že máme čistý vzduch, dostatok vody, poskytuje nám mnohoraké úžitky. Viete si predstaviť, že by ste váhou svojej autority nejakým spôsobom oceňovali ľudí, ktorí sa o les starajú alebo ho chránia?
Rád diskutujem s ľuďmi o tom, ako najlepšie chrániť naše lesy. Diskutujeme o tom aj s ministerkou pôdohospodárstva.
Čo by ste na začiatku nového roka zaželali slovenským lesníkom?
Každému by som rád zaprial do Nového roka veľa zdravia a pokoja. A veľmi úprimne si želám, aby sme si všetci na Slovensku ešte viac vážili prírodné bohatstvo, ktoré tu máme.
Ďakujem za rozhovor.
Peter Gogola