Nemôžeme racionálne pracovať bez hospodárskej skupiny

Naše lesy sú prevažne rovnoveké, aj keď istá časť je už rôznoveká. Táto sústava si spontánne vynútila vyššiu plochovú jednotku – hospodársku skupinu.

Začiatky racionálneho lesného hospodárstva v strednej Európe (aj u nás) kladieme do vydania Tereziánskeho lesného poriadku v roku 1769. V ňom je vyriešená základná filozofia hospodárenia v lese – princíp trvalosti produkcie. Idea trvalosti sa dosiahla riešením, ktoré zodpovedalo vtedajšej úrovni poznania. Plocha lesa sa rozdelila na toľko dielov, koľko rokov les potreboval, aby hospodársky dozrel. Každoročným vyťažením jedného dielu sa vytvorila súvislá veková sústava, v ktorej za zrelý ťažený porast stojí k dispozícii vekove mladší náhradný porast. Principiálne platí takýto systém náhradnosti za ťažené porasty aj v súčasnosti. Naše lesy sú prevažne rovnoveké, aj keď istá časť je už rôznoveká. Táto sústava si spontánne vynútila vyššiu plochovú jednotku – hospodársku skupinu. Takto jej názov uvádzajú všetky slovenské a české knihy a učebnice. Ako prvý ju nadefinoval von Wedel roku 1770. Nikto jej význam nikdy nespochybnil.

 

Až v rokoch socializmu východonemeckí lesníci vytvorili v záujme priblíženia sa k prírode „stanovištnú hospodársku skupinu“ –„ Standortsbetriebsklasse“. Umožnili im to ich roviny, kde jeden lesný typ má aj niekoľko sto hektárov. Novinka sa zapáčila našim západným kolegom. Naša hospodárskoúpravnícka prax to odmietla pre podstatne zložitejšie prírodné pomery. Nie však ministerstvo. 

Viac sa dočítate v článku Ing. Ctibora Greguša, DrSc, v najnovšom vydaní nášho časopisu.