„Vsádzam na zdravý sedliacky rozum“

Hovoríme s Ing. Milanom Ovseníkom, predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

 

O Pripomeňme si na úvod, že nástupom roka 2014 ste vystriedali vo funkcii predsedu únie Ing. Juraja Vanku, ktorý túto funkciu vykonával viac než desať rokov. Máte dlhoročné skúsenosti z práce s vlastníkmi lesov, takže určite ste nevstupovali do neznámych vôd. Aké priority ste si určili?

 

Prácu s verejnosťou a aktivizáciu a rozširovanie členskej základne. Považujem ich za najslabšie miesta našej činnosti. Ako úlohy sme si to dávali už aj v predchádzajúcom období, ale akosi sa nám to nedarilo plniť. Aj v minulosti sme vynaložili množstvo energie ako komunikovať s jednotlivými členskými subjektmi v regiónoch, zorganizovali sme množstvo informačných dní, kde sme sa chceli podeliť o naše vedomosti a skúsenosti s ostatnými vlastníkmi lesov, no stretali sme sa často s nezáujmom, respektíve so skepsou, spojenou s dlhodobým neriešením niektorých chronických problémov v lesníctve, pri obnove vlastníckych práv a podobne. Napriek tomu, že Únia zaznamenala množstvo pozitívnych zmien. Samozrejme, desaťročia zaužívané názory v spoločnosti je ťažké meniť. A tu vidím ďalšiu príležitosť. V práci s verejnosťou, informovaní o tom, čo chceme, prečo to chceme, aký osoh bude mať z toho dedina, región, štát – no prosto občania Slovenska. V diskusii s verejnosťou o zmene postoja k lesu. K lesu, ktorý je súkromný, ale zároveň môže slúžiť všetkým, ku prospechu všetkých.

 

O Nedá nám, aby sme sa nevrátili k obdobiu na sklonku minulého roka, keď po tom, čo minister Jahnátek stiahol z parlamentu novelu zákona o lesoch, vydala únia ostré vyhlásenie s nadpisom „Prekvapenie a zdesenie, bezmocnosť a hnev“. Reagovala tak na to, že touto novelou sa mali vylepšiť pravidlá hospodárenia v lesoch a znížiť riziko konfliktov záujmov ochrany prírody a obhospodarovania lesov. Citujem „takýto prístup vedie k diskriminácii a následnej frustrácii, končiacej radikalizáciou sociálnej nespokojnosti na vidieku“. Odvtedy uplynulo už mnoho mesiacov. A táto téma je stále vysoko aktuálna...

 

Áno, žiaľ, práve kvôli nepochopeniu verejnosťou, laickou i odbornou, a politickou nerozhodnosťou márnime čas na pozitívne zmeny, ktoré mali v lesníctve nastať už dávnejšie. Nie je mysliteľné, aby na chudobnom lesnatom Slovensku vidiek aj naďalej chudobnel. Napriek tomu, že má ekonomické hodnoty, ktoré by mu mohli uľahčiť život. Ako je možné, že susedné Alpy vyzerajú také zelené a upravené ako prekrásna kráľovská záhrada a slovenské pohoria sú spustošené samonáletmi a burinovými drevinami? Nie je to preto, že tam žije človek, ktorý obhospodaruje okolitú pôdu, hory, lúky a stará sa o ňu sám?

 

Bol som v Rakúsku, v dedinke, kde gazda choval 20 kráv. V končiaroch, kde premávala lanovka mal svoj salaš obklopený lesmi. Cez leto pásol kravy, cez zimu ťažil drevo. Staral sa o turistický chodník, ktorý viedol cez jeho pasienky a hory, pomedzi kravy. Dcéra mu robila cez leto sprievodkyňu pre turistov a cez zimu inštruktorku lyžovania v nadnárodnej spoločnosti, ktorá mala časť zjazdovky prenajatej na jeho pasienkoch. Prevláda tam úsmev, pochopenie a každodenné pozdravenie „Gruss gott“.

Prečo to nie je možné aj u nás? Prečo si môže ktokoľvek na Slovensku zmyslieť, že urobí prechod po horách a ešte ostro kričí, ak vlastník požaduje, aby mu len oznámil, že bude takéto niečo robiť? Prečo si niekto ide vyvetrať hlavu na štvorkolke po lesnom poraste a ešte sa hrubo ohradzuje proti protestu vlastníka, ktorý mu ukazuje ako mu prejazdom polámal päťročné sadeničky stromov?

Je to v našich hlavách. Ak toto verejnosť nepochopí, dovtedy bude táto téma aktuálna. A negatívne signály nespokojných vlastníkov sa stupňujú. A niekde aj radikalizujú. Na škodu nás všetkých. Našim mottom je: „Naše hory pre všetkých“ avšak s dodatkom, „aby štát, verejnosť neprenášala na naše plecia všetky náklady za verejné statky, ktoré berú z našich hôr iní.“

 

O Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporiť okrem iného neštátny lesnícky sektor, ako strategického partnera štátu pri rozvoji zamestnanosti lesnatých území Slovenska. Vytvoriť právne a ekonomické predpoklady na zabezpečenie kompenzácie vlastníkom lesov za environmentálne služby pre verejnosť, nové pravidlá ochrany prírody, atakďalej. Dá sa povedať, že vláda aspoň čiastočne a priebežne tieto sľuby plní?

 

Sme v polčase vládnutia súčasnej vlády. Nastali niektoré pozitívne zmeny, zhodnotenie na miske váh, či prevýšili minulé, neriešené negatíva, respektíve vytvorili sa ďalšie, bude korektné urobiť až na konci volebného obdobia.

Z pohľadu prijatých strategických dokumentov na národnej úrovni, či už je to koncepcia pôdohospodárstva, programy využitia dreva, ochrany biodiverzity, programu rozvoja vidieka a ďalších dokumentov, ktoré umožnia čerpať európske fondy sa niektoré prijaté opatrenia javia ako pozitívne, no finančné zabezpečenie je diskutabilné. A skúsenosti stále potvrdzujú, že sektor lesníctva je prvý v závoze verejnej podpory a prvý, od ktorého sa to požaduje. Ako by bol les nevyčerpateľná studnica.

 

O Vo všetkých pádoch najčastejšie skloňovanou témou súčasnosti sú pozemkové spoločenstvá...

Viac v aktuálnom vydaní časopisu