Prihlásiť

Ako hodnotiť a oceňovať ekosystémové služby lesov?

Platíme niekomu, ktosi nielen privlastnil „služby prírody“, či „ekosystémové služby“, ale pritom v mnohých prípadoch ešte prírodu a ekosystémy devastuje?

Život človeka je oddávna nerozlučne spätý s existenciou lesa, respektíve drevín a ich spoločenstiev v krajine. Vzťah medzi lesom, mimo les rastúcimi drevinami a človekom sa menil a vyvíjal s rozvojom ľudskej civilizácie. V počiatkoch ľudstva bol les iba zdrojom obživy človeka a jeho obydlím. Neskôr začal človek využívať viac ďalších úžitkov lesa a svojou činnosťou ho značne ovplyvňoval. Dochádzalo k pribúdaniu obyvateľstva a k ubúdaniu lesa. Kým dovtedy človek využíval prírodné bohatstvo lesov a jeho funkcie ako samozrejmosť, nadmerný exploatačný antropogénny tlak na lesy spôsobil množstvo negatívnych dôsledkov na krajinu a jej jednotlivé zložky, ako aj nedostatok bezohľadne využívaných produktov a úžitkov lesa.

 

Tak, ako si človek ako jedinec uvedomuje cenu svojho zdravia až vtedy, keď ho stráca a zrazu je ochotný zmeniť celkový spôsob svojho života, rovnako ľudstvo si uvedomuje negatívny vplyv svojej činnosti na životné prostredie, nenahraditeľnosť komplexu funkcií lesov až vtedy, keď pociťuje ich nedostatok. Potom siaha po ekologizácii svojej činnosti i celkového pretechnizovaného spôsobu života a hľadá „správnu“ cestu.

Lesy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine významné nezastupiteľné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho využívania a dlhodobo udržateľného rozvoja nenahraditeľné. Lesy predstavujú základný krajinotvorný a ekostabilizačný krajinný prvok. Sú najvýznamnejším zdrojom obnoviteľných surovín a vďaka svojim funkciám zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek prírodného, antropogénne pozmeneného i antropického (človekom umelo vytvoreného) životného prostredia.

Čo sú a kde sa vzali ekosystémové služby?

Samotná koncepcia ekosystémových služieb, teda procesov a podmienok prírodných ekosystémov, ktoré z pohľadu človeka podporujú jeho činnosť a udržujú existenciu ľudskej civilizácie na Zemi, siaha až do 70. rokov 20. storočia, kedy sa ekológovia i ekonómovia opakovane snažili zdôrazniť úžitkovú hodnotu funkcií ekosystémov z pohľadu človeka, nie najvhodnejšie označovaných ako ekosystémové služby.

Išlo o snahu ukázať politikom a riadiacim pracovníkom, že hodnota prírody nie je ani nulová, ani nekonečná, ale pohybuje sa niekde medzi týmito krajnosťami.
Skutočný prielom v ekonomickom náhľade na prírodu priniesol až rok 1997. Vtedy vyšla v známom americkom nakladateľstve ochranárskej literatúry Island Press prelomová publikácia Gretchen Dailyovej Služby prírody: závislosť spoločnosti na prírodných ekosystémoch.

Ešte väčší ohlas vyvolala štúdia medzinárodného tímu vedeného Bobemom Constanzou, uverejnená v tom istom roku v prestížnom prírodovedeckom časopise Nature. Výsledky tejto štúdie prenikli do titulkov na prvých stránkach svetových denníkov a do vysielaní uznávaných televíznych spravodajských staníc CNN a BBC.

Koncepcia ekosystémových služieb sa stala súčasťou medzinárodnej ochrany prírody. Ochrana prírody a všeobecne životného prostredia sa usiluje od začiatku o nájdenie základného prístupu použiteľného v každodennej starostlivosti o prírodné a krajinné dedičstvo. Zdá sa, že po trvalo udržateľnom rozvoji či ochrane biologickej rozmanitosti sa týmto zaklínadlom stalo zachovanie ekosystémových služieb.

Množstvo ekologicky vzdelaných odborníkov uvedený prístup odmieta jednoducho preto, že podľa ich názoru má príroda svoju vnútornú hodnotu sama o sebe, bez ohľadu na to, či ľuďom „slúži“, teda či ju ľudia využívajú, alebo nie.
Skrátka, džin je z fľaše vonku a môže rovnako tak pomáhať ako škodiť. Prírode skutočne nedlhujeme vo finančnom zmysle nič, ale degradáciou ekosystémov a znižovaním biodiverzity vytvárame dlhy pre budúce generácie.

Ponímanie ekosystémových služieb

Definícií a ponímaní ekosystémových služieb je pomerne veľké množstvo a určite nie sú jednotné. Mne tu ide skôr o podstatu, ako presnú definíciu. V literatúre sa môžeme dočítať, že:

* Ekosystémové služby (sú funkcie ekosystémov, ktoré umožňujú napĺňať ľudské potreby.

* V publikácii „Služby prírody“ je uvedené: „Ekosystémové služby sú dary a pomoc prírody, ktoré ľudstvo využíva pre seba“.

* V časopise Science (316, 2007) sa hovorí o domestifikácii nielen druhov, celých ekosystémov, ale aj krajiny a dokonca o domestifikácii prírody.

Kde sú korene tejto filozofie?

Stáročia budovaný systém výchovy vnucoval všetkými možnými spôsobmi ideu, že človek je najvyšším článkom vývoja, pánom tvorstva, neobmedzeným vládcom planéty stvoreným na obraz boží. Podľa Biblie - svätého písma, prvý príkaz, ktorý dal Boh ľudstvu v Raji znel:  "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!" (Genezis, kapitola 1, verš 28).

Úlohou človeka je brať si z prírody čo potrebuje, upravovať si ju podľa svojich predstáv, čerpať nerastné zdroje, pretvárať rastliny a živočíchy, atď.

Nebezpečenstvo antropocentrického prístupu

S ľudstvom a prírodou je to presne tak, ako v rozprávke o rybárovi a zlatej rybke. Aj príroda, podobne ako zlatá rybka bude plniť človeku všetky priania, až kým si nevymyslí, aby mu ona sama slúžila. To je tá hranica v rozprávkach i v skutočnosti, za prekročenie ktorej sa tvrdo platí.
Nižšia hierarchická zložka, teda súčasť nižšieho rádu ekosystémov nemôže byť nadradená hierarchicky vyššej zložke! Tvrdo zaplatili skupiny ľudí, ba dokonca celé národy - tak ako v rozprávke o rybárovi a rybke - za svoju samoľúbosť a nerozum.

Funkcie lesov a ekosystémové služby

Principiálne je problematika funkcií lesov, podobne ako ekosystémových služieb chápaná a riešená dvomi základnými spôsobmi:

* Funkcie lesa sú chápané ako služby, ktoré les plní pre človeka – to je antropocentrický prístup.

* Funkcie lesa sú chápané ako vplyvy – účinky lesa na jednotlivé zložky ekosystému, bez ohľadu na to, či ich človek využíva, alebo nie – to je ekologický - ekosystémový prístup.

Náš prístup k riešeniu a klasifikácii funkcií ako nástroja pre menežment a rozvoj lesníctva na Slovensku smeruje k vytvoreniu cieľového systému pre budúcnosť, ktorý by umožnil pozdvihnúť celospoločenský význam a ekonomickú prosperitu lesníctva na úroveň, ktorá mu prislúcha.

Význam lesov a lesníctva pre spoločnosť

Význam lesov a lesníctva pre spoločnosť je na našom území historicky úzko spätý s potrebami spoločnosti a najmä s baníctvom a spracovaním kovov, ktoré bolo vo veľkej miere závislé na dreve a teda na našich lesoch. Takzvaný zlatý vek baníctva (14.-18. st.) pozdvihol lesníctvo a jeho význam z celospoločenského hľadiska na maximálnu historickú úroveň. S poklesom významu baníctva klesá aj význam dreva a tým aj lesov a lesníctva pre spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že je nutná zmena priorít využívania úžitkov lesa.

Potreba zmeny priorít sa prejavili už aj v Stratégii a lesníckom akčnom pláne Európskej komisie, kde sú stanovené ciele pre lesné hospodárstvo.


Ciele pre lesné hospodárstvo:
Podporiť účasť lesníckeho sektora na plánovaní využívania krajiny a tým prispievať k rozvoju vidieka, prispievať k ochrane a skvalitňovaniu životného prostredia, zabezpečiť dynamický rozvoj lesného hospodárstva, ktorý umožní lepšie plnenie jednotlivých funkcií lesov, rozšíriť význam lesov ako prirodzeného prostredia pre rekreáciu.

Podľa nami preferovaného ekologického, či ekosystémového prístupu les nie je schopný plniť spoločnosťou požadované funkcie ako služby, ale ľudská spoločnosť by mala byť schopná čo najoptimálnejšie využívať funkcie (vplyvy a účinky) drevín a ich spoločenstiev v krajine (teda aj lesa) a v súlade s mechanizmom trhového hospodárstva ponúkať ich ako produkty a služby celej spoločnosti, záujmovým skupinám, alebo jedincom.

 

Existujú dva základné a dominantné spôsoby vnímania sveta – ekologický a ekonomický. Susan George (2001) tvrdí, podobne ako množstvo ďalších autorov, že tieto dva svetonázory sú vo svojej podstate nekompatibilné a sú vo vzájomnom konflikte. Výsledok boja medzi nimi usmerní vývoj a budúcnosť ľudstva, ale aj to či, ľudstvo nejakú budúcnosť vôbec bude mať.

Význam ekosystémových služieb pre lesníctvo

Extrémna veterná kalamita v novembri 2004 zdevastovala viac než 12 tisíc ha lesa Tatranského národného parku vo Vysokých Tatrách. Na základe dohody medzi ČR a SR bolo metódou ekosystémovej kvantifikácie (Vyskot, I a kol. 2003) stanovené, že kalamitou spôsobené odlesnenie 1 ha vznikla ujma priemerne 4,2 mil. Kčs, čo je asi 165 tisíc Eur. Funkčná ujma bola stanovená na základe rozdielu reálnych efektov porastu pred a po kalamite. Pôvodný stav porastov vykazoval hodnoty reálnych efektov prevažne nad 60 % reálneho potenciálu a po kalamite poklesla funkčná účinnosť lesných porastov do pásma 10-20 % . Teda celková priemerná hodnota ekosystémových služieb lesov sa pohybuje okolo 500 tisíc Eur za ha. Ale 1 ha lesa sa predáva za trhovú cenu 2 tisíc - 20 tisíc Eur. Vo väčšine prípadov je to okolo 5 tisíc Eur, čo je 100-krát menej než hodnota vypočítaných ekosystémových služieb. Majiteľovi, či obhospodarovateľovi lesov nikto takto vypočítanú ujmu nikdy nezaplatí. Aký zmysel má zložitý výpočet ceny spoločenskej hodnoty, či ekosystémových služieb lesa?

Máme predstavu koľko vyrobí príroda za rok bez toho, aby jej za to niekto zaplatil? Údajne vyčíslenie, aké služby a za koľko (biliónov dolárov ročne) poskytujú prírodné systémy ľuďom, môže pomôcť toto dobrodenie uchovať v prevádzky schopnom stave pre budúce generácie.

 

V súvislosti s uvedenou problematikou sa nám vynárajú aj iné a podstatne zaujímavejšie, či dôležitejšie otázky:

Kto si tieto bilióny dolárov ročne prisvojuje? Akým právom? Ako je možné, že toto dobrodenie prírody - tieto ekosystémové služby prírody môže niekto predávať? Akým spôsobom je možné tieto benefity predávať? Musia ľudia tlačiť stále ďalšie peniaze, aby vzniknuté hodnoty mohli byť predané a niekto sa obohatil? Je toto obohatenie na úkor prírody a keďže my sme súčasťou prírody aj na úkor nás všetkých?  Platíme teda ochotne niekomu, kto si nielen privlastnil „služby prírody“, či „ekosystémové služby“, ale pri tom v mnohých prípadoch ešte prírodu a ekosystémy devastuje? Ktoré otázky sú teda z hľadiska existencie a vývoja ľudstva dôležitejšie a najmä využiteľnejšie?

Vráťme sa však radšej k funkciám lesov a k reálnym možnostiam ich využitia.

Klasifikačný systém funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev a možnosti využitia týchto funkcií človekom

Koncepcia rozvoja funkcií lesov a ich využívania neznižuje význam produkčnej funkcie lesa, ako doterajšieho piliera ekonomickej životaschopnosti lesníctva, ale chce vytvoriť podmienky na zlepšenie adresnosti spoločenskej objednávky na integrované využívanie funkcií a k ich ekonomickému krytiu objednávateľom.

V našom metodickom prístupe sú jasne a striktne od seba odlíšené a odčlenené funkcie lesa (ponímané ekologicky ako vplyvy či pôsobenie lesa na jednotlivé zložky životného prostredia) od využívania týchto funkcií (vplyvov) človekom, záujmovými skupinami, alebo celou spoločnosťou za odplatu (finančnú náhradu – ponímané ekonomicky). Podľa toho, ako a na akej úrovni sa funkcie využívajú, vzniká spoločenská významnosť využívania funkcií lesov. Spoločenská významnosť narastá od záujmov jedinca, cez záujmové skupiny, až po celospoločenský záujem (význam). Spoločenská významnosť nemusí vždy korešpondovať s ekonomickou významnosťou, aj keď by bolo najvhodnejšie, aby ekonomické stimuly zodpovedali spoločenskému významu.

 

Rozlišujeme základné a parciálne funkcie lesa pôsobiace na abiotické a biotické zložky životného prostredia. V oblasti abiotických zložiek dreviny a ich spoločenstvá v krajine plnia edafickú, atmosférickú, hydrickú a litickú funkciu a v oblasti pôsobenia na biotické zložky ekosystému, sa uplatňuje fytobiotická, zoobiotická, mikrobiotická a antropická funkcia. Inými slovami povedané, ide o kvalitu a kvantitu vplyvu drevín a ich spoločenstiev na pôdu, klímu, vodu, horniny, rastliny, živočíchy, mikroorganizmy a na človeka.

 

Edafické funkcie zahŕňajú pôdotvornú, pôdu ovplyvňujúcu funkciu a pôdoochrannú funkciu. Pôdu ovplyvňujúca funkcia spočíva vo vplyve drevín na vlastnosti pôdy - fyzikálne, chemické, biotické, či produkčné. Pôdoochranná funkcia sa delí na protieróznu, protideflačnú, protizosuvovú, protitransportnú (akumulačnú), a brehoochrannú funkciu.

 

Pri atmosferických funkciách ide o vplyv drevín a ich spoločenstiev na ovzdušie. Medzi parciálne funkcie patrí vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, vplyv na svetelné pomery, teplotný režim a pohyb vzduchu.

 

Hydrické funkcie delíme na retenčnú funkciu, teda vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody, akumulačnú  hydrickú funkciu – vplyv na hromadenie vody, retardačnú funkciu – vplyv na spomaľovanie odtoku, regulačnú  hydrickú funkcia – vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, vodoochrannú funkciu, zahrňujúcu vplyv drevín a ich spoločenstiev na kvalitu a hygienu vody, vrátane mútnosť tokov a následného zanášania nádrží. Medzi hydrické funkcie sme priradili aj všetky niválne funkcie, teda  vplyv drevín a ich spoločenstiev na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu.

 

Fytobiotické, zoobiotické a mikrobiotické funkcie zahrňujú vplyv drevín a ich spoločenstiev na biodiverzitu, produkciu, trofický (potravinový) vplyv, topický - vplyv na vytváranie prostredia, vplyv na vnútroekosystémové vzťahy medzi rastlinami, živočíchmi, mikroorganizmami, hubami, plesňami, machmi, lišajníkmi, sinicami a riasami.

 

Medzi antropické funkcie, teda vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka patrí popri vplyve na životné prostredie človeka a popri potravinovom vplyve aj významný biochemický a biofyzikálny vplyv na zdravie a kondíciu človeka, ako aj vplyv na psychiku a správanie človeka.

 

Miera a intenzita vplyvov závisí od množstva faktorov, medzi ktorými zohrávajú dominantné postavenie ekologické podmienky a štruktúra lesa, respektíve sledovaného ekosystému. Pritom máme na mysli štruktúru druhovú, vekovú a priestorovú, ktorá s ďalšími ukazovateľmi je tesne naviazaná na ekologickú rovnováhu a ekologickú stabilitu predmetného ekosystému.

 

Veľmi dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou výskumu je popri hodnotení a kvantifikácii funkcií, teda vplyvu jednotlivých druhov drevín a ich spoločenstiev na jednotlivé zložky ekosystému, aj spôsob a forma pôsobenia v rôznych podmienkach. Toto je významné najmä z hľadiska aplikácie – cieleného využívania funkcií lesa, respektíve drevín v krajine. Komplex uvedených funkcií, chápaných ako komplex vplyvov, ktoré môže skupina ľudí, jednotlivci, alebo aj ľudská spoločnosť v konkrétnych podmienkach parciálne, alebo integrovane využívať na hospodárske, alebo sociálne účely.

 

Z potenciálnej možnosti integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev vyplýva, že do oblasti využívajúcich funkcie lesov, ako aj iných spoločenstiev drevín v krajine, v hospodárskej oblasti patrí lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, poľovníctvo, poľnohospodárstvo, energetika, potravinárstvo, stavebníctvo, chemický priemysel, kozmetika, farmácia a podobne.

 

Podobne môžu byť uvedené funkcie lesa využívané v sociálnej oblasti, teda pre rekreáciu, liečenie, hygienu, pri ochrane prírody, tvorbe a ochrane životného prostredia, pre vedu a výskum, výchovu a vzdelávanie, estetiku a umenie, z kultúrno-historického hľadiska a podobne. Uvedené triedenie funkcií lesa tvorí základnú informačnú bázu pre možnosť využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine ľudskou spoločnosťou. Vzhľadom na trhový mechanizmus je potrebné vytvoriť čo najširšiu ponuku možností využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev a postupne vytvárať aj legislatívne návrhy riešenia finančnej odplaty za využívanie funkcií lesa v hospodárskej i sociálnej sfére.

 

Našim cieľom bolo vytvorenie klasifikačného systému hodnotenia potenciálu funkcií lesov a hodnotenia reálneho plnenia funkcií lesa rastúceho v rôznych stanovištných podmienkach a typoch krajiny s rôznym využívaním a stupňom antropického pozmenenia. Dôraz je kladený na reálny stav lesa, jeho súčasnú druhovú, vekovú a priestorovú štruktúru, ekologickú stabilitu, zohľadňujúcu nielen historický vývoj a súčasný stav, ale aj jeho predpokladaný vývoj, očakávané globálne i regionálne (najmä klimatické) zmeny a antropogénne vplyvy, ako aj celospoločenské požiadavky a záujmy majiteľov lesov.

 

Ako komplexný informačný zdroj má v budúcnosti, okrem bývalých lesných hospodárskych plánov, dnes programov starostlivosti o lesy, slúžiť regionálny program starostlivosti o lesy. Tento strategický dokument určujúci ciele a  zásady na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v lesnom regióne. Mal by obsahovať textovo – číselné údaje a geoinformácie o lesoch na lesných i mimo lesných pozemkov, funkcie lesov ako verejný záujem, zásady obhospodarovania lesov ako ekosystémov, informácie o funkčnom potenciáli, cieľoch a stratégiách obhospodarovania lesov i ďalšie informácie.

Rovnako reálne využívanie funkcií drevín a ich spoločenstiev na sledovanom území, ako aj porovnanie reálneho využívania funkcií so spoločenskou objednávkou sa dá vyjadriť graficky. Z takýchto grafov, ktoré možno urobiť pre akékoľvek spoločenstvo drevín sa dajú porovnať reálne možnosti konkrétneho ekosystému plniť požadované funkcie, z čoho spätne vyplynie potreba manažmentu tohto ekosystému. Pod manažmentom rozumieme ovplyvňovanie štruktúry spoločenstva, a tým aj ekologickej stability a plnenia jednotlivých funkcií. S ohľadom na to, že v našom riešení uprednostňujeme integráciu funkcií pred ich priorizáciou, komplexnejšie využívanie funkcií lesa bude smerovať k prírode blízkemu hospodáreniu, teda k približovaniu sa potenciálnemu – optimálnemu lesnému spoločenstvu. Uvedený prístup má nielen maximálny ekonomický prínos, ale zvyšuje sa aj ekologická stabilita konkrétneho ekosystému, ako aj časti krajiny, v ktorej sa uvedené spoločenstvo nachádza a podstatne stúpne význam drevín a ich spoločenstiev, najmä lesa v krajine.

Riešenie problémov

Lesné hospodárstvo, ako výrobné odvetvie, žije z odpredaja svojich výrobkov. Z tohto hľadiska produkčná funkcia lesa vynáša a tzv. všeužitočné funkcie lesa sú bremenom lesného hospodára a teda nie sú rovnoprávne.

Jadrom a podstatou integrácie funkcií lesa je práve vzájomné porovnávanie a zvažovanie využívania rôznych funkcií lesa, ich premietnutie do systému hospodárenia v lese a posúdenie dlhodobých prínosov vyplývajúcich z rôznych spôsobov a stupňov skĺbenia využívania funkcií lesa do optimálnych proporcií.
Lesný hospodár  teda musí vedieť aké úžitky lesa potrebuje spoločnosť, aby mohol správne vytýčiť ciele hospodárenia. K jednotlivým funkciám pristupuje diferencovane k ich využívaniu integrovane.

Princíp riešenia spočíva v integrácii funkcií lesa pre ich integrované využitie a ocenenie v rámci využitia princípov trhového mechanizmu hospodárenia na základe ponuky a dopytu – teda formou ceny dohodou pre jednotlivé využívanie funkcií podľa prírodných, sociálno-ekonomických, historicko–kultúrnych, či ekologicko-funkčných kritérií a charakteristík územia.

Podstata riešenia spočíva v dôslednej, jasnej a zrozumiteľnej klasifikácii, teda špecifikácii a kvantifikácii jednotlivých parciálnych funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine vzhľadom na to, kde sa tieto nachádzajú a ako sa ich funkcie môžu využívať. To znamená, že pre všetky parciálne funkcie (každý vplyv) drevín musí byť vytvorený samostatný klasifikačný systém podľa pre neho rozhodujúcich ekologických podmienok a súčasne systém možnosti a miery využitia tejto funkcie v rôznych ekologicko–funkčných a sociálno–ekonomických podmienkach.

Ak majiteľ lesa pochopí na základe tejto klasifikácie možnosti integrovaného využitia funkcií lesa, bude hospodáriť tak, ako mu to bude dlhodobo finančne najvýhodnejšie. Preto celý systém bude funkčný iba pri vytvorení legislatívnej podpory využívania funkcií lesov ako produktov a služieb za úplatu a pri vytvorení ekonomických stimulov pri integrácii využívania funkcií lesov. Až potom bude možné hovoriť o integrovanom lesnom hospodárstve.

Aký je záver?

Polyfunkčný charakter a význam lesov spoločnosť sa  na jednej strane deklaruje a využíva, ale na druhej strane sa to zatiaľ neprejavuje v objeme náhrady za poskytovanie množstva tovarov a služieb. Nezohľadňovanie špecifického charakteru lesného hospodárstva na Slovensku v zmenených spoločensko-ekonomických pomeroch spôsobuje, že jeho rozvoj v ostatnom období zaostáva.

Lesy disponujú veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj produkcie vysoko kvalitných výrobkov a služieb s pridanou hodnotou pre stále sa zvyšujúci dopyt spoločnosti, čím sa lesné hospodárstvo stáva jedným z hlavných faktorov rozvoja vidieka.
Na zabezpečenie spoločenskej objednávky na funkcie tzv. netrhového charakteru slúži v súčasnosti na Slovensku systém dotácií, náhrad ujmy, oslobodenie od dane. Zatiaľ však tento systém nemožno považovať za plne funkčný. Problém takisto súvisí s nedostatočne rozvinutými a spoločnosťou neakceptovanými nástrojmi a mechanizmami na oceňovanie, kompenzáciu a obchodovanie s využívaním verejnoprospešných funkcií. Vzhľadom k tomu, že nároky na využívanie nedrevných produktov a verejnoprospešných služieb lesným hospodárstvom sa bude neustále zvyšovať, treba hľadať ďalšie možnosti integrovaného využívania funkcií lesov za adekvátnu finančnú náhradu.
                                                                                       
Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Envirorezort sa dohodol s KDH: Odstrel medveďa bude možný pri ohrození života, zdravia, majetku alebo hospodárskych záujmov

Envirorezort sa dohodol s KDH: Odstrel medveďa bude možný pri ohrození života…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR sa dohodlo s opozičným KDH na zmene zákona, ktorý bude riešiť odstrel medveďa mimo správneho konania...

Prečítajte si viac
Na jihlavské mestské lesy tvrdo dopadla podkôrniková kalamita: Kulminovala v roku 2021, kedy vyťažili 250 000 kubíkov

Na jihlavské mestské lesy tvrdo dopadla podkôrniková kalamita: Kulminovala v roku 2021…

O čom sa píše

Aktuálne vydanie Spravodaja SVOL (Sdružení vlastníků obecních soukromých a cirkevních lesů ČR) uverejnilo rozhovor s Ing. Václavom Kodetom s titulkom: Obnova...

Prečítajte si viac
Lesy ČR zakázali od apríla do októbra pálenie zvyškov po ťažbe: Najčastejšou príčinou lesných požiarov je nedbalosť návštevníkov

Lesy ČR zakázali od apríla do októbra pálenie zvyškov po ťažbe: Najčastejšou…

Aktuálne

Štátny podnik Lesy ČR na svojom webe informuje, že v súvislosti s otepľovaním a klimatickou zmenou výrazne stúpa riziko lesných...

Prečítajte si viac
Dôležitý poľnohospodársky región vo Francúzsku: Štát si musí vybrať medzi chovateľom a predátorom. Deväť z desiatich útokov vlkov sa odohráva v chránených stádach

Dôležitý poľnohospodársky región vo Francúzsku: Štát si musí vybrať medzi chovateľom a…

O čom sa píše

Český portál Vlk trávu nežere uverejnil podľa francúzskych zdrojov tlačovú správa z Národného zhromaždenia regiónu Bourgogne-Franche-Comté vo Francúzsku. Dôležitý poľnohospodársky...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora