Prihlásiť

Kam kráčaš slovenské lesníctvo?

...alebo, ako zabezpeči funkčnos lesníctva na Slovensku
v dlhodobom horizonte? Píše
prof. Ing. Július Novotný, CSc. z Národného lesníckeho centra Zvolen

Stav slovenského lesníctva nie je ani z ďaleka ideálny. Logicky sa to odráža aj na stave a funkčnosti celej lesníckej komunity. Prezentácie lesníctva v médiách, ale aj samotné diskusie vo vnútri lesníckej komunity silne akcentujú fakt, že lesníctvo v súčasnosti prežíva veľmi ažké časy. Globálna kríza tento sektor postihla mimoriadne silne a Slovensko nie je výnimkou. Nežiaduci vplyv politiky na lesníctvo, konflikty lesníctva s inými odvetviami najmä s odvetvím životného prostredia a neutíchajúce lokálne konflikty vo vnútri lesníckej komunity len dotvárajú atmosféru v súčasných slovenských lesníckych kruhoch. Takáto atmosféra logicky vyvoláva v samotnej lesníckej komunite hlbokú skepsu.

 

Prečo je tomu tak, nie je až tak ažké zisti. Problémov v lesníctve je veľmi veľa, riešenia sa hľadajú ažko a keď sa nejaké nájdu, tak sa nerealizujú, alebo sa ich realizácia nedotiahne do úspešného konca. Nie je preto prekvapujúce, že lesnícka komunita je v skepse. Nevie správne identifikova hlavné príčiny svojich problémov a keď ich aj identifikuje, nedokáže ich rieši. Tým tieto problémy ešte viac narastajú. Hľadá nepriateľov vo vlastných radoch, čím sa ešte viacej oslabuje a posilňuje pozície konkurencie. A tým si zmenšuje šance na hľadanie spojencov pri riešení problémov, na ktoré nemá dostatok sily či kapacít.

 

Problémy v lesníctve neubúdajú, ale naopak, stále narastajú a lesnícka komunita má pocit, že sa blíži „koniec lesníckeho sveta“. To nemusí by len pocit. Konkurencia je veľmi silná a vytlačenie lesníctva z jeho historických pozícií je reálnou hrozbou. Preto je nevyhnutné, aby sa lesnícka komunita dokázalo odosobni od pseudoproblémov, pozrela sa na svoju situáciu reálnymi očami a následne hľadala riešenia, ale aj realizovala adekvátne opatrenia na záchranu vlastnej existencie. Prvým rozhodujúcim krokom by mala by čo najobjektívnejšia analýza príčin a príčinných súvislostí, ktoré priviedli slovenské lesníctvo do tejto situácie.

Analýza príčin a príčinných súvislostí problémov v lesníctve

 

Aby sa príčiny problému dali logicky analyzova treba ich zoskupi do celkov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Preto by som pre takúto analýzu využil nasledovné zoskupenie problémov:

A)    LESNÍCKA KOMUNITA
V úvode tohto príspevku som akcentoval vážnu skepsu, ktorá pretrváva vo vnútri lesníckej komunity. Rovnako evidentná a na komunitu negatívne pôsobiaca je aj silná rozdrobenos a nesvornos lesníkov. Skepsa je logickým dôsledok stavu v lesníctve za posledných dvadsa rokov. Tento stav najvážnejšie ovplyvnili nasledovné skutočnosti: a) zánik vlastného rezortu a s tým súvisiaca strata politickej identity lesníctva, b) reprivatizácia a s ňou súvisiaca zásadná zmena v majetkových pomeroch, štrukturálne a legislatívne zmeny, c) intenzívny vplyv vrcholovej politiky a politikov na dianie v lesníctve, nerešpektujúci odborné, ale len politické priority, d) neutíchajúci a pre lesníctvo málo úspešný boj s ochranou prírody o svoje miesto „pod slnkom“.
„Problémy v lesníctve neubúdajú, ale naopak, stále narastajú. Lesnícka komunita má pocit, že sa blíži „koniec lesníckeho sveta“. To nemusí by len pocit. Konkurencia je veľmi silná a vytlačenie lesníctva z jeho historických pozícií je reálnou hrozbou...“

Rekcia lesníctva na vzniknutú skepsu je presne opačná aká by mala by. Lesníctvo sa začalo uzatvára do seba, bojova medzi sebou vo vnútri a fragmentova sa na záujmové skupiny a nepriateľské tábory.
Ak chce lesníctvo zmeni tento stav, ktorý mu bráni vyrieši aj banálne problémy, nie to ešte principiálne problémy, musí nájs spôsob vlastnej sebareflexie a zomknutia sa „pre vec“ a nie ako je v lesníctve typické „proti veci“ či „proti osobe“. Možno jednoznačne poveda, že ak sa má v lesníckej komunite takýto zásadný prerod udia, musia vzniknú dve rozhodujúce podmienky. Musí existova platforma, na ktorej by sa bolo schopné lesníctvo zjednoti a musia by vodcovské osobnosti, ktoré tejto integrácii budú udáva smer a tempo. V tejto súvislosti treba jednoznačne skonštatova, že obidve podmienky sú pre súčasné lesníctvo mimoriadne náročné. Spoločná platforma neexistuje, lebo jej potenciálny kandidát , t znamená Slovenská lesnícka komora (napriek všetkým doterajším pozitívnym snahám a pokusom o jej obrodu) nedokáže oslovova lesnícku komunitu v takom rozsahu, aby sa stala širokou platformou. Iná platforma v súčasnosti neexistuje.

B)    LESNÍCTVO a  POLITIKA
Politika a lesníctvo tvoria zložitú väzbu. Je nepopierateľné že v tejto oblasti ahá lesníctvo za výrazne kratší koniec. Politici veľmi intenzívne ovplyvňujú lesníctvo, pričom lesnícka komunita má takmer nulový vplyv na celkovú politiku a minimálny vplyv na lesnícku politiku, či politiky existenčne ovplyvňujúce lesníctvo (politika vidieka, politika ochrany prírody atď.).
Politici a vládne štruktúry majú výrazný záujem ovplyvňova činnos lesníctva a to z troch veľmi jednoduchých dôvodov: a) lesný majetok štátu je jedným z posledných veľkých štátnych majetkov, ktorý ešte nie je sprivatizovaný, b) súčasou lesníctva je aj poľovníctvo, čo je hobby a obrovský fenomén, v ktorom sa angažujú najmä majetní ľudia a politici, c) čas neštátneho vlastníctva lesov na Slovensku je majetkom spoločenstevným, čo permanentne vyvoláva snahy posúva legislatívu tak, aby sa tento majetok dal transformova na majetok v osobnom, nie spoločenstevnom vlastníctve.
Opačne, vplyv lesníkov na politiku je nulový, pretože lesnícka komunita nemá svojich trvalých zástupcov a reprezentantov vo vrcholovej politike. Ak sa z času na čas dostane niektorý lesník do vrcholovej politiky zvyčajne je tam osamotený a teda málo efektívny. Ak sa vyvinie priaznivá situácia, že niektorý lesník dokáže vo vrcholovej politike intenzívne presadzova lesnícke záujmy, začne ho spravidla spochybňova a dehonestova vlastná  lesnícka komunita. Lesníci ako relatívne veľmi stará komunita (od 17.storočia) má jeden veľký neduh. Neznáša lídrov, front-manov a osobnosti. Preto má lesnícka komunita často neodolateľnú túžbu takýchto ľudí likvidova. Logické vysvetlenie tohto konania sa hľadá veľmi ažko, pretože je pre lesníctvo kontraproduktívne. V lesníctve existuje záplava „riaditeľov“ a „vedúcich“, ale je akútny nedostatok vedúcich osobnosti (front-manov) schopných vies lesníctvo a určova jeho smer v dlhodobom horizonte.
Lesníci sú teda v ovplyvňovaní svojich záležitostí cez politiku takmer bezzubí. Situácia v tomto smere sa dramatický zhoršila po zániku Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SR. Spojenie lesníctva s poľnohospodárstvom malo pre lesníctvo fatálne následky. V tejto kombinácii (napriek tomu že lesy zaberajú takmer polovicu územia Slovenska), sa lesníctvo stalo marginálnym odvetvím, dlhodobo utláčaným (finančne a politicky) poľnohospodársko-potravinárskym komplexom čiže takzvanými živiteľmi národa.

C)    LESNÍCTVO a VEREJNOS
Nízka spoločenská akceptácia lesníctva a minimálna verejná podpora pre lesnícku komunitu je jedným z najcitlivejších problémov súčasného lesníctva. V minulosti bol „farár, kantor a horár“ najváženejšími osobami v každej dediny. Za posledných pädesiat rokov sa lesník a lesníctvo prepadlo takmer do kategórie „verejný nepriateľ“. Na tomto vážnom prepade lesníckeho kreditu sa okrem objektívnych faktorov podpísali aj chyby samotnej komunity. Lesnícka komunita, pri komunikácii s verejnosou urobila fatálne chyby, keď miesto masového, pre verejnos zrozumiteľného medializovania svojich pozitív a citlivého informovania o svojich problémoch či požiadavkách, vysielala k verejnosti signály o nesvornosti, neprofesionalite, konfliktoch či nekorektnosti lesníckych skupín. Potom už bolo jednoduché pre konkurentov (najmä „ekosektor“), aby v rámci boja o miesto „pod slnkom“, tieto tromfy vyšperkovali a využili pre svoju pozitívnu prezentáciu pred verejnosou. Tým bol obraz „lesníka devastátora prírody“ namaľovaný v nadživotnej veľkosti, čo definitívne spečatilo osud lesníckej komunity v očiach verejnosti.

Dôsledky negatívneho obrazu lesníctva v očiach verejnosti sú fatálne. Lesníctvo v súčasnosti nedokáže miestne a mestské komunity presvedči o svojej dôležitosti pre spoločnos, pre krajinotvorbu, pre rozvoj vidieka. Pritom poskytuje občanom a spoločnosti zo všetkých odvetví najväčší objem pozitívnych, najmä environmentálnych služieb (pitná voda, ochrana pred lavínami a eróziou, protipovodňová ochrana, kúpeľníctvo, turistika, ochrana prírody, poľovníctvo, hubárstvo, cykloturistiky atď.). Lesníctvo sa stalo pre spoločnos nedôveryhodným.

D)    DIVERZIFIKÁCIA TOVAROV a SLUŽIEB v LESNÍCTE
Globálna finančná a hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 2008 a ktorej koniec si zatiaľ netrúfajú odhadnú ani najväčší ekonomický experti, výrazným spôsobom odokryla všetky ekonomické a hospodárske slabiny lesníctva, a to nielen na Slovensku, ale aj v Európe, či v zámorí. Viac než kedykoľvek predtým sa v lesníctve zvýraznila chronická štrukturálna kríza, to znamená nedostatok progresívnych vízii v lesníctve, neuspokojivá finančná výkonnos lesníctva, problémy s financovaním, absencia nových prístupov, neschopnos diverzifikova tovary a služby (obchod s drevom ako takmer jediný zdroj príjmov) a podobne.
Malá diverzifikácia tovarov a služieb je kľúčový problém. Znamená vysokú ekonomickú zraniteľnos odvetvia lesného hospodárstva. Osobitne to platí v prípade Slovenska, kde 85 percent príjmov lesníckych subjektov pochádza z predaja dreva. Vplyv krízy na prepad cien dreva mal fatálne dôsledky pre lesnícky sektor (strata z prepadu cien za rok 2009 bola 70 miliónov €, čiže 2,1 miliardy SK). Vzhľadom na relatívne nízky ekonomický potenciál odvetvia, subjekty obhospodarujúce les neboli na krízu pripravené. Finančné rezervy z ideálnych rokov 2006, 2007 boli nedostatočné a preto kríza výrazne zatriasla ekonomikou celého sektora.

Toto bol definitívny signál pre lesnícku komunitu, že diverzifikácia a hľadanie nových tovarov a služieb je pre „prežitie“ odvetvia absolútnou nutnosou.
„Paradoxne, verejnos lesníctvo permanentne kritizuje za ažbu dreva, ale predaj vyaženého dreva jej jediným zdrojom financií na financovanie väčšiny environmentálnych služieb...“

 

Na zabezpečenie ekonomickej životaschopnosti lesníckeho sektoru bude nutné komplexne zmeni koncept svojho busenissu. Okrem obchodu so surovým drevom a s už existujúcimi tovarmi a službami, treba hľada a trhovo realizova nové tovary a služby, pričom je nutné sústredi pozornos najmä na nasledovné témy:

•    Trhovo realizova služby poskytované lesným ekosystémom     (environmentálne služby)

•    Obchodova s uhlíkom

•    Rozvíja bioenergetiku, ale aj biochemickú a biotechnickú produkciu

 

Viac než kedykoľvek predtým si lesníctvo uvedomilo, že poskytuje spoločnosti rozsiahlu škálu environmentálnych služieb. Ide predovšetkým o garanciu dostatku a kvality pitnej vody, garanciu produkcie kyslíka, protizáplavovú, protieróznu a protilavinóznu ochranu rozsiahlych území, ochranu lesných ekosystémov, vrátane vzácnych druhov rastlín, živočíchov a biotopov, vytváranie podmienok pre kúpeľníctvo, turistiku, poľovníctvo a iné.

 

Aby lesníctvo dokázalo garantova požadované environmentálne služby pre spoločnos (občanov), musí zabezpečova trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. To si vyžaduje značné finančné náklady. Okrem toho, les je súkromným a štátnym majetkom, za ktorý majitelia, respektíve správcovia musia plati dane, čím vznikajú lesníctvu ďalšie významné náklady. Zabezpečovanie environmentálnych služieb si teda vyžaduje značné finančné zdroje.

Napriek tomu, spoločnos lesníctvu za environmentálne služby neplatí a lesníctvo financuje celú svoju činnos, vrátane zabezpečovania environmentálnych služieb najmä z predaja dreva, čiže ekologickej, trvalo sa obnovujúcej domácej suroviny. Paradoxne, verejnos permanentne lesníctvo kritizujú za ažbu dreva, ale predaj vyaženého dreva je jediným zdrojom financií na financovanie väčšiny environmentálnych služieb, ktoré spoločnos (daňový poplatníci) od lesníctva požadujú, vrátane takej významnej služby, ako je ochrana prírody, biotopov európskeho či národného významu a podobne.

 

ažba dreva je však na Slovensku značne limitovaná. Jednak platia prísne legislatívne pravidlá limitujúce ažbové možnosti v slovenských lesoch, ktoré sú obhospodarované podľa trvalo udržateľných princípov. Veľká výmera lesov na Slovensku je v rôznom stupni ochrany prírody, kde platia značné obmedzenia, najmä pre oblas hospodárskej činnosti. Preto aj zdroje pre financovanie lesníctva sú hlboko pod nutným minimom. Vzniká dramatický rébus - predaj dreva je hlavným finančným zdrojom prostredníctvom, ktorého má lesníctvo zabezpeči všetky environmentálne služby, ktoré spoločnos od lesníkov požaduje. Pritom na Slovensku je 57 percent lesov, ktoré na žiados občanov prioritne plnia iné funkcie než funkciu drevoprodukčnú. Občania si od lesníkov environmentálne služby vyžadujú, čím si ich de facto objednávajú. Spoločnos však zatiaľ lesníkom (vlastníkom a správcom lesného majetku) za tieto služby neplatí. Lesníctvo, osobitne neštátni vlastníci lesov, takýto prístup spoločnosti považujú za neférový a diskriminačný. Platenie za poskytované služby považuje lesníctvo za morálnu povinnos spoločnosti. Je to totiž spoločnos, ktorá evidentne rozhoduje, ktoré environmentálne služby pochádzajúce z lesa sú pre spoločnos prioritné (napríklad požiadavky na vyhlasovanie rozsiahlych chránených území na súkromnom, či štátnom lesnom majetku, požiadavka na voľný vstup do lesov, sprístupnenie lesných ciest a chodníkov pre turistiku, cyklistické trasy, zber plodov, hobby aktivity atď.).

E)    FINANCOVANIE LESNÍCTVA
Lesné hospodárstvo napriek tomu že bezplatne poskytuje spoločnosti veľké množstvo environmentálnych a iných služieb nepatrí k prioritným a finančne podporovaným odvetviam. Keďže nie je vysoko výnosovým odvetvím, bez systémového financovania z verejných zdrojov je permanentne v krízovom stave a má problém zabezpeči svoju trvalú ekonomickú životaschopnos. Preto je hlavným problémom ekonomickej stability tohto sektora nedostatočné a nesystémové financovanie. Internými finančnými zdrojmi, ktorými sú predovšetkým príjmy z predaja dreva financuje celú lesnícku činnos. Na investície, rozvojové programy, environmentálne aktivity, zlepšovanie poskytovaných služieb pre verejnos, či na riešenie kalamitných situácií a škôd spôsobených živelnými pohromami už finančné zdroje neostávajú. To ešte viac prehlbuje finančnú nestabilitu podnikateľských subjektov v lesníctve a zhoršuje ich šancu na ekonomické prežitie a diverzifikáciu tovarov a služieb. Tento problém vo väčšine lesnícky vyspelých európskych štátov riešia externé finančné zdroje (národné podporné programy, operačné programy EÚ, štátne rozpočty, podporné finančné mechanizmy mimovládnych organizácií).
Slovenské lesníctvo má v súčasnosti k dispozícii pä foriem externých zdrojov, z ktorých ani jeden nie je špecificky určený iba pre lesníctvo. Ide o Štátnu pomoc Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Operačný program EÚ - Program rozvoja vidieka, Rozpočtová kapitola MPRV SR (najmä pre plány starostlivosti o les) a Iné projektové zdroje (Nórsky či Švajčiarsky finančný mechanizmus, INTEREG ...).

Hlavný národný finančný mechanizmus „Štátna pomoc“ je výrazne diskriminačný pre lesníctvo (trvalý nedostatok financií, ktoré nepokryjú ani požiadavky prioritného poľnohospodárstva, preto na lesníctvo už zvyčajne nič nezostane). Hlavný finančný mechanizmus EÚ – Program rozvoja vidieka bol na Slovensku nastavený tak, že lesníctvu sa z tohto balíka neušlo ani celých 15 percent z celkového objemu (zvyšok putuje do poľnohospodárstva, potravinárstva a na rozvoj obcí). Rozpočtová kapitola MPRV SR financuje lesnícku štátnu správu a lesnícke inštitúcie, pričom financuje aj plány starostlivosti o les. Získavanie zo zdrojov podporených finančných mechanizmov je veľmi zložité. Keďže nie je špecificky orientované na lesníctvo, sú lesnícke projekty v týchto mechanizmoch úspešné len zriedkavo.

 

„Lesníctvo musí nájs spôsob vlastnej sebareflexie a zomknutia sa „pre vec“ a nie ako je v lesníctve typické „proti veci, alebo „proti osobe“...“

Keďže lesníctvo nemá vlastný špecifický mechanizmus, je nutné aby sa usilovalo o opätovné vytvorenie „fondu“, ktorý by bol schopný zabezpečova podporné financovanie lesníckych aktivít. Takáto iniciatíva sa začala v lesníctve diskutova od roku 2009. V tejto súvislosti sa pripravil aj návrh zákona o podpornom fonde pre lesné hospodárstvo. Tak ako aj v iných prípadoch aj táto iniciatíva sa zastavila  na neschopnosti lesníckej komunity nájs konsenzus pri tejto téme. Návrh zákona tak zostal v „patovej“ situácii a čaká na „lepšie časy“.

 

Ktoré sú hlavné problémy slovenského lesníctva a aké sú možnosti ich riešenia?

 

Na základe analýzy príčin recesie lesníctva a skepsy lesníckej komunity možno zjednodušenie definova prioritné problémy lesníctva a rámcovo popísa možnosti ich riešenia. Ak sa má lesníctvo vyhnú kolapsu, malo by vyrieši nasledovné problémy:

A)    Nahradi vnútro-komunitnú skepsu lesníkov a vysoký stupeň nesvornosti lesníckej komunity, pragmatizmom, dynamikou a intenzívnou medzilesníckou kooperáciou, v tej súvislosti podporova vznik a plnú funkčnos mimovládnych organizácií zameraných na ekologické lesníctvo a význam lesov v krajine.
Po všetkých doterajších skúsenostiach je možné skonštatova, že prvou fázou lesníckej integrácie by mala by kombinácia dvoch aktivít voľnej platformy na stretávanie lesníckej komunity typu „kongres“ so sieou lesníckych mimovládnych organizácií združujúcich ľudí na princípe spoločného záujmu.

 

Zjednodušený model by mohol ma nasledovnú podobu:

a)    Voľná a široká lesnícka platforma typu „Lesnícky kongres“, bez oficiálneho členstva a žiadnych poplatkov, ktorý by zvolávala a riadila Iniciatívna skupina, najlepšie na čele z lesníckou osobnosou. Kongres by sa stretával raz až dvakrát v roku v adekvátnych priestoroch (športová hala, štadión). Zúčastni by sa na ňom mohol každý, koho zaujímajú problémy lesa a lesníctva. Kongres by sa vo voľnej diskusii snažil definova prioritné problémy lesníctva a ich riešenie a nasledovne by hodnotil dosiahnuté úspechy, či neúspechy. Ak by takáto forma komunikácie smerovala k cieľu (integrácia lesníckej komunity) a bol by taký záujem väčšiny participantov, môže sa z nej perspektívne vyvinú „Lesnícko-environmentálna platforma“ prezentujúca záujmy lesníctva a presadzujúca jeho prioritnú pozíciu v manažmente krajiny (s vlastným štatútom, štruktúrou atď.)

b)    Občianske združenia a neziskové organizácie združujúce lesníkov a priateľov lesa na princípe spoločných záujmov (turistiky, prírode blízke obhospodarovanie lesov, práca s verejnosou, atď.), to znamená na podobnom princípe ako vznikajú početné NGO v ekológii, či v ochrane prírody. Je nevyhnutné, aby početnos lesníckych NGO bola vysoká (porovnateľne vysoká ako Eko-NGO), tak aby tvorili sie (kostru) na spájanie lesníckej a les podporujúcej komunity na princípe odbornosti či spoločného záujmu.

Kombinácia Lesníckeho kongresu a lesníckych NGO by mohla pomôc lesníckej komunite opä nájs cestu k sebe a spoji sa pre spoločný cieľ - zastavi recesiu v lesníctve a naštartova pozitívne trendy smerom k ekologickému lesníctvu.

B)    Minimalizova vplyv politiky na lesníctvo a zvýši vplyv lesníkov na politiku.
Ak lesníctvo nenájde vo svojich radoch vedúce osobnosti, ak im nevytvorí podmienky na etablovanie sa vo vrcholovej politike, šanca na normálnu existenciu lesníctva je pre budúcnos takmer nulová.

Súčasne cez vytvorený politický vplyv si lesníctvo musí nájs nové miesto v organizačnej štruktúre vládnej moci.  Keďže takmer 20-ročné spojenie s poľnohospodárstvom prinieslo pre lesníctvo hlbokú recesiu, je nevyhnutné hľada iné partnerstvá (spojenectvá), kde bude ma lesníctvo prioritnejšie pozície.
Logicky sa ponúka spojenie s vodným hospodárstvom (pozitívne skúsenosti so spojenectvom v minulosti) a s ochranou prírody a manažmentom krajiny, pretože les je základným ekosystémom a rozhodujúcim krajinotvorným komponentom (takmer 60 % lesov je v rôznom stupni ochrany prírody a ochrana prírody na lesných pozemkoch je jednou z najvýznamnejších environmentálnych služieb pre spoločnos).

C)    Zvýši nízku spoločenskú akceptáciu lesníctva a získa verejnú podporu pre záujmy lesníckej komunity.

Zmeni názor verejnosti na lesníctvo bude dlhým a náročným procesom, Tu osobitne platí, že „dobré meno“ sa dá rýchlo strati , ale ažko sa získava sp䝓. Jediným reálnym východiskom z tejto ažnej situácie je zásadná zmena prístupu lesníckej komunity k svojej prezentácii na verejnosti. Lesnícka komunita by mala prezentova seba, les a samotné lesníctvo v „reálnych farbách“, tak aby verejnos mala objektívny obraz o lesníctve a jeho prínose pre spoločnos. Problémy, ktoré vznikajú v lesníctve by si lesnícka komunita mala rieši vo vnútri komunity a na verejnosti ich prezentova až keď našla a zrealizovala riešenie problému. Tak to robia všetky silné komunity a preto sú „silné“.

Lesníctvo by určite malo pokračova v prezentáciách svojej činnosti typu „Lesnícke dni“, „Deň stromu“, „Lesnícka pedagogiky“ a podobne. Je však nevyhnutné, aby lesnícka komunita mala jednotnú stratégiu mediálnej prezentácie lesníctva a významu lesov pre spoločnos. Ide o vytvorenie Komplexného lesníckeho mediálneho servisu na profesionálnej úrovni, ktorý dokáže verejnosti prezentova reálny obraz lesníckej komunity ale aj všetky pozitíva a benefity, ktoré lesníctvo poskytuje verejnosti. Hlavnými protagonistami prípravy a financovania tohto dokumentu by mali by štátne a neštátne lesy v spolupráci s lesníckymi inštitúciami.

D)    Prekona chronickú štrukturálnu krízu v lesníctve, predovšetkým nájs spôsob diverzifikácie tovarov a služieb s orientáciou na environmentálne služby pre spoločnos.

Dopady globálnej krízy na lesníctvo, problémy s financovaním lesníctva iba z predaja dreva, a ďalšie ekonomicko-podnikateľské komplikácie jednoznačne vedú k záveru, že lesníctvo musí zásadne zmeni svoju stratégiu v oblasti tovarov a služieb a aj samotného podnikania. Verejnos jasne vysiela signál, že jej hlavnou požiadavkou (objednávkou) sú environmentálne služby, ktoré od lesa a teda od jeho obhospodarovateľov, teda lesníkov očakáva. Podľa požiadaviek verejnosti nemá by prioritou lesníctva aži drevo, ale prioritou má by poskytovanie environmentálnych služieb pre spoločnos. Preto je diverzifikácia tovarov a služieb smerom k environmentálnym službám jediným logickým riešením. 

Lesníctvo evidentne chce poskytova občanom tejto spoločnosti požadované environmentálne služby v plnom rozsahu a podľa predstáv daňových poplatníkov. Očakáva však, že spoločnos, ktorá si tieto služby objednáva (prostredníctvom verejných požiadaviek  nárokových skupín – ochrana prírody, turistika, atď.) bude lesníctvu za tieto reálne plati reálne ceny.

Takýto prístup spoločnosti by vyriešil aj mnohé ďalšie disproporcie medzi zúčastnenými nárokovými skupinami. Lesníctvo by sa konečne stalo ekonomicky trvalo udržateľným environmentálne orientovaným sektorom a to aj z pohľadu občanov, aj z pohľadu vlastníkov lesa, aj z pohľadu environmentalistov, ale aj z pohľadu samotných lesníkov.

Príklady, ako realizova model platenia lesníctvu za poskytovanie environmentálnych služby pre spoločnos vo svete existujú. Treba ich len modifikova na podmienky Slovenskej republiky a zača uplatňova v praxi.

E)    Nahradi nedostatočné a nesystémové financovanie lesníctva efektívnejším systémom s prvkami (napríklad „fond“), ktoré bude plne manažova lesnícka komunita.

Ak má lesníctvo výraznejšie posilni svoju ekonomickú stabilitu, musí cez svoj politický vplyv presadi nasledovné riešenia:

•    Zabezpeči, aby spoločnos platila lesníctvu za environmentálne služby, ktoré si občania u lesníctva nárokujú, ale v súčasnosti ich spoločnos lesníctvu nehradí.

•    Zabezpeči, aby v Operačnom programe EÚ pre programovanie obdobie 2014-2020 bol alokovaný výrazne vyšší objem financií pre lesníctvo, ako v terajšom Programe rozvoja vidieka. Vzhľadom na charakter lesníctva, by lesnícke aktivity mali by finančne podporované nielen z programu pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, ale aj z programu pre životné prostredia a z programu pre regionálny rozvoj.

•    Zabezpeči vytvorenie nutných podmienok na vznik „fondu“ na podporu lesníctva, vrátane mechanizmu jeho napåňania a presadenie jeho schválenia (ako zákona) v NR SR.

•    Presadi v interných smerniciach MPRV SR zafixovanie každoročne garantovaného percentuálneho podielu podporného financovania lesníctva zo Štátnej pomoci MPRV SR (minimálne v objeme 40%).
Spoločné pôsobenie všetkých uvedených finančných mechanizmov v kombinácii s vlastnými zdrojmi lesníckeho sektora dokážu zabezpeči finančnú stabilitu a štandardné podmienky pre environmentálne orientované podnikanie v lesníckom sektore.

F)    Eliminova riziko ohrozenie existencie lesníctva konkurenčnými odvetviami najmä odvetvím životného prostredia a ochrany prírody.

Jediným racionálnym riešením tohto problému, ktorého správne vyriešenie môže ma priaznivý vplyv aj na riešenie niektorých už diskutovaných problémov, je eliminovanie rizík ohrozenia lesníctva konkurenciou spôsobom „spojenia sa s konkurenciou“ .

Vytvori efektívny model spolupráce s konkurenčným odvetvím (ŽP a OP) s cieľom nájs objektívne akceptovateľný spôsob koexistencie, pri zabezpečení spoločného partnerstva a rovnocenného postavenia obidvoch odvetví v ochrane lesných ekosystémov a poskytovania environmentálnych služieb pre spoločnos. Chránené územia na Slovensku, ktoré sú na lesnom pôdnom fonde vznikli v dôsledku optimálnej starostlivosti lesníkov v minulosti. Lesníctvo má všetky predpoklady efektívne sa o tieto lesné ekosystémy stara tak, aby pre spoločnos zabezpečovali požadovanú environmentálnu službu, teda ochranu prírody, ochranu biotopov, ochranu vzácnych druhov a podobne. Tak sa z konkurenčného odvetvia môže sta silný spojenec pri presadzovaní spoločných záujmov obidvoch odvetví.

Nech tieto problémy znejú akokoľvek zložito a komplikovane, či neriešiteľne, nič to nezmení na fakte, že sú limitujúce pre ďalšiu existenciu lesníctva ako odvetvia, ale aj lesníctva ako profesie. Preto ich lesníctvo musí vyrieši. Inak riskuje zánik!

 

Nové smerovanie slovenského lesníctva

 

Ako vyplýva z vyššie uvedených informácií, lesníctvo má veľké množstvo problémov. Dajú sa však vyšpecifikova rozhodujúce problémy a dá sa pre ich odstránenie nájs riešenie. Ako však vidno, mnohé riešenia sú náročné, pretože majú silný politický alebo finančný podtext. Z doteraz uvedených faktov je viditeľné, že ak chce lesníctvo zmeni svoje postavenie a lesnícka komunita nájs spôsob zastavenia recesie tohto odvetvia, nebude to možne bez nasledovných krokov:

•    Nájs spôsob sebareflexie lesníckej komunity, ktorej výsledkom bude odstránenie vnútro-komunitnej skepsy, vytvorenie vyššej vnútornej súdržnosti lesníckej komunity, vyhľadanie a podporovanie lídrov a vedúcich osobností komunity, schopných nachádza, prezentova a realizova vízie, ktoré vyvedú lesnícku komunitu z hlbokej krízy a lesníctvo z recesie. Využitie kombinácie synergického mechanizmu  Lesnícky kongres + Sie lesníckych NGO by mohol by dobrý začiatok pre posun vpred.

•    Systematicky vyhľadáva a podporova lesníckych odborníkov (najlepšie osobnosti) ochotných sa angažova v politike, podporova ich politickú kariéru a žiada od nich aktívne presadzovanie lesníckych záujmov v politike. Súčasne cez svoj politický vplyv si musí lesníctvo nájs nové miesto v organizačnej štruktúre vládnej moci, ktoré dá lesníctvu väčší manévrovací priestor než súčasná pozícia na MPRV SR.

•    Zásadná zmena prístupu lesníckej komunity k svojej prezentácii na verejnosti a k prístupu komunikácie s občanmi, čiže daňovými poplatníkmi. Lesnícka komunita musí ma spoločnú (jednotnú) stratégiu mediálnej prezentácie lesníctva a významu lesov pre spoločnos. S podporou štátneho a neštátneho lesníckeho sektora a za aktívnej účasti lesníckych inštitúcií by mal vzniknú Komplexný lesnícky mediálny servis ktorý by dokázal na profesionálnej úrovni z pohľadu „PR“ prezentova verejnosti reálny obraz lesníckej komunity, ako aj všetky pozitíva a benefity, ktoré lesníctvo poskytuje verejnosti.

•    Na zabezpečenie ekonomickej stability lesníctva je nevyhnutný zásadný posun pri diverzifikácii tovarov a služieb v lesníctve. Okrem iných možností, súvisiacich s produkciou lesa a potenciálnych služieb sú pre lesníctvo strategicky dôležitou oblasou environmentálne služby pre spoločnos. ažiskovou úlohou lesníckej komunity je presvedči verejnos, že environmentálne služby, ktoré si spoločnos u lesníctva objednáva (ochrana prírody, ochrana vôd, protipovodňová ochrana, využívanie lesa pre turistiku, zber hub a podobne) a ktoré zatiaľ daňoví poplatníci lesníctvu neplatili, nevznikajú samovoľne (nie je to externalita vznikajúca bez pričinenia človeka), ale sú výsledkom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Preto sú environmentálne služby také isté služby ako iné typy služieb, majúc svoju cenu a spoločnos, keďže si tieto služby objednáva, mala by lesníkom za ne aj zaplati. Toto je jedna z najpodstatnejších zmien v smerovaní lesníctva na najbližšie desiatky rokov. Predaj dreva, ktoré je ekologickou, trvalo sa obnovujúcou surovinou už nebude primárnym zdrojom financovania trvalo udržateľného obhospodarovania lesa. Primárnym zdrojom sa musia sta služby pre spoločnos, ktoré poskytujú trvalo udržateľne obhospodarované lesy.

•    Na zabezpečenie dlhodobej ekonomickej životaschopnosti, musí lesnícka komunita okrem interných finančných zdrojov (environmentálne služby, drevo, poľovníctvo, iné služby...) presadi cez svoj politicko-odborný vplyv aj komplex podporných finančných mechanizmov, vrátane nového mechanizmu typu „fond“.

•    Vytvorenie efektívneho a proporcionálneho partnerstva s odvetvím životného prostredia, môže lesníctvu prinies nový profesionálny priestor, nové príležitosti, nové finančné zdroje a definitívne menej konfliktov a bojov o miesto „pod slnkom“ so svojou súčasnou najsilnejšou konkurenciou.

Záverečné resumé

Ak má slovenské lesníctvo a jeho komunita skutočný záujem vyvies lesníctvo z recesie, mali by odborníci a lesnícke osobnosti definova strategický dokument o novom smerovaní lesníctva na Slovensku. Národný lesnícky program je v tomto nedostačujúci, pretože nereflektuje dramatické zmeny, ktoré spôsobila v tomto sektore svetová hospodárska kríza. Dnes je už väčšine lesníckych odborníkov jasné, že lesníctvo vyčerpalo všetku svoju energiu získanú v dobách lesníckeho osvietenstva a progresu, či počas období priaznivých pre lesníctvo. To už nie je len problém slovenského lesníctva, ale minimálne problém európskeho lesníctva. Drevo ako hlavný tovar z lesa ustupuje do úzadia a spoločnos vyžaduje od lesa a tým aj od lesníkov iné služby, najmä ekologicky a environmentálne orientované. Lesníctvo to spočiatku nepochopilo a preto sa dostalo do situácie, že nebolo pripravené vyhovie spoločnosti. Preto vznikali konflikty medzi lesníctvom a inými nárokovými skupinami. Pritom sa lesníctvo snažilo svoju činnos stále financova z hlavného tovaru (dreva), to však už nebol dostatočný finančný zdroj, čo prehåbilo celú nestabilitu lesníckeho sektora ešte viac.

V konečnom dôsledku lesníctvo pochopilo, že tento vývoj vlastne ohrozuje jeho vlastnú existenciu. Preto sa v súčasnom období (nielen na Slovensku, ale aj na Pan-Európskej úrovni) rozhodlo reštrukturalizova svoju činnos a diverzifikova svoje služby smerom k environmentu a ekológii.

Preto si musí aj slovenská lesnícka komunita pri tvorbe svojho nového strategického smerovania uvedomi, že z histórie, nech bola akokoľvek slávna sa ži nedá. Že je tu čas na zásadnú zmenu. Hlavnými prioritami moderného lesníctva na Slovensku by sa malo sta zdôrazňovanie lesa ako rozhodujúceho krajinotvorného komponentu, faktu, že bez trvalo udržateľne obhospodarovaného lesa sa nedá zabezpeči plná funkčnos krajiny a garantova služby, ktoré spoločnos od lesa požaduje. Lesníctvo musí rešpektova požiadavku spoločnosti a poskytova občanom požadované environmentálne služby. Spoločnos musí lesníctvu za tieto služby dáva primerané finančné náhrady. Lesnícka komunita musí by dostatočne silná, svorná, chytrá a pragmatická, aby dokázala cez politiku presadzova svoje odborné a ekonomické záujmy. Toto je jediná racionálna cesta, vedúca cez komplexnú modernizáciu slovenského lesníctva. V konečnom dôsledku to môže lesu, lesníctvu a lesníckej komunite vytvori nový životný priestor. Umožňujúci nielen prežíva, ale sa aj rozvíja. A to nie iba v budúcom decéniu, ale v najbližších storočiach!

 

Prof. Ing. Július Novotný, CSc., Národné lesnícke centrum Zvolen

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

EUSTAFOR: Udržateľné obhospodarovanie lesov a multifunkčné lesníctvo sa stáva realitou vďaka práci lesníckych odborníkov

EUSTAFOR: Udržateľné obhospodarovanie lesov a multifunkčné lesníctvo sa stáva realitou vďaka práci…

O čom sa píše

EUSTAFOR zverejnil už druhé video, tentokrát s názvom „Poslanie nás – štátnych lesníkov“, aby prostredníctvom kampane #ResponsibleForestry upozornil na prácu...

Prečítajte si viac
Agrorezort: Spúšťame aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri

Agrorezort: Spúšťame aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri

Aktuálne

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) spúšťa aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri s cieľom zamedziť ďalšiemu...

Prečítajte si viac
Štátna veterinárna a potravinová správa SR: Začína kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote

Štátna veterinárna a potravinová správa SR: Začína kampaň orálnej vakcinácie líšok proti…

Aktuálne

Štátna veterinárna a potravinová správa SR oznamuje, že od 5. do 28. októbra 2022 bude prebiehať štyridsiata šiesta kampaň orálnej...

Prečítajte si viac
Na Technickej univerzite vo Zvolene začal 70. akademický rok: Drevárska fakulta chce pripravovať vysoko kvalitných špecialistov

Na Technickej univerzite vo Zvolene začal 70. akademický rok: Drevárska fakulta chce…

O čom sa píše

Jubilejný 70. akademický rok 2022/23 na Technickej univerzite vo Zvolene začal 19. septembra 2022. Po príhovore rektora univerzity Dr. h. c. prof. Ing...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora