Prihlásiť

Čo prinesie urbárnikom nový zákon?

Urbáre sú príkladom trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch schopné preži aj v podmienkach trhu.

Priznáme sa, ani sme netušili, že problém urbárskych spoločností riešime u nás na najvyššej akademickej úrovni. Je tomu tak. Vedecký výskum urbárov uskutočňuje Centrum transdisciplinárnych štúdií pri Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied od roku 2009.

„Robíme v nich sériu ekonomických experimentov. Spolupracujeme s univerzitou v Arizone a v rámci tejto spolupráce aj s nositeľkou Nobelovej ceny profesorkou ELINOR OSTROM. Simulujeme desaročné obdobie lesa a fungovanie manažmentu urbariátov, počas ktorého meníme pravidlá hospodárenia“, vraví TATIANA KLUVÁNKOVÁ-ORAVSKÁ. Tvrdí, že ideálne spoluvlastníctvo spolu so samosprávnym režimom, čo je prípad našich urbárov, dokážu zabezpečova konkurencieschopnú formu hospodárenia aj v podmienkach trhu. Kolektívne vlastníctvo a samosprávny režim ako životaschopné alternatívy k trhu definovala a na mnohých prípadových štúdiách vo svete vedecky preukázala spomínaná profesorka Ostrom, za čo v roku 2009 získala Nobelovú cenu za ekonómiu.

 

V tejto súvislosti redakcia časopisu LES a LETOKRUHY položila TATIANE KLUVÁNKOVEJ-ORAVSKEJ niekoľko otázok.

 

O Pripravuje sa úplne nový zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý má regulova hospodárenie urbárov a má nahradi už šestnás rokov starú normu. Ako hodnotíte návrh, ktorý prešiel pripomienkovým konaním?

- V zásade súhlasím s pripomienkami, ktoré k návrhu dala Rada združenia vlastníkov neštátnych lesov. Nový zákon spochybňuje ideálny podiel, ktorý spočíva v tom, že vlastník pozná jeho výšku, ale nevlastní konkrétnu čas lesa alebo pasienku. Na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy, kde každý vlastník vie, akú výmeru a kde vlastní, urbárnik to nevie. Vie len to, že má pä hlasov alebo osem pätnástin lesa alebo štyridsa podielov, a vedia, že im všetkým patrí určitá lesná plocha. To je to, čo núti k spolupráci. Nemôžeme preto prija tú čas návrhu, podľa ktorej sa skupina členov urbariátu môže od spoločenstva odtrhnú. Urbáre sú totiž organickou súčasou života obcí. Rozdrobovanie lesa spôsobí nestabilitu spoločenstiev, pretože je technicky je zložité uzavrie dohodu o rozdelení lesa. Spôsobí to množstvo súdnych sporov. V tomto prípade sa vynárajú dve otázky: Je to riešenie nekompetentné? Alebo ide o cielený pokus o útok na vlastníctvo spoločenstva ako také?

 

O Ako hodnotíte návrh podľa ktorého by mal pozemky neznámych alebo nezistených vlastníkov spravova fond?

- Znamenalo by to vstup štátu do súkromného hospodárenia. Lenže podiely na pozemkoch sa dedia. Pokiaľ niekto z členov chce preda svoj podiel a nik iný z členov nemal o podiel záujem, môže valné zhromaždenie rozhodnú, že inú konkrétnu osobu z vonku príjme.

 

O Je to teda predsa len uzavretá spoločnos rodín urbárnikov?

- Právo rozhodova o prijatí nového člena je súčasou samosprávnosti. Ak urbariáty môžu kontrolova, kto bude ich členom, tak sa upevňuje ich vzájomná dôvera, môžu svoju identitu rozvíja v záujme dlhodobého hospodárenia v lesoch. Podľa návrhu bude môc štát prostredníctvom Fondu vstupova do spoločenstiev, podielom nezistených vlastníkov. Toto podľa mňa vytvára priestor na špekuláciu, ako nabúra druhú dôležitú podmienku existencie urbárov, to znamená možnos kontroly ich vlastníctva. Následne im nový zákon umožní sa od pôvodného urbáru oddeli a tak už nebude žiadna prekážka k rozvoju územia „podľa vlastných predstáv“.

 

O Taktiež sa navrhuje, aby sa z urbariátov vylúčila zmierovacia komisia. Ako to vnímate?

- S porozumením. Nepovažujem to až za taký kardinálny problém, pretože urbariáty majú vlastný kontrolný mechanizmus.

 

O Zákon už nepočíta s pozemkovými spoločenstvami bez právnje subjektivity, ktoré nemôžu za právnikov právne kona, uzatvára zmluvy, teda v ich mene obchodova. Otázka však znie, prečo vlastne niektoré z nich dnes nemajú právnu subjektivitu?

- Ekonomická teória hovorí, že uzatvori dohodu s veľkým počtom účastníkov je náročné, ba často nemožné. Tento fakt niektoré urbáre využili a zostali bez právnej subjektivity, aby sa chránili pred veľkými ekonomickými hráčmi.

 

O Avšak vráme sa k vášmu výskumu pozemkových spoločenstiev. Môžete nám ho konkrétnejšie priblíži?

- V jednej časti ich ponechávame bez spoločenských pravidiel, teda regulácie ažby dreva a sledujeme, ako sa v takomto prípad správajú, či dajú prednos maximalizácii ziskov z ažby dreva alebo budú les aj chráni. V druhej časti im určíme spoločenské pravidlá, najmä limity ažby a sankcie za ich porušenie.  V tretej časti im umožníme vytvorenie ich vlastného samosprávneho režimu. Pomocou týchto experimentov sledujeme zmenu správania sa urbariátov.

 

O Aké je vaše doterajšie zistenie?

- Keď sme lesné spoločenstvá porovnávali s individuálnymi vlastníkmi lesov v strednej Európe zistili sme, že individuálnym vlastníkom ide viac o zisk. Urbárnici rokmi hospodárenia v lesoch už pochopili, že presadzovaním individuálnych záujmov hrozí, že les časom stratí svoju funkciu, nebude pre nich efektívny ani ekonomicky a ani ekologicky. Pochopili, že okamžitý zisk nevedie k dlhodobej prosperite lesa.

 

O Samozrejme, urbárnici pracujú na samosprávnom princípe. Ako to funguje?

- V rámci samosprávy to funguje tak, že sa vzájomne kontrolujú a to ich núti k tomu, že členovia sa dokážu dlhodobo správa rozumnejšie, racionálnejšie než keby boli jednotlivcami. Pretože sami zabezpečujú kontrolu a monitorujú ažbu, súčasne takto znižujú náklady, ktoré by musel vynaloži štát na ich kontrolu. Práve vďaka ideálnemu nedeliteľnému podielu a kontrole vlastníctva sú urbáre schopné kooperova a dlhodobým hospodárením by ekonomicky a ekologicky efektívne. A tým majú veľký význam pre ochranu lesa.

 

O Jednoducho povedané, chráni prírodu je síce v záujme spoločnosti, ale je v konflikte so záujmami trhu. V posledných rokoch sa presadzuje čoraz dominantnejšie postavenie ochrany prírody. Až na úkor historického poslania lesa. V rámci NATURA pribúda totiž chránených území, národných parkov, vtáčích území a podobne, kde vlastník lesa má obmedzené možnosti investovania...

- Ochrana prírody je celospoločenským záujmom, zatiaľ čo ekonomická činnos je individuálnym záujmom. Udržanie rovnováhy na tejto kladine si vyžaduje v podmienkach trhu a demokracie aj iné než štátne regulácie. My sme preukázali, že urbáre majú schopnos aj ochotu sa na ochrane lesov podieľa a dokonca aj znáša čas nákladov na ochranu lesa. Les ako prírodný zdroj je špecifický v tom, že ak ho vyrúbete, tak narastie až za pädesiat rokov do formy, ktorú môžete ekonomicky zužitkova. Potreby dlhodobého plánovania hospodárenia v lesoch vytvárajú priestor na to, aby kolektívne vlastníctvo a samosprávny režim boli ekonomicky i environmentálne efektívne. Tak sa urbariáty podieľajú na ochrane lesa. Na to, aby to fungovalo, by museli by rešpektované štátnou autoritou ako rovnocenný partner. A to nielen v diskusii, ale i v rozhodovaní. Za obmedzenie ekonomickej činnosti im patrí finančná kompenzácia, ktorá je však v mnohých prípadoch len teoretická. Takto štát stráca možného spojenca a aj investora do ochrany prírody.

 

O Medzi členmi urbariátu platia určité pravidlá. Aké  sú to konkrétne?

- Režim kolektívneho vlastníctva musí spåňa isté pravidlá, aby bol efektívny. Každý člen urbáru má presne dané, koľko podielov z celku mu patrí. Ďalším pravidlom je spoločná deľba ziskov a nákladov. Čiže celkové zisky, ale aj náklady na hospodárenie sa delia podľa toho, koľko má kto podielov. Niektoré urbariáty zisky vyplácajú v peniazoch, niektoré v naturáliách. Každý člen pozemkového spoločenstva má právo dosa podiel zo zisku. Toto pravidlo platí, je transparentné a spravodlivé. Podľa veľkosti podielov sa členovia zúčastňujú aj na tvorbe ďalších pravidiel a aj na rozhodovaní. Niektorí si to prepočítavajú na hektáre, niektorí na hlasy, závisí to od konkrétneho urbariátu, ale v zásade je podiel pri rozhodovaní zachovaný.

 

O Ako však urbárnici dokážu rieši konflikt, keď sa o plochu v niektorých prípadoch delia stovky vlastníkov?

- Každý urbariát má vlastný vnútorný mechanizmus riešenia konfliktov, ktorý je výsledkom historického režimu, ale rovnako je v platnom zákone. Konflikty rieši zmierovacia komisia.

 

O Vieme, že urbariáty vznikli historicky, v časoch panovania Márie Terézie. Dnešné urbariáty prevzali aj pravidlá, ktoré platili vtedy. Núka sa otázka, nie sú už prekonané?

- Nie, nie sú! Pretože treba poveda jedno: rakúsko-uhorské lesníctvo patrilo v rámci Európy medzi najstaršie lesnícke komunity. Tereziánske štatúty predstavujú jedinečný súbor 55 pravidiel manažmentu lesa, ktoré sa vyvíjali v čase a väčšina z nich je aktuálnych dodnes. Hovoria o rubnej dobe stromu, spôsobe ažby a obnovy lesa, či o potrebe plánovania systematického hospodárenia a lesnej inšpekcie. Veď dodnes každý lesný hospodársky celok musí ma lesný hospodársky plán na desa rokov, plán určuje objem ažby a obnovy lesa...

V prípade, že plán nedodržiavajú hrozia im sankcie od lesnej inšpekcie, ktorá má právo urbariáty kontrolova. Ale aj vďaka spomínanému systému sebakontroly, keď sa členovia navzájom kontrolujú, väčšina urbariátov dodržiava zákon. V porovnaní s minulosou, kedy každý urbárnik vlastným koňom a prácou sa podieľal na ažbe je dnes manažment organizovaný a profesionalizovaný. V ojedinelých prípadoch môže dochádza k nelegálnemu výrubu aj členom urbáru, tento  však riskuje svoju poves v komunite a možnos ďalšieho pôsobenia v orgánoch urbáru. Predovšetkým silnejšie a výkonnejšie urbáre zamestnávajú ľudí, ktorí kontrolujú, či nedochádza k nelegálnemu výrobu alebo k odvozu dreva z lesa.

 

 

Silnejúcemu tlaku finančných žralokov môžu úspešne odola len silné urbárske spoločenstvá!

Urbáre predstavujú najväčšieho neštátneho vlastníka lesov na Slovensku. Až 23 percent lesnej pôdy je v rukách pozemkových spoločenstiev. Plochou, ktorú vlastnia, sú po štátne druhým najväčším vlastníkom.

Úplne nový zákon, ktorý má regulova ich hospodárenie, má nahradi už šestnás rokov starú normu. Urbárnici majú výhrady najmä k tým ustanoveniam, ktoré umožňujú drobenie spoločenstiev. Má sa tiež nad nimi zavies štátny dozor, ktorý doteraz chýbal. Ak zákon prejde v navrhovanom znení, urbárnici budú musie znovu zvoláva valné zhromaždenia, uzatvrára nové zmluvy, kreova nové orgány.

„Budú stanovené náležitosti, ktoré bude orgán spoločenstva povinný predloži po prvom valnom zhromaždení. Aj staré spoločenstvá budú musie doloži zmluvy a doklady. Obvodný lesný úrad ako dozorujúci orgán zapíše nové spoločenstvo do registra, len ak si splní svoje povinnosti“, hovorí Ing. PAVEL BÚTOR z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Ak sa doterajšie spoločenstvá novým podmienkam neprispôsobia, budú zaradené do likvidácie podľa stanoveného mechanizmu a z registra sa vymažú. „Niektoré, najmä ak boli založené bez právnej subjektivity, zrejme nebudú chcie pristúpi na prísnejšie kritériá. Preto zákon počíta s tým, že aj naďalej budú môc by obyčajnými združeniami vlastníkov“, vysvetľuje Ing. PAVEL BÚTOR.

Čo navrhuje Únia?

Sme proti ustanoveniam zákona, ktorá umožňuje rozdelenie pozemkových spoločenstiev“, vraví Ing. JURAJ VANKO z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. „ Navrhujeme ich vypusti, keďže rozdeli les či iný majetok urbariátov je technicky nemožné“, zdôrazňuje. Pripomína, že nejde len o lesné pozemky, či pasienky, ktoré urbárnici vlastnia. „Často majú v ideálnom spoluvlastníctve aj budovy, ktoré spoločenstvo nadobudlo. Ale aj stroje, cestya iné pozemky“. V Liptove alebo v tatrách majú urbárske spoločenstvá pozemky od hôl až do doliny. „Kto prijme neplodné plochy na holiach?“, pýta sa Ing. JURAJ VANKO. Všetci podľa neho budú tlači na to, aby sa pozemky delili v doline, kde je les a je tam možné v budúcnosti rozvíja nielen turistiku, ale aj stava chaty, hotely, či zjazdovky. „Ak sa lesy či pasienky začnú deli, hrozí, že minimálne ďalších dvadsa rokov bude vidiek rozbitý“.

TATIANA KLUVÁNKOVÁ-ORAVSKÁ z Prognostického ústavu SAV sa obáva, že po prijatí nového zákona budú investori skupova podiely a budú robi všetko pre to, aby sa pozemky vyňali z lesného fondu. „Obávam sa, že investície nebudú smerova na obnovu lesa, ale investori budú robi všetko pre to, aby sa pozemky vyňali z lesného fondu a využívali na turistické a rekreačné účely“.

Najmä na územiach, ktoré nie sú chránené, niektoré urbáre profitujú. „Drevo  sa dá dobre speňaži alebo spracovateľsky ďalej využi vo výrobe. O tento súkromný sektor je dnes záujem“, vraví TATIANA KLUVÁNKOVÁ-ORAVSKÁ. „Snaha skupova podiely na pozemkoch a stava nové sídelné mestečká, či už na rekreačné účely, alebo na bývanie, je najmä na atraktívnych územiach Slovenska. Systém uzavretých komunít, akými sú urbárske spoločenstvá, je pre finančné skupiny prekážkou“.

Poukazuje tiež, že ich ústav už tri roky robí výskum, ako sa pozemkové spoločenstvá správajú. S akým výsledkom?

„Mysleli sme si, že veľké urbariáty, ktoré majú niekoľko stoviek členov, vza k územiu ma nebudú. Ukazuje sa však opak. Majú väčší vzah a väčšiu snahu udrža les pre budúce generácie a svojou ekonomickou silou, ktorú si rokmi vybudovali, dokážu si tie záujmy aj uchráni“. Pripomína tiež, že v prípade, ak sa zákon v navrhovanej podobe schváli, pôjde o vážny zásah do súkromného vlastníctva. Vidí ho najmä v tom, že zo zákona sa stane členom spoločenstva štát.  Prostredníctvo Slovenského pozemkového fondu bude zastupova záujmy nezistených alebo neznámych podielnikov.

Pozemkové spoločenstvá vznikli na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré zakladali na území bývalej monarchie. „Ich zásadou je, že väčšie množstvo ľudí vlastní nehnuteľnos na pomerne veľkej výmere“, vraví Ing. JURAJ VANKO. Pripomína, že snahy deli spoločnú nehnuteľnos boli ešte v roku 1996, keď sa tvoril teraz platný zákon o pozemkových spoločenstvách.

„Už vtedy sme boli zásadne proti. Ak je totiž dnes 300 hektárov lesa v spoluvlastníctve sto ľudí a títo sa dohodnú, že budú hospodári, pričom sa počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov dostali do štádia, že to už dokážu, tak to má zmysel. Pretože na sto, dvesto alebo 500 hektároch lesov sa dá rozumne hospodári. Keď sa však súvislý les rozdrobí na menšie parcely, už sa na nich nebude da racionálne hospodári“.

 

Pod tlakom investorov

Hlavný problémy je  v tom, že niektoré  spoločenstvá sa dostali pod tlak ľudí, ktorí majú prebytok peňazí a chceli by ich investova do lesov. „Súčasné predpisy ich v tom brzdia. Teoreticky by mohli od spoluvlastníkov podiely odkúpi, prekážkou je však Občiansky zákonník, ktorý hovorí o predkupnom práve spoluvlastníkov“, vysvetľuje Ing. JURAJ VANKO.

Každý, kto by chcel podiely na lesných pozemkoch skupova, by totiž musel oslovova všetkých spoluvlastníkov s tým, aby mu na odkúpenie dali písomný súhlas alebo aby sa  vyjadrili, či podiel nechcú odkúpi oni. ¼udí teraz platný zákon núti, aby sa dohodli a nejakým spôsobom rozumne hospodárili.

Urbárnici nemajú výhrady k tej časti zákona, podľa ktorej by sa mali zaklada len spoločenstvá s právnou subjektivitou. Teraz však fungujú aj bez nej. Podľa Ing. JURAJA VANKA treba dorieši aj postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý zastupuje spoločenstvá neznámych vlastníkov a podiely štátu. „Fond má by riadny členom spoločenstva. Nemôže ma však iné práva než radoví členovia. Nemôže poveda, ja vám to prenajmem, a keď to isté chce urobi iný člen, už to urobi nemôže. Výhrady máme aj k spôsobu hlasovania, keď fond hlasuje len o niektorých veciach. Buď nebude do hospodárenia v lesoch hovori, len svoje podiely prenajme, alebo  bude riadnym členom so všetkými právami a povinnosami. To znamená, že ak spoločenstvo vykáže stratu, musí  sa  na nej podieľa aj fond. Nemôže ma predsa len profit z nájomného za les alebo výnosy z ažby dreva“.

 

Spriechodni súdnu ochranu

Ak chce dnes spoločenstvo alebo jeho členovia poda  žalobu na súd, musia ma splnomocnenie od všetkých spoluvlastníkov. „V podstate je to nemožné, pretože niektoré urbariáty  majú viac než tisíc ľudí! Tým sú členovia vyradení z možnosti súdnej ochrany“, vraví  Ing. JURAJ VANKO. „Ak máme právnu  subjektivitu a riadne zvolený štatutárny orgán, prečo  ten nemôže da súhlas na podanie žaloby?“

 

Všetci zákon odmietli!

Po zverejnení návrhu sa stretli delegáti vlastníkov lesov z celého  Slovenska. „Všetci zákon odmietli!“ Návrh Ing. JURAJ VANKO kvituje v tom, že ak niektoré spoločenstvá nebudú chcie v lesoch podnika, nebudú ma právnu subjektivitu, a tým ani nebudú založené ako podnikateľské subjekty podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách, ale budú sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. „ Budú v podstate občianskym združením, ktorí nemôže  podnika. Týka sa to menších urbárov, ktoré nevyvíjajú žiadne podnikateľské aktivity, v lesoch robia len ochranárske opatrenia.“.

Napriek viacerým výhradám navrhovaný zákon však podľa Ing. JURAJA VANKA celkom dobre rieši otázku právneho postavenia spoločenstiev. Pre zaujímavos, na obvodných lesných úradoch v minulom roku registrovali 3 565 pozemkových spoločenstiev, ktoré obhospodarujú štvrtinu lesov na vyše 495-tisíc hektároch lesných pozemkov.

Helena Kokolová

redakcia Pravdy

 

Aké pripomienky majú urbárnici k navrhovanému zákonu?

 

O Zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, práva, povinnosti a vzájomné vzahy spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu, podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosou a s jej podielmi, konanie o zápise pozemkových spoločenstiev do registra a o zápise zmien údajov, ktoré sa zapisujú do registra pozemkových spoločenstiev, správne delikty, ukladanie pokút a postavenie obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad dodržiavaním tohto zákona. Upravuje ďalšie nakladanie so spoločnou nehnuteľnosou vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, ktoré boli založené ako spoločenstvá bez právnej subjektivity.

O Podľa návrhu o delení podielov spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo pri jej rozdelení nesmú vznika spoluvlastnícke podiely alebo pozemky s výmerou menšou než 5 000 m2, ak ide o lesné pozemky a 2 000 m2, ak ide o poľnohospodárske pozemky. Urbárnici navrhujú, aby bolo delenie podielov možné aj pod túto výmeru v prípade, ak ten, kto podiel nadobúda, preukáže vlastníctvo už predtým nadobudnutého vlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, pričom súčet pôvodne vlastneného a nadobúdaného podielu splní podmienku minimálnej výmery pozemku. Často sa totiž stáva, že  niekto zdedí ďalší podiel, ktorý podmienku minimálnej výmery nespåňa, pričom súčet pôvodne vlastneného a nadobúdaného podielu podmienku minimálnej výmery spåňa.

O Navrhuje sa, aby sa nehnuteľnos dala rozdeli, ak sa člen spoločenstva dohodne s ostatnými členmi, že zo spoločenstva vystúpi. Obsahom dohody má by najmä spôsob rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, vysporiadanie vzájomných pohľadávok, dojednanie vecných bremien a súčinnos pri realizácii programu starostlivosti o lesy. Podiely vystupujúceho člena musia predstavova aspoň 50 hektárov, ak ide o lesný pozemok, alebo aspoň 20 hektárov, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Členovia, ktorí túto podmienku nespåňajú, môžu zo spoločenstva vystúpi spoločne, ak spoločná výmera ich podielov má spomínanú minimálnu výmeru. Podľa návrhu musia uhradi náklady geometrického plánu a posudku. Vlastníci podielov, ktorí zo spoločenstva vystúpia,  budú ďalej  hospodári podľa platného programu a musia založi spoločenstvo alebo inú právnickú osobu. Tí členovia, s ktorými sa ostatní  členovia o vystúpení nedohodli, sa môžu obráti na súd.

O Urbárnici odmietajú delenie spoločnej nehnuteľnosti. Podľa nich je málo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí majú výmeru potrebnú na delenie. Dôsledkom delenia pozemkov by nebolo vytvorenie silných individuálnych vlastníkov, ktorí by boli schopní v lesoch samostatne hospodári. Tam, kde existovalo jedno spoločenstvo, vznikne niekoľko malých, nefunkčných. Pripomínajú, že štát sa v Národnom lesníckom programe zaviazal vytvára legislatívne predpoklady na združovanie vlastníkov lesov do väčších celkov, ktoré by umožňovali ich racionálne obhospodarovanie a využívanie.

O Záložné právo. Urbárnici navrhujú, aby sa záložné právo k podielom spoločnej nehnuteľnosti zriadilo len so súhlasom všetkých vlastníkov a fondu, ak ten spravuje čas podielov nezistených vlastníkov a štátu. Chce tak ochráni spoluvlastníkov pred  nezodpovedným nakladaním členov s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zriaďujú záložné právo k podielom bez súhlasu spoluvlastníkov, čo je v rozpore s princípmi nakladania so spoločným nedeliteľným ideálnym spoluvlastníctvom.  Podiely sa tak často dostávajú do exekučného konania a podielnikmi sa stávajú banky alebo cudzie osoby.

 

Čo má zmeni nový zákon o pozemkových spoločenstvách?

 

O Zmeni sa má vznik a postavenie pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesov a poľnohospodárskych nehnuteľností.

O Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno rozdeli spoločnú nehnuteľnos najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti.

O Upravuje sa možnos členov pozemkového spoločenstva vystúpi zo spoločenstva za dodržania presne určených podmienok.

O Slovenský pozemkový fond má ma na účely tohto zákona postavenie člena spoločenstva v taxatívne vymedzených  prípadoch v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond kona za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.

O Navrhuje sa možnos  predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti, respektíve spoločenstvu.

O Na registráciu spoločenstiev v registri pozemkových spoločenstiev, ktoré vedú obvodné lesné úrady, sa bude vzahova aj správny poriadok. Taktiež nakonanie o zápise zmien údajov, ktoré sa do registra zapisujú, a na konanie o ukladaní pokút.

O V návrhu sa upravuje i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených zákonom, čo má zabezpeči dodržiavanie jeho ustanovení a zamedzi vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti v súčasnosti platného zákona č.181/1995 Z.z.

O Za pozemkové spoločenstvá sa už nemajú považova pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity. Budú sa riadi podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona o pozemkových spoločenstvách.

O Nový zákon by mal nadobudnú účinnos 1. januára 2012.

 

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

EUSTAFOR: Udržateľné obhospodarovanie lesov a multifunkčné lesníctvo sa stáva realitou vďaka práci lesníckych odborníkov

EUSTAFOR: Udržateľné obhospodarovanie lesov a multifunkčné lesníctvo sa stáva realitou vďaka práci…

O čom sa píše

EUSTAFOR zverejnil už druhé video, tentokrát s názvom „Poslanie nás – štátnych lesníkov“, aby prostredníctvom kampane #ResponsibleForestry upozornil na prácu...

Prečítajte si viac
Agrorezort: Spúšťame aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri

Agrorezort: Spúšťame aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri

Aktuálne

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) spúšťa aplikáciu na podporu lovu diviačej zveri s cieľom zamedziť ďalšiemu...

Prečítajte si viac
Štátna veterinárna a potravinová správa SR: Začína kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote

Štátna veterinárna a potravinová správa SR: Začína kampaň orálnej vakcinácie líšok proti…

Aktuálne

Štátna veterinárna a potravinová správa SR oznamuje, že od 5. do 28. októbra 2022 bude prebiehať štyridsiata šiesta kampaň orálnej...

Prečítajte si viac
Na Technickej univerzite vo Zvolene začal 70. akademický rok: Drevárska fakulta chce pripravovať vysoko kvalitných špecialistov

Na Technickej univerzite vo Zvolene začal 70. akademický rok: Drevárska fakulta chce…

O čom sa píše

Jubilejný 70. akademický rok 2022/23 na Technickej univerzite vo Zvolene začal 19. septembra 2022. Po príhovore rektora univerzity Dr. h. c. prof. Ing...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora