Šetri áno, ale nie úkor lesa

Na otázky a názory čitateľov reaguje

Ing. Igor VISZLAI, generálny riaditeľ

štátneho podniku LESY Slovenskej republiky

 

„Lesy SR by si zaslúžili samostatnú kapitolu, alebo aspoň dve dvojčíslia v lesníckom časopise. Ale so skutočnými názormi, ktoré budú odkrýva holú pravdu“, píšu nám naši čitatelia. Alebo „Otázka pre redakciu! Prečo názory aj nepublikujete? Už sa mi zdá, že ste len nejakou bútľavou vàbou bez odpovedí tých, ktorých sa to týka“. No sú i pochybnosti, že „mám obavu, že uverejníte len to, čo Vám odobrí minister, sekčný šéf a riaditeľ Lesov SR...“ Našastie, nie je tomu tak!  Svedčí o tom náš dnešný dialóg, v ktorom ten najpovolanejší – generálny riaditeľ Lesov SR  - priamo a otvorene reaguje na Vaše otázky a názory.

 

Na úvod snáď len jedno – na internete na otázky nereagujem, lebo písal by som si s anonymom, ktorý je mnoho krát až príliš presvedčený o svojej pravde a keby som napísal aj sto krát pravdu, nie je ochotný ju akceptova. Aj teraz odpoviem v najlepšom vedomí a svedomí a z môjho pohľadu holú pravdu. Prijme ju však čitateľ, že je to naozaj pravda?

Ale poďme k odpovediam na otázky, ktoré redakcia vybrala, pričom aj keď chcem by stručný, tak sa to pre správne pochopenie nie vždy celkom dá:

 

O Mnoho dedín zaliala voda aj preto, že korytá riek a potok sú zarastené a zanesené odpadkami. V tejto súvislosti Lesy SR zoberú na ich čistenie 800 až 900 ľudí. Náklady na proti povodňové opatrenia budú predstavova približne 2,5  milióna eur. Pritom podnik prijíma posily po tom, ako vlani prepúšal. Nie je v tom rozpor?

Nie je v tom rozpor. Pletú sa totiž dve veci spolu. Protipovodňové opatrenia sú náklady, ktoré sme v pláne na rok 2011 navrhli v objeme 3mil.€. Sú to prevádzkové náklady na samostatný výkon – verejnoprospešné služby, ktoré štátny podnik (a viac menej všetci obhospodarovatelia lesa) poskytujú spoločnosti. Zatiaľ nám nik za ne neplatí a aj preto, pokiaľ idú z nákladov firmy, nemáme vysoké zisky v koncoročnom účtovaní. Keby sme ich neposkytovali, štát by od nás pýtal odvody do štátneho rozpočtu. Ako by sa použili, nejdem špekulova, ale takto máme istotu, že sa peniaze vrátia do lesa, na údržbu majetku, ktorý v posledných (hlavne krízových) rokoch utrpel viac než dos. A prepúšanie? Niekde nižšie sme zas osočení, že sme vlastne ani neprepúšali a teda ani neušetrili. Takže holá pravda je taká, že zrušením dvoch závodov došlo k odchodu šiestich zamestnancov do dôchodku, šestnás zamestnancov sa stalo nadbytočných a bol s nimi rozviazaný pracovný pomer. Keďže sa zrušili miesta na ústredí závodu, išlo všetko o režijných pracovníkov, ktorí by mali vykonáva servisné práce pre to, aby mohla fungova výroba vonku v lese. Oba závody išli vo vonkajšej prevádzke na iný model (lesné hospodárske obvody), preto sa zjednotila štruktúra s ostatnými závodmi na lesné správy.  To, že režijné náklady máme vysoké, vedia snáď všetci. Už v roku 2005 bola snaha s tým niečo urobi, žiaľ, nepodarilo sa, preto tento problém tlačíme pred sebou a raz ho aj tak bude musie vyrieši. Je to však jednoduchšie, keď na to máme aj finančné krytie.Čiže znižovali sme režijné náklady, ktoré sú úplne niečo iné, ako náklady na údržbu a opravy majetku.

 

O To, čo sa dialo v minulosti v Lesoch SR nemá obdoby. A to, na čo sa prišlo v OZ Liptovský hrádok je len nepatrný zlomok mozaiky záujmov určitých skupín ľudí. Nečudo, že medzi pracovníkmi nastala apatia. Ako sa tieto „hriechy“ riešia, kto bol postihnutí. A môžeme veri, že nastane obrat k lepšiemu?

 

Vo vedení podniku rozpracovávame témy, ktoré majú zabezpeči jednak lepšiu evidenciu dreva, zabezpeči jeho ochranu pred krádežami. No môžeme vymyslie sebe lepší systém, aj tak sa určite nájdu jedinci, ktorí sa budú snaži to obchádza a naďalej si trhnú (asi od toho je odvodené trhové hospodárstvo), pre seba na úkor všetkých. Našou snahou však je, aby sme tento priestor čo najviac zúžili a potom je to aj na všetkých zamestnancoch, ktorí o takýchto praktikách vedia a mlčia. Už pri svojom nástupe som avizoval, že určite všetky relevantné podnety dám prešetri a kto o to požiada, zaručujem mu aj anonymitu (len to nemôže posla na pä mailov, či na všeobecnú adresu GR, kedy sa pošta otvára na podateľni). Verte, že zopár takýchto podaní pri zaručenej anonymite nám pomohlo vyrieši prípady, o ktorých by sme inak nemali šancu vedie. O to bolo príjemnejšie dosta spä list, v ktorom oznamovateľ ďakoval za vyriešenie podnetu a pritom bez toho, aby sa dotknutí dozvedeli, odkiaľ vietor fúka. A to si teraz nevymýšľam, je to holá pravda.

 

O Keď som začínal, vždy som bol v prítomnosti staršieho lesníka, ktorý má zasväcoval do tajov lesníctva. Dnes naopak ja nemám komu odovzdáva skúsenosti, pretože podnik zrušil tzv. benefity, ktoré poberali vonkajší lesníci preto, lebo mali nízke platy a tým sa to vyrovnalo. Takže, mladí sa do lesníctva nehrnú...

Tých príčin, prečo sa mladí do lesníctva nehrnú je niekoľko, nie je to len o benefitoch. V prvom rade je to určite mzda, ktorá mnohých skôr odradí, ako priláka. Mzdový systém je tak nastavený, že mladí, ktorí prídu na miesto po pracovníkovi odchádzajúcemu do dôchodku, majú základnú mzdu nižšiu o 150€. Od toho sa samozrejme odvíjajú prémie, prípadná trinásta či štrnásta (o tej viac neskôr) mzda. V celkovom ročnom príjme sa bavíme o rozdiele rádovo v stovkách eur. Ja osobne som mal od začiatku výhrady voči tomuto systému a dnes som vo veku, kedy by som sa mohol na to pozrie aj inak. No stále to vnímam principiálne rovnako a preto je v pláne na máj zača pripravova novú mzdovú smernicu tak, aby mohla plati od nového roku a aby sa tie markantné rozdiely minimálne znížili. Bude na tom pracova skupina ľudí a každý dobrý nápad privítame.

________________________________________________________________

 

To, že mladých v našich radoch je poskromne, je aj dôsledok toho, že častejšie sa reorganizuje a preto sa skôr prepúša než prijíma. Veď kto zoberie do pracovného pomeru nových, keď o niekoľko mesiacov bude prepúša? Možno aj práve preto nám dnes robia takí, ktorí poberajú starobný dôchodok a ešte aj mzdu (a s množstvom odrobených rokov aj primerane vysokú).

No a v neposlednom rade sú to tie chýbajúce benefity. Kedysi sme ponúkali mladým byty, hlavne pokiaľ sa osvedčili a chceli sme ich stabilizova. Dnes sú mnohé popredávané, účelovo sa vyraďovali zo zoznamu služobných bytov a následne prenajímali a predávali...

 

O Myslíte si, že je v poriadku, ak štátne lesy všetky práce vykonávajú cez živnostníkov a že nezamestnávajú takmer žiadnych robotníkov na trvalý pracovný pomer? Je to preto, aby sa zbavili všetkých povinností ako zamestnávateľ?

Vykonávanie prác cez živnostníkov má svoje výhody aj nevýhody, presne tak, ako ma vlastných zamestnancov. A ako to vidím ja? Začínal som v lesníctve v časoch tvrdého socializmu. O pracovníkov bolo postarané vo všetkom až tak, že si túto starostlivos prestali váži. Skôr naopak, mali čoraz vyššie a vyššie nároky, len akosi zabúdali na povinnosti. Pilčíci nemali problém zapíli do zeme pri manipulácii dreva, lebo však dostanem nový pásik. A keď nedostanem, nemôžem robi a keď nemôžem robi, no kto je na vine – zamestnávateľ. Čo tam po nejakých normatívoch, koľko by sa malo s jedným pásikom zmanipulova. Je to len jeden banálny príklad, ale hovorí za všetko. Pilčík ako živnostník si aj tri krát pozrie, či zapíli do zeme, lebo pásik si kupuje sám. V cene práce je pásik napočítaný na objem a keď nevydá, nuž je škodný na svojom. Tak isto to bolo a je s OOPP a ostatnými pracovnými pomôckami, či nástrojmi a strojmi. Takže nie je to len o zbavení sa povinností zamestnávateľa, ale aj o ekonomike ako takej. Pritom všetky náležitosti, ktoré pracovníkovi vyplývajú zo zákonníka práce, či iných právnych predpisov, sú zakalkulované v cenách práce, ale sú vyplatené len na skutočne vyrobené kubíky, hektáre. Koľko sa platilo časoviek, len aby sa dodržiavala produktivita práce? To dnes nechce nikto poču, ale ja som to zažil na vlastnej koži. Preto si myslím, že je spravodlivé zaplati za to, čo je skutočne vyrobené.

Pritom máme aj vlastných zamestnancov. Aj im je niekedy ažké vysvetli, že socializmus pominul. Napriek tomu sú dôležitou súčasou podniku a majú svoje opodstatnenie.

______________________________________________________________

 

O Po zmene systému lesnej správy som dodnes nepochopil, na čo je vedenie lesnej správy  technici, napríklad na pestovnú a ažbovú činnos, keď aj tak celá práca, evidencia a zodpovednos ostala na odbornom lesnom hospodárovi a lesníkoch. Vedenie LS takto reálne nie je zodpovedné po odbornej stránke za nič.

Neviem, na akom poste pracuje ten, kto napísal túto otázku. Lepšie by mu to asi vysvetlili samotní technici správy, ale pokúsim sa aj ja. Robil som technika správy aj vedúceho, tak viem o čom píšem. Odborného lesného hospodára sa v určitom čase podarilo tak démonizova, že dnes to vyznieva tak, že bez neho by les nemohol existova. Pritom si stačí prejs v zákone jeho povinnosti a zistíme, že nie je v stave všetko osobne zabezpeči, skontrolova a zaevidova, o povinnostiach pri obnove PSoL ani nehovorím, pritom za všetky svoje povinnosti zodpovedá. Teda musí sa spoľahnú aj na lesníkov (aj v položenej otázke je to tak), aj na technikov. Vedúci správy, ktorý je zároveň OLH, je aj manažér. Tieto povinnosti mu nedovoľujú venova sa odbornej starostlivosti o lesna 100 percent. Vtedy je to o kolektíve správy a dôvere. OLH = správca musí ma tím ľudí, na ktorých sa musí spoľahnú a ktorí mu musia drža chrbát. Veď na výmere niekedy cez 10 tisíc hektárov nemá šancu prebera všetky vykonané práce, vyznači všetku ažbu a všetko vnies do evidencie. Na to má lesnícky vzdelaných ľudí, tak ako to zákon pripúša. No a k tej manažérskej práci patrí aj plánovanie, štatistika, evidencia všetkého možného (požiare, úrazy, havárie, majetok, malopredaj...) a stihol by to popri OLH? Druhá vec je tá, koľko technikov by na správe malo by, aby správca nebol len manažér a odborná práca ostane na ostatných.

 

O Štátne lesy musia zo zákona hospodári aj v neštátnych neodovzdaných lesoch, kým sa neprihlási vlastník. A ten sa, podľa mojich skúseností mnohokrát prihlási nie vtedy, keď sa zalesňuje alebo vyžína, ale vtedy, keď tam zaznie hlas motorovej píly. Žiaľ, pravdou je aj to, že referent podniku pýta od nich rôzne doklady, ktoré oni nie sú ochotní zháňa. Kde hľada pravdu?

Popísali ste problém, ktorý nás tlačí už desaročia a trafili ste klinec po hlavičke. Dnes Lesy SR obhospodarujú viac než 200 tisíc hektárov neštátnych neodovzdaných lesov. Je to archa, o ktorú sa nikto nebije, nikto to dokonca nechce rieši. Ústava totiž zaručuje vlastníctvo k majetku, sporné je jeho spravovanie, v tomto prípade na úkor štátu. Vlastníci sú si vedomí, že s majetkom sú spojené aj povinnosti a s lesným zvl᚝. Je to jednak plnenie si povinností voči obci (daň z nehnuteľností), ale aj zo zákona o lesoch. Nuž a pokiaľ nie sú výnosy, prečo by to robil, hlavne na malých výmerách, kde výnos je raz za polstoročie alebo ešte redšie? Z môjho pohľadu sa stala chyba pri novele zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzahov k pôde, kedy vypadlo ustanovenie o starostlivosti riadneho hospodára do okamihu fyzického odovzdania majetku vlastníkovi. Užívateľ bol aj vtedy zaviazaný odklada výnos do depozitu a tri roky spätne sa vyplácal. Dnes aj domnelý (čiže vôbec nemusí ís o skutočného vlastníka) vlastník môže zakáza hospodári v lese a následne niekoľko rokov nerobi takmer nič, aby usporiadal vlastnícke vzahy. To, že kedysi sa znárodňovalo bez akýchkoľvek papierov, je fakt. Ale fakt je aj ten, že dnes sú platné zákony, ktoré definujú povinnosti vlastníka, bez ktorých mu majetok vydaný by nemôže. Zákony sme netvorili ani na štátnych lesoch, ani vlastníci. Všetci sa im musíme akurát tak prispôsobi a kona podľa nich. Pritom mnohé veci nie sú ešte dodnes legislatívne doriešené, napríklad náhradné reštitučné lesné pozemky. A my máme snahu aj s týmito problémami v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva s regionálneho rozvoja pohnú tak, aby to nebolo proti ľuďom, ale pre nich.

_______________________________________________________________

 

O Lesníci v teréne musia používa vlastné motorové vozidlá, aby stačili vykona robotu, o ktorej verejnos ani netuší. Do týchto súkromných áut nám dali GPS systémy, aby nám odsledovali počet a účelnos jazdy. Teraz síce máme drahé GPS, ale platia nám iba paušálne zhruba 50 percent. Ak by sa chcel napríklad absolvent lesníckej školy, ktorý nemá súkromné auto zamestna ako lesníkv Lesoch SR, tak ho neprijmú, pretože sa nemá ako dosta do práce a zabezpečova činnos zamestnávateľa?

Služobné motorové vozidlá boli, sú a budú problém, ktorý si každý vysvetľuje po svojom. Koľko sa urobilo súkromných kilometrov na nich, koľko nadspotreby firma zaplatila a ešte tieto náklady nešli ako odpočítateľná položka pri dani zo zisku, koľko postkomunistických zlozvykov? Ešte aj dnes máme flotilu viac než 700 služobných vozidiel. Ich prevádzkovanie a obnova je obrovský balík peňazí. Preto sa svojho času zaviedli súkromné vozidlá pre služobné účely. Náhrady za to sa poskytovali rôzne. Tak, ako som písal vyššie, som za to, aby sa platilo za odvedenú prácu, tak isto som bol za to, aby sa platilo za skutočne najazdené kilometre pre firmu. Paušál je síce na preplácanie jednoduchší, ale aj nespravodlivejší. Nastavi parametre náhrad tak, aby vyhovovali všetkým, sa jednoducho nedá. Preto pokiaľ som mohol, presadzoval som GPS do súkromných vozidiel (preto tuším, odkiaľ táto otázka mohla prís), „zarobotoval“ som sa vyhodnocovaním služobných a súkromných jázd, ale potom boli naozaj zaplatené všetky kilometre pre firmu. Aj keď ich bolo viac ako tisíc. Na druhej strane neboli vyplatené fiktívne kilometre, ktoré sa platia dnes a pritom auto možno stojí celý čas v garáži. Preto možno len polovica skutočne najazdených kilometrov. Pri paušáloch nikdy spravodlivos nebude.

Určite však nikde nie je prijatie mladého lesníka podmienené vlastníctvom auta. Je to však ažké, dosta sa na pracovisko bez neho, ale kto chce, spôsob si nájde.

 

O Pán generálny riaditeľ, koncom roka ste v denníku Sme uviedli, že predajné ceny z elektronickej aukcie sú vysoké. Natíska sa mi otázka. Prečo podnik tak lacno doteraz predával drevo? Kto nesie za to zodpovednos? Alebo komu išiel tento rozdiel na cene do vrecká? Ak to poviem mierne, hovoríme o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu... Ako hodnotíte doterajší priebeh takýchto aukcií a budete v nich pokračova?

Prvá čas otázky nie je pre mňa, ale na mojich predchodcov. A to nehospodárne nakladanie s majetkom štátu je síce obľúbená formulka, ale dokáza skutok, je ažké. Veď stále sa vedie vyšetrovanie podania z čias „zelenej revolúcie“ a skúste si tipnú, ako to celé dopadne.

Po mojom nástupe ešte ako povereného riaditeľa som začal robi kroky k tomu, aby sa zaviedol transparentný obchod s drevom. Elektronické aukcie dreva (EAD) sú takýmto prostriedkom a môžu by na to rôzne názory, môj je tento. Drevo si prerozdelia účastníci aukcie sami, cenu si nastavia sami. Našou povinnosou je už len doda to, čo sa vysúaží. Preto intenzívne kontroly na expedičných skladoch, aby sa za niekedy naozaj privysoké ceny nedodávalo niečo iné (lepšie). Tak, ako všetko, čo je nové, aj EAD má svoje začiatočnícke nedostatky, a to sme si mysleli, ako sme to dobre pripravili. Ale aj odberatelia sú ľudia, ktorí hľadajú cestu menšieho odporu. Preto niektoré aukcie dopadli tak, že sa vysúažili vysoké ceny, potom bola snaha o ich korekciu - keď som sa partnera pýtal, či mu niekto držal revolver pri hlave, aby tam ponúkol takú vysokú cenu, tak samozrejme, že odpoveď bola nie - vymáhanie ústupkov a podobne. Principiálnym postojom bolo treba tieto snahy eliminova a už druhé kolo v marci tohto roku ukázalo, že to malo zmysel. Žiadna zmarená aukcia. To dáva predpoklad na to, aby aj dodanie dreva bolo naplnené a aj reálne zaplatené.A tým pádom aj vyššie tržby než je drevo ponúkané podľa cenníkov.

A práve EAD boli pre nás argumentom, prečo sme dvihli ceny dreva. Predtým sme mohli tvrdi, že v Rakúsku, Nemecku či Čechách sú ceny vyššie. Protiargument bol, že to je iný trh s drevom, že nie je správne sa pozera na ich ceny. Keď však až prehnane vysoké ceny boli už aj na našom trhu, potom predchádzajúci argument zlyhával.

Takže určite chceme v roku 2011 pokračova v otvorených aukciách a na rok 2012 pripravujeme aj uzavretý systém aukcií tak, aby sa takmer všetko drevo predávalo týmto spôsobom.

 

O Konečne by sa nemalo šetri a škrta na činnostiach zabezpečujúcich trvalo udržateľný rozvoj lesa, či už finančne alebo personálne. Vo finále sa toto šetrenie prejaví za pár rokov škodami na lese, a tak takýmto šetrením všetci doplatíme. Ak sa reorganizácia urobí starým štýlom, že zrušíme lesnícke úseky, lesné správy, znížime financie na pestovnú činnos a zvýšime ažbu, to určite nepôjde...

Plne s vami súhlasím. A nie len súhlasím, ale aj robím všetko pre to, aby to bolo tak, aby sme nešetrili na nesprávnom mieste. Za posledné roky sa krátili náklady na pestovnú činnos, na údržbách, pritom inde sa plytvalo priam nehorázne. Na rok 2011 sme ani jednému závodu pri návrhoch ich hospodárskych zámerov nekrátili plánované náklady na pestovnú činnos ani o jedno euro. Tak isto v plánoch na údržby budov, ciest a zvážnic máme naplánované náklady o viac než tri milióny eur viac, ako bolo vlani. To, že treba zarobené peniaze vráti v najbližších rokoch spä do lesa, je dnes zrejmé aj nášmu zakladateľovi. Inak by asi nepristúpil k takým prémiovým ukazovateľom, ako je vyčerpa plánované náklady na pestovnú činnos. Jedným dychom však musím poveda, že čerpa ich treba hospodárne a účelne. Nie len aby sa splnil prémiový ukazovateľ. Čo sa týka lesníckych obvodov a správ, z môjho pohľadu sú to práve jednotky, kde sa vyrába, preto ich treba zastabilizova - hlavne na kmeňových štátnych lesoch - aby pri každej zmene vedenia podniku nedochádzalo k ich zmene, aby lesníci už raz konečne mali akú takú istotu svojej roboty, na jednom úseku. Aby mali vôbec čas spozna porasty, úsek, aby vedeli kvalifikovane realizova predpisy PSoL a v prípade potreby porastu ich aj zmenili na základe argumentov a poznania stavu veci.

 

O Zrušením OZ Bardejov sa len všetci jeho zamestnanci od ústredia až po lesníkov presunuli po OZ Prešov, takže žiadne prepúšanie. Organizačne sa presunuli na lesné správy a ich zložky, niektorí sa dostali aj na ústredie OZ. Takže, zasa žiadne úspory. Pán generálny riaditeľ, je tomu tak?

V jednej otázke vyššie som obvinený z prepúšania a následného prijímania ľudí (aj keď to mierne poplietli, čo som sa snažil aj vysvetli), tu je to zas o tom, že vlastne k prepúšaniu a teda ani k úspore nedošlo. Pravda je taká, že celkom pri dvoch zrušených závodoch došlo k poklesu zamestnancov o 22. Samozrejme, že nešlo o bohapusté prepúšanie, ale v prvom rade na všetkých štyroch závodoch, ktorých sa zmeny dotkli, odchádzali tí, ktorí mali nárok na starobný, prípadne predčasný starobný dôchodok. Boli aj nadbytoční v produktívnom veku, ale tam už ich bývalí nadriadení museli vedie, prečo sa nadbytočnos dotkla práve ich. Šetrenie však nie je len o počtoch ľudí, ale aj o mzdovej štruktúre (zo štyroch riaditeľov sú dvaja, z dvanástich námestníkov sú dnes len štyria, z dvanástich desiatkarov sú šiesti). To, že dva zrušené závody „odskúšavali“ iný model štruktúry vonkajšej prevádzky len svedčilo o tom, že niekde skúšali šetri, žiaľ v tomto prípade skôr na vonkajšej prevádzke než niekde inde. No a pokiaľ na ostávajúcom závode odišiel do dôchodku niekto z ústredia, je možné, že sa doplnil z pracovníkov zanikajúceho závodu. Na tom nevidím nič zlé a to, že sa využila skúsenos zamestnancov, môže skôr pomôc tejto firme.

 

O Poznám odštepný závod, kde tri roky po sebe vyhrala tender na pestovnú a ažbovú činnos jedna firma, ktorá pozostávala z jedného človeka. Pretože nevlastnil vlastnú techniku, zabezpečoval ažbu prostredníctvom subdodávateľov, teda partiami živnostníkov. Rovnako aj pestovnú činnos. Samozrejme, tento človek, pardon, firma, strhávala určité percentá subdodávateľom, ktorí ani celý mesiac nevedeli za aké ceny robia, ba boli aj prípady, kedy za prácu ich dodávateľ vôbec nevyplatil...

Alebo, pýtam sa, ako môže vyhra výberové konanie na práce v lesoch firma, keď v deň výberového konania nedisponuje v podstate s ničím a nie je v tento deň schopná preukáza, že požadovanú činnos vie aj reálne zabezpeči?

Vnútropodniková smernica na zabezpečovanie prác v lesníckych činnostiach cudzími je v platnosti už veľa rokov a podľa nej sa tendre aj uskutočňovali. Snahou už pri prvej verzii tejto smernice bolo, aby bola realizovateľná a pritom stručná a jasná. Život však priniesol nové skúsenosti, na základe ktorých sa niekoľko krát novelizovala, či inak upravovala. Tak je to aj s dodávateľom, ktorý nemusí vlastni výrobné prostriedky, lebo by vlastne vyhrali len veľké, v mnohých prípadoch nadnárodné spoločnosti, tie by „vlastných“ využívali ešte vo väčšej miere než sa to deje dnes. Nám je do dohôd o subdodávkach ažké zasahova. No pokiaľ majú živnostníci takúto zlú skúsenos s podnikateľom, ktorý sa hlási do tendra, prečo mu podpíšu prehlásenia, že budú pre neho činnosti vykonáva ako nejaké bianko zmenku, bez dopredu dohodnutých podmienok. Však keby mal privysoké nároky a nedohodli by sa, tak by vlastne nemohol ís ani do súaže. Takže v tomto prípade chyba je niekde inde, ako na strane našej firmy. Pri niektorých súažiach som sa už aj ja stretol s ich „manipulovaním“, preto som vydal príkazný list, že žiadna súaž - nielen na lesnícke práce - nemôže by ukončená vyhlásením výsledkov súaže, dokiaľ neprebehne proces kontroly zo strany GR. Ale opakujem, to je o procesných veciach súaže. Nie o vzahoch dodávateľov a subdodávateľov.

 

O Tí, čo rozhodujú o reorganizácii by mali ma reálnu predstavu, čo je to 2 tisíc hektárov porastovej plochy na riadnu lesnícku prácu a hlavne, ak ide o horské podmienky s prevýšením 600 až 800 metrov. Nie je najmenšia šanca také  výmery fyzicky zvládnu a ma primeraný prehľad....Reorganizujeme už od roku 1973. V tejto súvislosti mám úsmevný príbeh. Lesník v Čechách, vedúci lesníckeho obvodu, mi povedal: „Jokluku, manželka zakričí „Václav, obed!“, som na konci obvodu a ja ju počujem“. Takže, pýtam sa otvorene, pán generálni riaditeľ, kto rozhoduje v rámci Lesov SR o týchto závažných zmenách?

Ako to bolo v roku 1973 neviem, ale tiež to nemohol urobi jeden človek. Takže predpokladám, že na všetkých zmenách sa podieľali skupiny, ktoré boli za týmto účelom vytvorené. Prišli s riešením, ktoré možno malo aj svoje rácio, otázne však je, ako sa následne zmeny realizovali. Mám osobnú skúsenos, keď sa pripravovala posledná zmena. Bol som v tejto pracovnej skupine. Vo vnútri sme sa „povadili“, hľadali sme riešenia, porovnávali sedem modelov organizačnej štruktúry. Na porovnávaciu bázu sme sa vrátili k plánovacím cenám, lebo podľa mňa zatiaľ nič rozumnejšie nebolo vymyslené. Nastavili sme kritériá obvodov, správ, počty technikov. Realizácia pod pláštikom posilnenia vonkajšej prevádzky dopadla úplne naopak. Robili sa personálne čistky a to je už o niečom úplne inom. Preto sa k tomu nebudem ďalej vyjadrova. Za výstupom spomínanej skupiny si aj dnes stojím. Napriek tomu dnes existuje nová pracovná skupina, ktorá má pripravi zastabilizovanie organizačnej štruktúry lesných obvodov a správ na kmeňovom štátnom majetku tak, aby nedochádzalo k permanentným zmenám. Spomínam to vo viacerých odpovediach. Rozhodnutie nakoniec bude vo vedení podniku a potom už len treba ustráži, aby sa to zas nezvrhlo. Má to ďalekosiahlejšie dôsledky než len tie, ktoré sú v otázkach často opakované. Súvisí to s celkovou úrovňou hospodárenia v lesoch, v úrovni PSoL, ochranou majetku štátu atakďalej, a teda toto všetko by sa malo takto zastabilizovanou štruktúrou posilni. Ale zároveň to musí by štruktúra, ktorá bude ekonomicky zvládnuteľná. Na rôznorodé prírodné podmienky Slovenska je to naozaj veľmi ažké nastavi, ale pochybujem, že sa vytvorí obvod, aby horár počul kriča svoju manželku z jedného okna do každého porastu.

_______________________________________________________________

 

O Nedávne správy uverejnili, aký zisk dosiahli Lesy SR v minulom roku. Pred koncom roka pán minister povedal, že niet peňazí, tak zamestnanci nedostanú 14. plat. A zrazu je peňazí nadostač?  Nevieme, čo si máme o tom myslie. Kto robí predbežné odhady, že sa nevedel trafi?

 

Štrnásty plat je téma, ktorá je za nami a už je škoda sa k nej vraca. Ale na vysvetlenie pre čitateľov toľko: Rebilancia plánu a teda aj hospodárskeho výsledku sa robila začiatkom septembra. Vtedy boli ceny nastavené také, aké sme ich prebrali od predchodcov. Už sa vo zvýšenej miere čerpali náklady na sanáciu povodňových škôd. Vtedy sme nevedeli odhadnú, či zvýšenie cien hlavne ihličnatého dreva bude priechodné, preto sme boli opatrní. Veď keby sme to „prepálili“ a v konečnom dôsledku by sa hospodársky výsledok nepodarilo splni, všetci zamestnanci by prišli o 70 percent ročných prémií. A to by bola pre každého väčšia strata než by bola 14.mzda. Pri počte viac než 3500 zamestnancov a zlepšení hospodárskeho výsledku o zhruba 900 tisíc € to vychádza na jedného 250 € a to už by muselo by aj s odvodmi firmy, čiže v hrubom okolo 170 €. Určite, nie je to pre lesníka malý peniaz. Ale dá sa ís s čerpaním na hranu, teda na presne splnenie hospodárskeho výsledku? Čiže už sme zas pri nižšej čiastke. A keďže sa ide podielom zo základných miezd, dostali by viac tí, ktorí majú aj vyššie mzdy a na lesníka by ostalo po koľko? Keby bol priestor na vyplatenie 14.mzdy tak, ako sa vyplácala pred krízou, stálo by nás to milióny eur a na to sme naozaj nemali. Aj tých 900 tisíc €, o ktoré sme hospodárenie podniku zlepšili, sa neprepadlo do neznáma. Sú rozdelené do fondov podniku a použijú sa na sociálny fond, fond rozvoja, fond odmien a na mimoriadny fond, z ktorého môžeme hradi napríklad opravy ciest, ktoré nie sú našim majetkom (obecné cesty, ktoré poškodzujeme našou prevádzkou). Verím, že za štrnástou mzdou roku 2010 týmto môžeme zavrie dvere a viac sa k tomu nevraca. Vysvetlili sme to riaditeľom závodov, odborovým predákom zo závodov a pokiaľ sa informácie ku všetkým nedostanú, to už nie je chyba vedenia - podniku, ale vo vedení - komunikácie.

 

 

O Malo by by samozrejmosou, aby funkciu riaditeľa OZ zastával človek, ktorý podrobne pozná závod a prešiel na ňom viacerými funkciami. Iba vtedy je zaručený bezproblémový chod závodu.Na čo sú potom personalisti na odštepných závodoch? Kto sleduje kariérny rast mladých schopných lesníkov?

Príprava budúcich kádrov je vec, ktorej sa od „zamatovej revolúcie“ nikto nevenuje. A prečo aj. Kedysi bola jedna vedúca strana, ktorá pokiaľ posunula niekoho na riadiacu pozíciu, tak ho tam držala, dokedy „nevysrstil“ niečo hrozné. Po osemdesiatom deviatom sa však vládnuce strany menia takmer po každých voľbách a napriek tomu, že sa vždy deklarovalo, že budú v riadiacich pozíciách odborníci, ako to dopadlo. Koľko „odborníkov“ bolo na postoch riaditeľov závodov, ktorí si vytvorili priam sie kontaktov a spriaznených firiem, že dnes to dokáže popretàha len človek zvonku. Ale aj to len vtedy, pokiaľ sa nedá do týchto sietí zamota. Ale to už je o inom. A že mladí lesníci môžu ma kariérny rast, nevyučujem. Aj ja osobne som toho príkladom. Nikdy som sa na vyššiu funkciu nepýtal. Bol som oslovený, aby som išiel robi väčšinou to, čo som kritizoval na nižšom stupni. Z lesníka na technika správy, následne správcu, odtiaľ za vedúceho lesníckej výroby na OZ, na riaditeľa OZ (po zmene vlády som bol odvolaný napriek výsledkom OZ), aj na povereného generálneho riaditeľa som bol oslovený, ja som sa tam ponúka nebol.

 

O Použijem príklad profesora Jozefa Opletala, ktorý v obdobnej situácii v minulosti než je dnes slovenské lesníctvo, urobil jednu rozumnú vec. V dodávkach dreva prestal podporova veľkých odberateľov a začal podporova malé a stredné píly. Podarilo sa mu v krízovej dobe zvýši a udrža zamestnanos, zvýši konkurenciu, zreálni ceny dreva a hlavne týmto udrža kapitál v regiónoch. Zabránil takto zvýšenému odlivu kapitálku mimo štátu. Neskôr zo svoje funkcie v Banskej Bystrici musel odstúpi. Nemohla by sa táto skúsenos využi?

Obchod s drevom je dnes o niečom inom, ako bolo za čias Opletala. Sú veľkí a ešte väčší, majú dlhodobé zmluvy, ktoré platia a teda je našou povinnosou ich aj plni. Iná kapitola je cenotvorba. Preto som od svojho nástupu ešte ako poverený riaditeľ začal pripravova model predaja dreva na iných princípoch. EAD nie je všeliek, už som o nich písal vyššie, ale je určite transparentný a spravodlivý. Cenu si vygenerujú klienti, drevo si podelia sami a potom je to presne o konkurencieschopnosti. Vzniklo veľmi veľa prevádzok s jedným gátrikom vo dvore domu a tvária sa ako drevospracovatelia. Dnes je spracovanie dreva o inom. Preto aj na rok 2012 pripravujeme ďalšiu zmenu v systéme obchodu s drevom, ktorý bude ma základy v elektronickom predaji, dôraz bude na dlhodobých a korektných vzahoch. A odlev kapitálu mimo republiky? Sme v EÚ, preto pre mňa je zákazník napríklad zo Španielska taký istý, ako ten z Banskej Bystrice. Ale pokiaľ ceny budú na Slovensku také, že sa neoplatí drevo preváža do Španielska, no tak ho tu španiel kupova nebude. Takže je to o prerozdelení zisku medzi lesníkov a drevárov a nie len tak, ako to bolo počas „krízy“, kedy sme celé cenové prepady znášali len a len my. Drevári, samozrejme že nie všetci, sa ďalej vozili na limuzínach, chodili na dovolenky, ale my sme robili za 80 percent mzdy...

Zaznamenal Ján Fillo