Prihlásiť

ČO NÁS ZAUJALO? Ušetríme až 50 percent nákladov! /zalesňovanie holín/

Slovenskí výskumníci prichádzajú s novinkou v zalesňovaní kalamitných holín. 

 

Tím odborníkov z Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene na čele s Ing. Annou Tučekovou, PhD. majú k dispozícii prvé povzbudzujúce výsledky testovania zdokonalených progresívnych metód zalesňovania kalamitných holín. Podľa predbežných prepočtov dokážu ušetri lesníkom v praxi až približne 50 percent nákladov!

 

Ak je reč o zdokonalení, patrí sa najskôr uvies, kým a čím sa nechali slovenskí lesnícki výskumníci inšpirova. Novú technológiu obnovy lesa sejbou „do vegetačných buniek“, ktorá má zabezpeči nielen vhodné fyzikálne a chemické podmienky, ale aj vhodný hydrotermálny režim pre rozvoj klíčnych rastlín a semenáčikov navrhol a má ju patentovanú v Českej republike tamojší odborník Ing. J. Štreit.

 

A aký je postup pri jej aplikácii? Podľa slov Ing. Tučekovej sa najskôr do materskej zeminy ručne (prípadne mechanizovane) vyhåbi jamka s håbkou 10 centimetrov a priemerom použitej bunky – teda približne 8 centimetrov. Na dno jamky sa ručne nasype zhruba 5 cm organickej hmoty – výsevového substrátu. Na výsevový substrát, ručne zhutnený je vysievané semeno, ktoré sa prekryje zásypkou (substrát s prímesou prevlhčeného perlitu). Na túto organickú hmotu je potom umiestnená „vegetačná bunka“, ktorá sa zahrnie a utesní okolitou vrstvou minerálnej zeminy. Vegetačná bunka je z plastového materiálu, kruhového prierezu (priemer 8 cm, výška 15 cm). „V súčasnosti existujú návrhy zmeni plastový kryt na ekologický materiál, rozkladajúci sa v prvých dvoch rokoch po aplikácii. V prípade potreby je možné chráni výsevy najmä veľkých semien (listnáčov) pred hlodavcami aplikáciou drôtených krytov upravených na vrchnú čas plastového kužela. Taktiež pri celoplošnej aplikácii chemických postrekov proti burine je možnos vyklíčené semenáčiky chráni odnímateľným plastovým krytom,“ hovorí Ing. Tučeková.


Česká technológia so slovenským originálnym vkladom

Jej tím overoval použitie technológie výsevov do vegetačných buniek na kalamitných plochách TANAP-u po ničivej kalamite z novembra 2004 prvýkrát na jar 2005 na kalamitnej holine, na jar 2006 na holine po kalamite a požiari a na jar 2007 na kalamitnej, zaburinenej holine po požiari. Ďalšie skúsenosti s touto metódou nadobudol v rokoch 2006 – 2008 pri rekonštrukcii kalamitných porastov na Kysuciach a Orave. „Výsev do vegetačných buniek sme na holinách kombinovali s výsadbou krytokorenného sadbového materiálu. Pokus s výsevmi bol založený na použití nasledujúcich drevín - borovica, smrekovec, javor, smrek a peletizované semeno brezy.

 

Pri výseve sme metódu Ing. Štreita doplnili o použitie hydrogelu a pôdneho kondicionéra BactoFil B s obsahom pôdnych baktérií radu Azotobakter. Výsadbu krytokorenných semenáčikov typu Jiffy sme zrealizovali drevinami borovica, smrekovec, javor, jaseň a voľným výsevom peletizovaného a nepeletizovaného semena brezy. Použitie pôdnych baktérií, ktoré sa vo forme použitého pôdneho kondicionéru dostanú priamo ku korienkom semenáčikov a sadeníc, je v tejto novej technológií naším špecifickým vkladom, takpovediac novinkou zo Slovenska.

 

Vychádzali sme z poznatku, že po rozpade smrekových monokultúr v dôsledku kalamít je pH v pôde tak nízke, že sa v nej výrazne znižuje výskyt pôdnych mikroorganizmov. Pri pH v rozpätí 3,7 až 4,2 nie sú schopné pôdne mikroorganizmy existova vôbec. Pritom majú osobitný význam pri obohacovaní pôdneho prostredia spôsobom, ktorý vytvára optimálne rastové podmienky pre rastliny.

 

Rozkladajú organické časti stromov, ihličie, dokážu prispie k pridržaniu vlahy v pôde a zvyšujú jej biologickú aktivitu. Veľmi dôležité je, že umožňujú vlásočnicovému koreňovému systému lepšie vstrebáva živiny z pôdy. Inšpirovali nás v tomto smere skúsenosti poľnohospodárov, ktorí aplikujú pôdne baktérie, rozkladajúce zvyšky po zbere poľnohospodárskych plodín a vytvárajúce tak žiaduce ekologické hnojivo,“ vysvetľuje Ing. Tučeková prínos slovenských lesníckych výskumníkov a dodáva, že „na konci každej vegetačnej periódy sme uskutočnili na vyklíčených semenáčikoch podrobné hodnotenie nadzemnej časti a koreňového systému. Po odbere vzorníkov sme analyzovali zdravotný stav a prípadné poškodenie semenáčikov, pričom sme porovnávali ich rastové parametre so vzorníkmi okolitých najbližších výsadieb (voľnokorenných aj krytokorenných).

 

Po aplikácii pôdneho kondicionéra a hydroabsorbentov sme zároveň analyzovali asimilačné orgány a rozvoj jemných vlásočnicových koreňov. Tie sme porovnali s kontrolnými neošetrenými klasickými výsadbami. Pri vyhodnocovaní vzorníkov sa pozornos sústredila na deformácie koreňových systémov spojené s nedodržaním technologickej disciplíny pri pestovaní v škôlke, ale aj pri samotnej výsadbe.“

 

Takže toľko v krátkosti popis pracovných postupov. Ešte zaujímavejšie ako popis progresívneho výskumu, sú jeho výsledky. Výskumníci po porovnaní trojročných semenáčikov viacerých drevín s výsadbou tých drevín, ktoré sa na okolitých kalamitných holinách vysádzali bežným spôsobom konštatovali nielen nižšie straty na výsevoch, ale aj ich priaznivejší vývoj a celkový adaptačný proces. Semenáčiky vo vegetačných krytoch neprekonávajú totiž po vyklíčení žiadny šok, akému sú napríklad vystavené sadenice po výsadbe a z toho dôvodu priemerné rastové parametre ich nadzemných častí sú významne lepšie (ročný výškový prírastok borovice z výsevu je zhruba 12 cm, pričom po výsadbe borovice v priemere v 1. roku mali 5 cm výškový prírastok a v 2. roku zhruba 9 cm). Vážne deformácie koreňového systému, spôsobené pri výsadbe veľkých poloodrastkov, sú podľa výskumníkov ďalším negatívom výsadby, ktorá sa pri výseve nevyskytuje. Okrem toho zistili, že takto deformovaný koreňový systém je v prvých rokoch po výsadbe napadnutý na poškodených, ohnutých a často prelomených častiach nekrózami a hubami. Negatívne je tým podľa ich názoru ovplyvnená aj stabilita budúcich, takto založených porastov.

Veľký záujem o slovenské skúsenosti zo severských krajín

 

Ing. Tučeková formuluje jasne a zrozumiteľne ďalšie čiastkové závery, zistené slovenskými výskumníkmi z testovania výsevov do vegetačných buniek: „V prípade kvalitného semena, s dobrou energiou klíčivosti, semená všetkých testovaných drevín - s výnimkou menej kvalitného semena jaseňa a javora - vyklíčili s 85 až 100-percentnou úspešnosou. K sejbe musí by použité osivo najvyššej kvality a nevyhnutné je preto pozna jeho klíčivos. Dôsledná musí by aj predsejbová príprava semien, ktoré to vyžadujú. Pri väčších semenách je možné použi na zásypku aj substrát použitý pri sejbe, pri drobných semenách sa osvedčil navlhčený perlit.

 

Pri výseve veľkých semien (bukvica, žaluď) je vhodné použi dve až tri semená na bunku, pri drobných semenách napríklad ihličnanov pä až sedem. Vyklíčené semenáčiky prežívajú bez väčších problémov a poškodení, prevažne v dobrom zdravotnom stave. Počas vegetačného obdobia majú vytvorené priaznivé podmienky bez väčších teplotných a vlahových výkyvov. Niektoré z nich už v priebehu 1. vegetačného obdobia dosahujú výšku plastového krytu. Týka sa to ihličnanov. Listnáče prerastajú nad plastový obal – zhruba 5 až 15 cm). Po 2. roku dosahujú niektoré listnáče výšku 30 až 50 cm – ide o buk, dub, smrekovec, jelšu. Výsledky výskumu doteraz preukazujú, že sa neosvedčuje touto technológiou obnovova v juvenilnom štádiu pomaly rastúca jedľa. Po treom roku semenáčiky jelše dosahujú výšku až 100-120 cm. V piatom roku po výseve sú jelše v priemere vysoké 250 cm, smrekovce 100 cm, borovice 85 cm, buky 80 cm a smreky 35 cm. Sú to výškové parametre porovnateľné s okolitými vysadenými drevinami, ba pri niektorých drevinách aj lepšie.

 

Technológia obnovy „sejba do vegetačných buniek“ sa preukazuje ako jeden z vhodných postupov umelej obnovy lesa, najmä pri nedostatku kvalitného sadbového materiálu. Je možné pri nej využi tiež v hydropóniu vypestované semenáčiky, ktoré sa s dobrými výsledkami adaptujú v prostredí kalamitných holín. O význame použitia pôdneho kondicionéra som už hovorila. Chcem ešte doda, že ako prví sme použili pri výseve a výsadbe ako doplnok aj hydrogely v kombinácii s pôdnymi baktériami. Pri prezentácii našich postupov v zahraničí sme tak osobitne zaujali napríklad našich kolegov v severských krajinách, ktorí o ne okamžite prejavili záujem.“

 

Teraz je dôležité, aby o výsledky práce výskumníkov z NLC Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene, ktoré môžu ma pre lesnícku prevádzku mimoriadny ekonomický význam a pre slovenské lesy v budúcnosti nepopierateľný ekologický prínos, prejavili záujem samotní lesnícki praktici. Napomôc im k tomu môže pripravovaný výskumno-demonštračný objekt na Kysuciach, na ktorom budú môc už v roku 2010 názorne vidie, čo pre obnovu kalamitných plôch jednotlivé postupy a riešenia, popísané v tomto článku znamenajú. Pochopiteľne, celý priebeh budeme sledova a o výsledkoch budeme na stránkach nášho časopisu informova.

Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Zásahový tím usmrtil medvedicu pri Starých Horách: Bola nebezpečná pre ľudí

Zásahový tím usmrtil medvedicu pri Starých Horách: Bola nebezpečná pre ľudí

Aktuálne

Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR pri Starých Horách v okrese Banská Bystrica usmrtil synantropnú medvedicu...

Prečítajte si viac
Vlastníci lesov v Malej Fatre držia pohromade: Prírodný park je pre všetkých, národný park nie

Vlastníci lesov v Malej Fatre držia pohromade: Prírodný park je pre všetkých…

Aktuálne

Projekt Prírodného parku Krivánska Malá Fatra tamojší urbárnici spoločne s ÚNIOU regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska označili ako pilotný. Nahráva...

Prečítajte si viac
Minister pôdohospodárstva Českej republiky: Meníme druhovú skladbu lesov – budú pestrejšie, zdravšie a odolnejšie

Minister pôdohospodárstva Českej republiky: Meníme druhovú skladbu lesov – budú pestrejšie, zdravšie…

Aktuálne

Rok 2020 bol pre lesné hospodárstvo nepriaznivý. Kvôli lykožrútovi bolo viac náhodných ťažieb, ktoré dosiahli rekordných 33,91 milióna m3, čo...

Prečítajte si viac
Správa o výskyte škodlivých faktorov v lesoch Česka: Najvýznamnejší biotický činiteľ – podkôrny hmyz na smreku

Správa o výskyte škodlivých faktorov v lesoch Česka: Najvýznamnejší biotický činiteľ –…

O čom sa píše

Rok 2020 bol pre lesy ešte stále obdobím krajne nepriaznivým. Situáciu príliš nezlepšil ani priaznivejší priebeh počasia na jar, kedy...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo