Príhovor Stanislava Becíka, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Vážení čitatelia,

pri mojom menovaní do funkcie ministra pôdohospodárstva prezidentom Slovenskej republiky a pri príchode na moje nové pôsobisko sa len potvrdila skutočnos, že by ministrom pôdohospodárstva znamená rešpektova tri základné piliere tohto rezortu. Ak hovorím o pilieroch rezortu, za tieto piliere považujem poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo a je úplne jedno, ktorú oblas uvádzam ako prvú v poradí.

Ich dôležitos a jedinečnos jednoznačne odráža aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, keď čas lesné hospodárstvo sa sústreďuje predovšetkým na vytvorenie právnych, organizačných, koncepčných a ekonomických rámcov na uplatňovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Uvedomujem si, že ministerstvo disponuje veľkými kompetenciami v oblasti lesného hospodárstva, zároveň však nesie zodpovednos za vytvorenie takého prostredia, kedy naše lesy budú schopné plni všetky požadované funkcie, pod ktorými rozumieme úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania. Vláda SR prijala novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu, ktorá je založená na uplatňovaní princípu obhospodarovanie lesov trvalo udržateľným spôsobom. Potvrdenie tohto princípu je premietnuté do cieľov, ktorými sú podpora ekologického obhospodarovania lesov, zlepšovanie a ochrana životného prostredia, zlepšovanie kvality života, zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti a posilňovanie kooperácie, koordinácie a komunikácie.

V oblasti právnej úpravy sa podarilo odstráni problematické ustanovenia zákona o lesoch, boli vypracované a schválené vykonávacie predpisy k tomuto zákonu a môžem konštatova, že sa tým dokončieva komplexný systém právnej úpravy v oblasti lesov. Bude však potrebné pozornos sústredi aj na zákon o lesnom reprodukčnom materiáli predovšetkým v súvislosti s takou úpravou jednotlivých ustanovení, ktoré na jednej strane potvrdia oprávnenos povinnosti obhospodarovateľov zabezpečova vhodný reprodukčný materiál pri umelej obnove lesov, avšak na druhej strane urobia z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu zákon uplatniteľný v praxi.

Nemožno zabudnú na právnu úpravu v oblasti poľovníctva, kde bude potrebné pokračova v legislatívnom procese k návrhu nového zákona o poľovníctve s cieľom zabezpeči v podmienkach trhového hospodárstva udržateľné obhospodarovanie poľovnej zveri ako súčasti prírodných ekosystémov. I napriek tomu, že som spomenul kompetenčne prináležiace právne predpisy, nezabúdam ani na úlohu, ktorú ministerstvo v spolupráci so štátnym aj neštátnym lesníckym sektorom má v procese tvorby nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedomujem si pritom, že práve lesnícka sekcia ministerstva zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu v rámci pôsobnosti rezortu. Je naším spoločným cieľom, aby sme mohli pri zachovaní tradičného manažmentu území splni aj záväzky Slovenskej republiky, ako členskej krajiny EÚ, v oblasti ochrany prírody a krajiny.

Som presvedčený, že práve manažment lesov, uplatňovaný prostredníctvom lesných hospodárskych plánov, vytvoril a vytvára základný predpoklad pre zachovanie prírodných hodnôt lesných ekosystémov a pre zachovanie takého podielu chránených území z celkovej výmery lesov, ktorý na Slovensku dnes máme. Potvrdzuje to aj skutočnos, že štát, v súvislosti so zabezpečovaním trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, zabezpečuje financovanie lesných hospodárskych plánov zo štátneho rozpočtu.

Osobne za veľmi dôležitú považujem problematiku usporiadania pozemkového vlastníctva k lesným pozemkom, problematiku neprivatizovateľnosti lesného majetku vo vlastníctve štátu, ako aj problematiku správy podielov neznámych vlastníkov lesov. V tejto oblasti sa podarilo zrealizova viaceré úlohy na doriešenie celej problematiky, avšak na jej komplexné a konečné doriešenie bude potrebné sústredi pozornos rezortu aj v najbližšom období.

Súčasná situácia v lesnom hospodárstve sa v súčasnosti spája s viacerými problémami. Jedným z najvážnejších je zhoršovanie zdravotného stavu lesov, čo sa prejavuje predovšetkým chradnutím a hynutím smrekových porastov, respektíve lesov, kde má drevina smrek viac ako 50-percentné zastúpenie. Dôsledkom je výrazné zvýšenie náročnosti opatrení súvisiacich s ochranou lesa, čo podmieňuje aj náročnos viazania vyššieho objemu finančných prostriedkov. V tejto súvislosti možno súhlasi s konštatovaním, že financovanie lesného hospodárstva je dlhodobo poddimenzované.

Ďalším vážnym problémom je pokles cien dreva. Drevo predstavuje hlavnú tržbonosnú komoditu lesného hospodárstva. Vývoj cien dreva, v súvislosti s pretlakom ponuky prevažne kalamitného dreva v celoeurópskom priestore, negatívne ovplyvňuje ekonomickú stabilitu obhospodarovateľov lesov, čo môže vies k neschopnosti obhospodarovateľov zabezpečova všetky aktivity súvisiace s plnením produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov.

Budeme sa musie zaobera aj otázkou financovania príspevkových organizácií lesného hospodárstva a osobitne ŠL TANAP. Táto organizácia zabezpečujúca spravovanie lesného majetku štátu v TANAP-e po vetrovej kalamite plní úlohy v súvislosti s obnovou lesov a v súvislosti s aktivitami v rámci starostlivosti o národný park. Pokles finančného príspevku, ktorý v súčasnosti predstavuje zhruba 50 percent prostriedkov predpokladaného výhľadu na roky 2009 až 2011, nevytvára predpoklady na zabezpečenie existencie organizácie a predovšetkým na plnohodnotné plnenie požadovaných úloh. Ako novému ministrovi mi nie je ľahostajný osud tejto organizácie rezortu a ľudí, ktorí v uplynulých rokoch s nasadením enormných síl odstraňovali následky vetrovej smršte z novembra 2004, ktorá svojim rozsahom a škodami predovšetkým na lesných porastoch nepozná obdobu v histórii Slovenska.

V neposlednom rade si uvedomujem dôležitos komunikácie a spolupráce s neštátnym lesníckym sektorom, hľadaní možností a spôsobov na vytvorenie takých podmienok, aby neštátny lesnícky sektor bol schopný zabezpečova plnenie všetkých požadovaných funkcií lesov na lesných pozemkoch v ich vlastníctve. Je na mieste spomenú čerpanie prostriedkov z Programu rozvoja vidieka, ktorý, i napriek tomu že nie je všeliekom, môže výrazným spôsobom napomôc stabilizácii a rozvoju lesného hospodárstva na Slovensku.

Vážení čitatelia, vážená odborná aj laická lesnícka verejnos, pochopiteľne na tomto mieste nemôžem rozobra viaceré detailnejšie aspekty lesného hospodárstva a ciele, s ktorými do funkcie ministra všetkých pôdohospodárov a teda aj všetkých lesníkov na Slovensku prichádzam. Som však presvedčený, že lesníctvo a lesníci, teda dva pojmy historicky späté s rozvojom vidieka a rozvojom spoločnosti, budú našim spoločným záujmom a potvrdia opodstatnenos uvážených, múdrych a zodpovedných hospodárov, ktorí nezabúdajú na starú historickú pravdu, že lesy sme nezdedili po našich rodičoch, ale sme si ich požičali od našich detí.

Lesu zdar!