Lesníctvo a ochrana prírody

Príspevok je vysoko aktuálny. Objasňuje príčiny existujúcich nedorozumení medzi lesníctvom a ochranou prírody. Súčasný nepriaznivý stav v smrečinách v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu sa dáva do určitej súvislosti aj s uplatňovaním zásad „pasívnej ochrany“ smrečín v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa názoru autora, štát by mal jasne zadefinova, čo požaduje od lesníctva vo verejnom záujme. Tieto požiadavky by sa mali jednoznačne formulova, ekonomicky vykalkulova, zakotvi do legislatívy, ako aj zabezpeči finančne. Podklady pre takéto rozhodnutia by mala da veda a výskum.

Redakcia

Lesníctvo - jeho poslanie a spôsob zabezpečovania úloh

Pod lesníctvom rozumieme „široký odbor ľudskej pôsobnosti, ktorý sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov a plným využitím ich úžitkov v prospech vlastníkov a spoločnosti“. Lesníctvo, ako samostatný odbor prvý definoval H. C. Carlovitz (1645 – 1714) v diele Silvicultura oekonomica. Vývoj lesníctva na Slovensku bol zložitý. V dávnej minulosti na našom území bolo v područí baníctva. Postupne po prvej, ale najmä po druhej svetovej vojne sa osamostatňovalo a možno poveda aj úspešne (aj keď s určitými chybami) rozvíjalo. V súčasnosti prevláda v tomto odvetví hospodárstva znovu rozporuplná situácia. Táto vyplýva z nepochopenia hlavného poslania lesníctva (ako ho definujeme na začiatku textu), ako aj z nerešpektovania osobitosti tohto odvetvia, akými sú najmä dlhodobá produkčná doba, povinnos zabezpečova verejnoprospešné služby bez finančnej úhrady a podobne.

Poslaním lesníctva je udržiava a zveľaďova lesy pri plnom využívaní ich hmotných a nehmotných úžitkov v prospech spoločnosti. Čiže, lesné hospodárstvo zabezpečuje produkciu drevnej suroviny. Ďalej, plnenie mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií (ekologické, environmentálne, sociálne), ako aj požiadavky spoločnosti v ochrane prírody a kultúrnej krajiny. Pravdou je však aj to, že na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesov treba kapitálové zdroje, a že požiadavky ochrany prírody obmedzujú plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa.

Lesné hospodárstvo zabezpečuje plnenie funkcií lesov zámernými hospodárskymi opatreniami. Usmerňuje rastový proces a obnovu lesných porastov tak, aby sa dosiahla kontinuita v plnení ich funkcií. Druhové zloženie lesných porastov sa hodnotí na základe drevinového zloženia, ktoré má čo najviac odpoveda daným prírodným podmienkam a hospodárskym záujmom. Tak isto aj priestorová a veková výstavba porastov má odpoveda hospodárskym záujmom v produkčnom ako aj environmentálnom zmysle. Statická a ekologická stabilita ako výsledok hospodárskych opatrení je prostriedkom na zabezpečenie funkčnej spôsobilosti lesa. Zraniteľnos (vulnerabilita) lesných porastov je nežiadúci jav, treba jej predchádza ochrannými opatreniami. Rušivé vplyvy škodlivých činiteľov vyvolávajúce disturbanciu lesa pôsobia negatívne, lebo narúšajú možnos dosiahnutia hospodárskych cieľov, či kontinuitu funkčnej účinnosti lesa.

Lesné hospodárstvo je významné hospodárske, ako aj environmentálne, čiže funkčne integrované odvetvie. Aby bol jeho efekt čo najpriaznivejší musí vychádza z vedeckých poznatkov objasňujúcich kauzalitu vzniku a zákonitosti existencie procesov a javov v lesných ekosystémoch, ktoré sú v záujme trvalo udržateľného rozvoja odvetvia, ako aj celej spoločnosti.

Ochrana prírody - jej podstata, účel, cieľ a spôsob realizácie

Podstatou, účelom a cieľom ochrany prírody je zabezpečova existenciu a ochranu pôvodných prírodných a biotických systémov, existenčných podmienok pre vzácne a ohrozené rastliny, živočíchy a nerasty a pre prirodzenú genézu pôvodných systémov organizmov. Realizácia sa zabezpečuje spontánnym vznikom a vývojom biodiverzity biosystémov, zachovaním prírodných procesov dynamiky ekosystémov. Stabilita, či vulnerabilita lesných ekosystémov je ich prirodzená vlastnos zodpovedajúca príslušnému procesu genézy a štruktúry spoločenstiev. Nemá sa zámerne ovplyvňova. Disturbančné javy v lesných ekosystémoch sú prirodzeným javom pokiaľ ich spôsobujú prírodné činitele. Platí to aj vtedy ak zanikne pôvodný ekosystém a nastupuje sukcesia.

Ochrana prírody zabezpečuje svoje zámery zákazmi, príkazmi, obmedzovaním a vylučovaním antropickej intervencie v chránených objektoch, aby sa zachovala prirodzená dynamika a genéza lesných ekosystémov a ochrana vzácnych a chránených organizmov a abiotických výtvorov prírody.

Záujem ochrany prírody o lesy na Slovensku vyplýva najmä zo skutočnosti, že na relatívne malej ploche sú veľmi pestré prírodné podmienky a rozličné typy lesov, od nižinných po vysokohorské. Zachovala sa tu široká škála pôvodných drevín a lesných spoločenstiev. V zastúpení drevín sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31 %, listnaté 50 % a zmiešané porasty 19 %. Najviac zastúpenou drevinou je buk (31 %) a smrek (26 %). Smrekové monokultúry tvoria len 17 % z celkovej výmery lesov. Takmer 5 % lesných ekosystémov možno hodnoti ako prírodné, to znamená, že ich tvoria pôvodné dreviny bez viditeľných znakov ľudskej činnosti; 60 % lesov je prirodzených, 21 % prevažne prirodzených a 14 % zmenených a premenených.

V nadväznosti na uvedené sme na Slovensku vyhlásili 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 703 maloplošných chránených území. Ich celková výmera je 1 135 tisíc ha, čo predstavuje 23 % územia Slovenska. Najväčšou a najvýznamnejšou časou chránených území sú lesné ekosystémy, ktoré predstavujú až 60 % z celkovej výmery chránených území s druhým až piatym stupňom ochrany. V rámci siete chránených území NATURA 2000, po vyhlásení území európskeho významu a chránených vtáčích území. sa výmera osobitne chránených území ešte zvýši. Slovensko má zo všetkých štátov Európskej únie relatívne najviac lesov zaradených do chránených území.

Lesníctvo a ochrana prírody – aké sú príčiny existujúcich rozporov?

Ak porovnáme podstatu, účel a cieľ lesníctva a ochrany prírody, ako aj spôsob zabezpečovania ich poslania vidíme, že sú tu podstatné rozdiely. Lesníctvo je o hospodárení s prírodným zdrojmi. Nejde tu len o procesy prírodné, ale aj o procesy hospodárske. V zmysle medzinárodných dohovorov lesníctvo spočíva na troch nosných pilieroch: ekonomickom, ekologickom a sociálnom. Tieto piliere majú by vzájomne previazané, nielen pre trvalú a hospodársky efektívnu drevnú produkciu, ale aj pre cielené zabezpečovanie ďalších verejných záujmov na lesoch – napríklad konkrétnych mimoprodukčných funkcií lesa lesníckymi environmentálnymi a sociálnymi službami. Ak by v lesnom hospodárstve malo ís len o produkciu dreva, je to krajnos, s ktorou nemožno súhlasi. Funkcie lesa, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje majú charakter utilitárny (zodpovedajú hmotným alebo nehmotným potrebám spoločnosti). Ide o antropocentrický prístup. Naproti tomu ochrana prírody akceptuje len prírodné procesy. Vylučuje akúkoľvek intervenciu človeka do lesných ekosystémov, a to často aj vtedy, ak nemajú tieto prírodný charakter. Podľa ne je príroda nado všetko, pretože „čo činí, len dobre činí“. Povýšenie prírody na „božstvo“ je zasa druhá krajnos, ktorá prináša veľké riziká. Takýto prístup vychádza z biocentrizmu, prípadne až z krajnej vetvy ekologickej filozofie. „Stredné prúdy“ vidia riešenie v možnom dialógu obidvoch strán. Vychádzajú z toho, že diferenciácie medzi nimi spočívajú viac v terminológii a v rozdielnom dôraze na čiastkové hľadiská v podstatnej veci.

Uvedené rozpory vystupujú do popredia najmä v chránených územiach, kde pretrvávajú už viac rokov. Zvl᚝ je tomu tak v ostatnom období, najmä v súvislosti s vetrovou kalamitou z novembra 2004 v TANAP-e a v NAPANT-e a s následným premnožením podkôrného hmyzu v smrekových porastoch v dôsledku neudeľovania výnimiek na spracovanie polomov v chránených územiach podľa zákona ochrane prírody a krajiny.

Do roku 2002 sa realizovala aj v chránených územiach tzv. „aktívna ochrana“. Prioritou lesníkov a ochranárov bolo kalamitnú hmotu spracováva a zabráni tak rozpadu alebo zániku lesných porastov v týchto územiach. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny začali orgány štátnej ochrany prírody uplatňova tzv. „pasívnu ochranu“. Rozpad alebo zánik chránených území a predmetu ochrany v nich sa považuje za súčas prírodných procesov. V zmysle tohto prístupu sa presadzuje ponechávanie chránených území s najvyšším stupňom ochrany na samovývoj. Vyžaduje sa tiež ponechávanie časti kalamitnej hmoty v lesných porastoch s nižším stupňom ochrany prírody. Táto nespracovaná kalamitná hmota vytvára optimálne podmienky na premnoženia podkôrneho hmyzu a následný zánik okolitých, aj najcennejších porastov. Nerešpektuje sa tu princíp „predbežnej opatrnosti“, ktorý, ako je známe, prijalo celosvetové rokovanie o ochrane životného prostredia v Rio de Janeiro roku 1992.

Voči lesníckemu prístupu k ochrane lesov majú najväčšie výhrady mimovládne ochranárske organizácie. Tieto však nenesú žiadnu zodpovednos za škody, ktoré vznikajú celej spoločnosti v dôsledku ich názorov, či aktivít.

Ako rieši rozpory medzi lesníctvom a ochranou prírody?

Ide o problém štátnej lesníckej a environmentálnej politiky, ktorá sa musí zaobera riešením a záväznou úpravou rozličných, často konfliktných záujmov. Zložitos situácie spočíva v tom, že v lesníctve je to problematika komplexná a prekračujúca horizont niektorých profesií a ekonomicky, či ideologicky silných skupinových záujmov. Preto je táto politika v demokratickom prostredí hranicou stretov a kompromisov. Už pred desiatkami rokov zaznelo v európskej lesníckej politike, že by sme my, lesníci, mali vyjs z lesa a všíma si taktiež kultúrnu krajinu, jej prostredie – teda chápa lesníctvo tiež ako súčas vidieka a krajiny. Dnes to počujeme z Európskej únie. Na základné témy lesníckej politiky vo väzbách s politikou environmentálnou by sa mal koncentrova aj záujem zodpovedných zastupiteľských a štátnych orgánov, ktoré sú tu na to, aby sa rozličné hľadiská hodnotili komplexne a na základe faktov sa hľadali riešenia v záujme celej spoločnosti.

Pokiaľ ide o ochranu prírody, jej požiadavky obmedzujú plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa, respektíve niekedy aj samostatnú existenciu lesných ekosystémov (napríklad pri premnožení podkôrneho hmyzu). Táto problematika má teda nielen ekologickú, ale aj ekonomickú a sociálnu dimenziu.

Aby nedochádzalo k nedorozumeniam, mali by sa, okrem iného, spracova finančné kalkulácie rozličných variantov zabezpečenia, či plnenia funkcií lesov (produkčných a mimoprodukčných), ako aj požiadaviek ochrany prírody. V nadväznosti na to by sa malo prija zásadné rozhodnutie, kde a v akom rozsahu sa plnenie jednotlivých funkcií lesa požaduje, respektíve za akých podmienok ich má, alebo môže zabezpečova lesné hospodárstvo. Toto rozhodnutie by sa zakotvilo do legislatívy, ktorej súčasou by bolo aj finančné zabezpečenie. Samozrejme, takéto rozhodnutie, zakotvené v legislatíve musí by záväzné pre všetky štátne orgány, či rezorty (odvetvia), alebo nárokové skupiny na plnenie funkcií lesov. To je teda aj spôsob riešenia rozporov medzi lesníctvom a ochranou prírody. Nuž, a je celkom prirodzené, že podklady na takéto rozhodnutia by mala poskytnú veda a výskum.

Ako je známe, najmä v dôsledku uvedených skutočností, predložilo MP SR správu do vlády SR. Vláda SR túto správu prerokovala 21. novembra 2007. Na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie prijala jednak okamžité, ako aj dlhodobé opatrenia. Tieto by mali prinies podstatnú zmenu v riešení nepriaznivého zdravotného stavu lesov, najmä smrečín na Slovensku a v ich ohrození škodlivými činiteľmi, hlavne podkôrnym hmyzom. Treba zabezpeči realizáciu týchto opatrení. Z okamžitých riešení je to dôsledná realizácia preventívnych, ochranných a obranných opatrení proti podkôrnemu hmyzu. Obnova porastov s maximálnym využitím pôvodných druhov drevín, zvýšeným zastúpením listnatých drevín a komplexnou realizáciou ošetrovania a ochrany mladých lesných porastov. Dôležité je taktiež monitorovanie zdravotného stavu smrečín. Koncepčne treba pristúpi k rekonštrukcii nepôvodných spoločenstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok (najmä klímy) na ekologicky stabilnejšie ekosystémy.

Nevyhnutnos riešenia rozporov medzi lesníctvom a ochranou prírody si našla svoje miesto aj v Programovom vyhlásení vlády SR z augusta 2006. Píše sa tu, že treba zosúladi všeobecne záväzné právne predpisy ovplyvňujúce trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch – zákon o lesoch, zákon o poľovníctve, zákon o ochrane prírody. Ďalej sa tu uvádza, že treba vytvori legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia ich vlastníckych práv. Tieto úlohy sa v rámci rozpracovania Programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2006 bližšie charakterizovali a špecifikovali. Taktiež sa tu uvádzajú návrhy na riešenie. Aj keď sa už prvé kroky realizovali, definitívne riešenie (najmä legislatívne a realizácia) je však ešte stále pred nami.

Slovo na záver...

Lesy na území Slovenska boli v minulosti vystavené mnohým koristníckym snahám. Často im hrozilo spustošenie. Vďaka prezieravosti našich predchodcov sa lesy na Slovensku zachovali a vykazujú vcelku dobrý stav. Výnimku tvoria smrekové porasty, kde je situácia krajne nepriaznivá. Tieto hynú v dôsledku synergického pôsobenia viacerých škodlivých činiteľov. Po vetrovej kalamite z roku 2004 sa situácia ešte viac skomplikovala. V chránených územiach, najmä tam, kde sa neudelili výnimky na spracovanie polomov, došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. V dôsledku toho nadobudlo tu hynutie smrečín plošný charakter. Situácia je tak vážna, že sa ňou zaoberala vláda SR, ktorá prijala príslušné opatrenia.

Treba poznamena, že aj v minulosti, ak lesom hrozilo nebezpečenstvo, spravidla zasiahla, či lesníkom pomohla situáciu rieši vrchnos (štátna moc). Dôležitú úlohu tu vždy zohrávali pokrokoví ľudia – spravidla lesníci, ktorí boli prvými ochrancami prírody. Ide o skutočnos, ktorú overila a potvrdila história. Ani teraz, keď podkôrny hmyz mimoriadne ohrozuje existenciu smrečín na Slovensku, nemožno kapitulova. Treba realizova všetky možné opatrenia, ktoré pomôžu zastavi tento nepriaznivý vývoj. Viac než doteraz by sme mali rozvinú prácu s verejnosou. Náležite vysvetli štátnym organom, ako aj verejnosti súčasnú situáciu, ako aj nevyhnutnos realizácie príslušných ochranných ako aj obranných opatrení, a tak ich získa na svoju stranu. Škody sú veľké, ale ak sa nezmobilizujeme budú ešte väčšie. Nakoniec, čo môže by pre lesníka horšie, ako to, že lesy, o ktoré sa staral on a jeho predchodcovia, hynú a on sa musí len nečinne díva na túto tragédiu. Pritom vie, čo by bolo treba robi, a určite by rád pomohol k zlepšeniu situácie.

doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.,

predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied

Poznámka: Pri spracúvaní príspevku autor použil publikácie prof. Ing. Miroslava Stolinu, DrSc.: Ochrana lesa a ochrana prírody (2000) a Ing. Vladimíra Krečmera, CSc.: Základní otázky českého lesnictví pro politiky a legislativce (2007), ako aj Správu o zdravotnom stave lesov s prevládajúcim zastúpením smreka, ktorú prerokovala vláda SR 21. novembra 2007.