Prihlásiť

NA HORÚCU TÉMU

Slovensko prichádza o najcennejšie smrečiny

Zhovárame sa s Prof. Júliusom Novotným, generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra Zvolen

O Smrekové lesy na Slovensku začínajú usýcha. Naozaj ide o dôsledok otepľovania na planéte?

- Celosvetová klimatická zmena ako science fiction skončila. Oteplenie je skutočnosou súčasnosti a prináša nielen teplo, ale aj búrky, vetry a dlhé obdobia sucha. Počasie vážne ovplyvňuje aj vývoj slovenských lesov najmä s plytkokoreniacimi drevinami. Smrečiny sú, žiaľ prvé na rane a práve ony hovoria, že klíma sa mení.

O Nehynú smreky aj v dôsledku civilizačného tlaku a doterajšieho hospodárenia v lesoch?

- Smrekom škodia nielen zvýšené teploty, ale ničí ich aj v premnožený podkôrny hmyz. Podkôrnik sa nerozmnožil preto, že by sa lepšie cítil na Slovensku, ale pretože mu človek svojimi rozhodnutiami vytvoril na to podmienky. Smrečiny rastú aj v oblastiach, kde sa nikdy predtým nevyskytovali. Zhruba pred tisíc rokmi tvorili smrečiny na Slovensku len 7 percent lesov, kým dnes 27 percent. Smrek teda rastie aj tam, kde nemá vždy ideálne podmienky.

O Väčšina ľudí si myslí, že smrek je prirodzenou súčasou lesov. Tak si to pamätajú rodičia i deti. Na mnohých miestach je však z neho strom ,,prišelec". Kedy sa zvýšilo zastúpenie smreka v lesoch?

- Väčšie zastúpenie smreka priniesla na Slovensko nemecká banícka kolonizácia a hojnejšie zastúpený je posledných tristo rokov. Tieto ,,nové" smrečiny sú vo štvrtej generácii, čo je rovné približne ôsmim ľudským pokoleniam. Porasty už nie sú také odolné, ako boli.

O Aký boli pôvodné lesy vo Vysokých Tatrách, o ktorých pôvodnú podobu sa dnes zvádza taký úporný boj?

- Tatry boli pred 150 rokmi zalesnené oproti súčasnému stavu vari len z jednej tretiny. Lesy boli po valašskej kolonizácii vyrúbané a premenené na pasienky. Až v poslednom storočí pred vyše 100-150 rokmi sa začali Vysoké Tatry systematicky zalesňova. , čo sa zdynamizovalo po prvej svetovej vojne. Či sa to niekomu páči alebo nie, väčšina lesných spoločenstiev vo Vysokých Tatrách je nepôvodná. Svedčia o tom aj miestne názvy ako Javorová dolina, Javorina. Kedysi tu rástli zmiešané lesy s jedľov, javorom, smrekom. Ak dnes prevažuje smrek, tak preto, že napåňal najlepšie hospodárske predstavy našich predkov.

O Víchrica v roku 2004 Vysoké Tatry doslova oskalpovala. Aké budú nové tatranské lesy?

- Chceme, aby v Tatrách vyrástli prírode blízke lesy. Zhodujú sa na tom lesníci aj ochranári z mimovládnych organizácií. Nemala by to by teda úplne čistá smrečina. Projekt Národného lesníckeho centra ráta so 40 percentným zastúpením smreka, zvyšok by mali tvori ostatné ihličnany a listnáče. Vzniklo by tak prírode blízke lesné spoločenstvo.

O Ochranári z mimovládnych organizácií by najradšej ponechali obnovu lesa na prírodu. Prečo nesúhlasíte?

- Keď ponecháme prírodu na samovývoj, vznikne les pralesovitého charakteru za 300-400 rokov. Ak človek vie ako lesu pomôc, mal by tak urobi. Ak založíme zmiešaný les, časom sa premení na prírodný les. Potrvá to zhruba sto rokov. Čo je lepšie?

O Odkedy človek silno zasahuje do prírody, silnie volanie po tom, že prírodu treba necha ži po svojom. Prečo ju chcete ,,riadi"?

- Pozor, nechceme riadi prírodu. Princíp bezzásahovosti, ktorý absolutizujú niektorí ochranári, je podľa nás nepoužiteľný v území, kde 300 rokov intenzívne hospodáril človek. Tatry by boli vystavené šoku, v dôsledku ktorého by vznikli holiny s brezami či inými prípravnými drevinami. TANAP, ako sme ho poznali - so všetkými priaznivými účinkami pre klimatické kúpele, turistiku a vôbec rozvoj územia, by prestal existova. My chceme založi les, ktorý splní všetky funkcie pre Tatrancov i návštevníkov Tatier. Pritom to bude ekologicky les, ktorý vytvorí mostík k prírodným lesom. V tom sme iní. My chceme les pre ľudí, druhá strana chce les pre les.

O Každý máva zástavou všeobecného blaha v prospech Tatier...

- Je to zrážka dvoch koncepcií, filozofií. Štátna ochrana a lesníci posúvajú riešenie k racionálnemu vyústeniu. Nevládne organizácie presadzujú a maximalizujú bezzásahový režim. Aj tam, kde nemá opodstatnenie. Radia čosi, o čom si myslia, že je správne. Za vývoj lesov však zodpovednos nenesú. Pýtam sa, kto má proces usmerňova: Tí, čo zaň zodpovedajú, alebo radcovia bez zodpovednosti?

O A čo je prejavom zodpovednosti?

- To, že rátam so všetkými dôsledkami svojich rozhodnutí. Najväčší omyl ochranárov z mimovládiek je v tom, že si neuvedomujú to, že národný park nemá len ekologickú, ale aj sociálnu a ekonomickú funkciu . TANAP je urbanizovaný národný park, kde žijú ľudia. Vari majú by ľudia v dedinách obklopení màtvymi stromami? Vari chorí majú prís o klimatické kúpele?

O Najvypuklejšie sa vyostril spor lesníkov a ochranárov v Tichej a Kôprovej doline, kde sa premnožil lykožrút. Ochranári ho považujú za prirodzenú súčas lesa. Vari nepatrí do lesa?

- Patrí, nie je to lesnícke mediálne monštrum, je to jednoducho hmyz, súčas určitých biotopov. Ak je teplo a sucho a v lese zostane po kalamite veľké množstvo dreva, ktoré je jeho prirodzenou potravou, lykožrút sa premnoží. V Tatrách vyčíňa preto, lebo padli nesprávne rozhodnutia.

O Za rozhodnutiami stoja ľudia, ktorí na to museli ma dôvody. Poznáte ich?

- Ministerstvo životného prostredia v roku 2005 pod tlakom riaditeľov národných parkov Nízke a Vysoké Tatry prijalo rozhodnutie, že v územiach s kalamitou sa ponechá 10-30 percent drevnej hmoty na prirodzený návrat živín do pôdy. Darmo sme vo vládnom výbore vysvetľovali, že to vyvolá obrovskú kalamitu lykožrúta, lebo spadnuté a polámané drevo je preň ideálnou potravou. Nechceli tomu rozumie ani počúva. Zato dnes všetci vidia ako po náletoch lykožrúta schnú lesy v oboch dolinách.

O Nezveličujete?

- Nie Tichá a Kôprová dolina majú už vystavený úmrtný list. Obe doliny podľahnú útoku hmyzu, už sa tomu nedá temer zabráni.

O Vari sme prišli o zelenú podobu týchto dolín?

- Na 99 percent by som dal ruku do ohňa na to, že niekoľko najbližších desaročí tieto doliny nebudú zelené ale červené. No nie len to, obávam sa, že sme prišli aj o to najcennejšie, čo je v dolinách, teda o skutočnú divočinu v Nefcerke, ktorú lykožrút takisto zožerie. Nemá dôvod ju neobís. Odhadujem, že do dvoch až troch rokov budú Tichá a Kôprová dolina červenými dolinami. Smrečiny tam jednoducho vyschnú.

O Nedá sa už naozaj nič urobi?

- Nie, teraz to už naozaj môžeme ponecha na prirodzený vývoj a iba brzdi rozširovanie lykožrúta do okolitých porastov. Pod màtvymi spoločenstvami sa začne tvori prípravný les. Za nejakých 15 až 30 rokov sa tam niečo zjaví, ale cenné lesné spoločenstvo v Nefcerke zanikne. Mohli sme sa z neho teši a skúma ho ešte ďalšie storočie. Teraz padne. Na ďalšiu Nefcerku si potomkovia počkajú 300 rokov.

O Nie sú ohrozené lykožrútom všetky tatranské smrekové porasty?

- Nebezpečenstvo, že smrečiny vo Vysokých Tatrách podľahnú lykožrútovi, je veľmi reálne. Niečo podobné prebieha aj v Nízkych Tatrách, len sa o tom menej hovorí. Naozaj sa môže sta, že podiel smrečín z 27 percent sa prudko zníži, možno až na 10 percent.

Potom sa ocitneme tam, kde naši predkovia pred tisíc rokmi.

Nevkročíš dva razy do tej istej rieky, ani do tých istých lesov. Obyvatelia ohrozených regiónov sú historicky, ekonomicky i ľudsky - citovo spätí s týmito lesnými spoločenstvami. Iróniou osudu bude, že chránené územia viazané na smrek prestanú existova.

O Len preto, že sa lesy ponechali na samovývoj?

- Trápi ma, keď vďaka nezmyselnému absolutizovaniu „samovývoja“ prichádzame o cenné biotopy. Ekologické mimovládky tvrdia že území Natura 2000 sa nesmie ľudská ruka ani dotknú. Pri súčasnom zlom stave smrečín a silnej kalamite podkôrnikov je bezzásahový režim takmer istým rozsudkom smrti pre smrekové biotopy. Bez podporných činností človeka smrek ako hlavná drevina tvoriaca chránené spoločenstvo vypadne. Zmení sa tak paradoxne samotný chránený biotop a podmienky pre život chránených rastlín a živočíchov zaniknú, alebo sa dramaticky zmenia.

O Na začiatku bolo konštatovanie, že lesy mení klíma. Nemeníme ich k horšiemu napokon my sami, pretože nevieme prija správne rozhodnutia?

- Najväčší problém je, ak v rozhodovaní zvíazí extrémizmus. Jedno či má podobu tzv. bezzásahovosti alebo naopak agresívneho zasahu do porastu. Ani jedna z týchto krajností nie je dobrá. To, čo treba urobi, je racionálne rozhodnú, kde sa má zasiahnu a kde sa nemá robi nič.

O Keď sa doma nevieme dohodnú doma, hľadáme spravodlivos v Bruseli. Čo vraví únia?

- Brusel vo svojich dokumentoch celkom jednoznačne hovorí, že bezzásahový režim nie je podmienkou pre udržanie území v Nature 2000. Toto je do značnej miery výmysel slovenských mimovládiek. Brusel hovorí, že podmienkou je, aby biotop ostal v priaznivom stave.

O Je vari ažké prija takéto zdravému rozumu pochopiteľné riešenie?

- Ochranári z mimovládiek majú predstavu, že len keď sa človek nedotkne prírody, vtedy je to ideálne. Lenže sú biotopy, ktoré, keď nebudete udržiava, zaniknú. Šafránová lúka v Banskej Štiavnici bola dovtedy šafránovou lúkou, dokedy sa na nej pásli ovce a kosila sa . Akonáhle z nej človek hospodár odišiel, cenná šafránová lúka zanikla. To platí aj o smrečinách. Tak že aj jadro smrekového a špecificky tatranského problému je o múdrom spravovaní územia.

Zhováral sa Jozef Sedlák

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac
Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

O čom sa píše

Anketa Strom roka zviditeľňuje staré, vzácne a ohrozené stromy prostredníctvom ich výnimočných príbehov a prispieva k ich odbornému ošetreniu a záchrane. Od 25...

Prečítajte si viac
Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po prvýkrát bol použitý pre presnú identifikáciu problémového jedinca špeciálny softvér a drony

Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po…

Aktuálne

Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (Zásahový tím ŠOP SR) včera 26. marca vo večerných hodinách po...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora