Prihlásiť

Ako sa hospodári v lesoch Košického kraja?

Zhovárame sa s prednostom KLÚ v Košiciach Ing. Jozefom Lazarom

Les – Slovenské lesokruhy je časopisom všetkých lesníkov a priateľov lesa a preto sme sa v redakcii rozhodli da postupne priestor širokému spektru užívateľov a majiteľov lesa z celého Slovenska. Chceme s nimi hovori priamo v teréne o ich každodenných radostiach a starostiach, o problémoch i úspechoch, o otvorených otázkach i návrhoch ich riešenia. Budeme radi, ak skúsenosti lesníkov z jednotlivých regiónov budú inšpirujúce pre ich kolegov trebárs z druhého konca republiky a takisto pre tých, ktorí v Bratislave či vo Zvolene určujú ďalšie smerovanie slovenského lesníctva a celého lesníckeho a drevárskeho komplexu u nás. V jednej z dvoch nových rubrík, vytvorených za týmto účelom, budeme postupne navštevova jednotlivé kraje Slovenska a prináša vám z nich zaujímavé názory, postrehy a skúsenosti. Rubriku vždy otvoríme bilancujúcim rozhovorom s prednostom daného krajského lesného úradu (KLÚ). Začíname v Košickom kraji a slovo má prednosta KLÚ v Košiciach Ing. Jozefom LAZÁR.

Záhradkárčenie do lesa jednoducho nepatrí

* Môžete nám na základe vašich skúseností poveda, v ktorých lesoch na území kraja sa hospodári kvalitnejšie a zodpovednejšie – v štátnych alebo neštátnych?

- Myslím si, že nie je možné vo všeobecnosti poveda, či sa hospodári kvalitnejšie a zodpovednejšie v štátnych či neštátnych subjektoch. Existujú určité regionálne rozdiely, ktoré vždy ovplyvňovali a budú ovplyvňova výsledky hospodárenia v štátnom a neštátnom sektore, ale ja by som chcel v porovnaní so štátnymi lesmi poukáza na rozdiely v hospodárení v mestských lesoch. Mám na mysli subjekty, hospodáriace na väčších výmerách lesného majetku – na niekoľkých tisíckach hektárov. Pri obnove LHP dôraznejšie presadzujú svoje oprávnené požiadavky za účelom dlhodobo ziskového obhospodarovania lesných pozemkov. Na niekoľko desiatok rokov dopredu môžu plánova ažbovú činnos bez väčších výkyvov, celkovo plánovanie tak môže by dlhodobejšie a cieľavedomejšie. Ak je v takýchto neštátnych subjektoch schopný manažment, dokáže využi skutočnos, že v porovnaní so štátnymi subjektmi nie je obmedzovaný množstvom bariér v rozhodovaní. Všetky tieto skutočnosti sa odrážajú v lepšom hospodárskom výsledku.

Evidujeme mestské a obecné lesy, ktoré už hospodária viac ako desa rokov, čo znamená, že vznikli v podmienkach, že LHP bol vyhotovovaný v rámci hospodárenia štátnych lesov. Je dobré, že po odovzdaní do užívania týmto subjektom sa aj čas odborného personálu presunula do nových subjektov a kontinuita tak bola zabezpečená. Navyše títo ľudia dostali novú príležitos presadi sa a využi väčší priestor na sebarealizáciu v nových podmienkach. Tento ich nový vzah k obhospodarovanému majetku sa už prejavil pri obnovách LHP, ktoré prebiehali inak než dovtedy. Na týchto konaniach namietali skutočnosti, ktoré boli z hľadiska pohľadu firmy výhodnejšie, poznali a bránili si svoje práva, dokázali si skalkulova, že ak v spolupráci s vyhotovovateľom LHP využijú všetky zákonné možnosti, vytvoria si dostatočný odrazový mostík na ďalší dlhodobý rozvoj. V našom regióne máme napríklad takéto pozitívne skúsenosti s Mestskými lesmi Košice, Mestskými lesmi Dobšiná, Lesmi mesta Spišská Nová Ves, ďalej s Obecnými lesmi v Nálepkove a v Mníšku nad Hnilcom, ale to je iba niekoľko príkladov.

* Neštátne subjekty vo vašom regióne nie sú iba mestské a obecné lesy, ale aj pozemkové spoločenstvá, cirkevné lesy a fyzické osoby vlastniace les. Aké máte skúsenosti s nimi?

- V prípade cirkevných lesov možno poveda to isté, čo som povedal na adresu mestských a obecných lesov. I keď skutočne záleží prípad od prípadu, ako hodnotíme hospodáriace subjekty v cirkevných lesoch. V prípade pozemkových spoločenstiev je už situácia zložitejšia a nie je to iba dôsledok existujúcej legislatívy. Niektoré síce hospodária zodpovedne a komunikácia s nimi je na dobrej úrovni, ale je dos aj takých, kde máme vo výkone štátnej správy neustále problémy.

* Môžete ich špecifikova?

- V minulosti sa problém pozemkových spoločenstiev buď prehliadal, alebo sa javil ako nie veľmi podstatný v kontexte iných problémov lesného hospodárstva. Postupom času však čoraz viac vystupuje do popredia. Čím viac si vlastníci a podielnici uvedomujú svoje práva, tým je to badateľnejšie. Pri odovzdávaní užívateľských práv pôvodným vlastníkom, ktoré prebiehalo pred rokmi dos euforicky, došlo k chybným rozhodnutiam a navyše už v čase vzniku zákona o pozemkových spoločenstvách odborníci tvrdili, že nezodpovedá svojej dobe. Registrácia vtedy prebiehala veľakrát v rozpore s platnou legislatívou, boli v nej doslova pomiešaní vlastníci spoločnej nehnuteľnosti (pozemkov) s individuálnymi vlastníkmi, ktorých pozemky majú charakter deliteľných nehnuteľností. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva ani dnes nemajú záujem vstupova do týchto vzahov, ak si takto konštituované spoločenstvo plní svoje zákonné povinnosti. Ale tam, kde to v poriadku nie je aj v dôsledku registrácie rôznych výborov týchto spoločenstiev, musíme ís ako sa hovorí na koreň veci a zisova skutkový stav, čo býva veľmi zložité a zdåhavé.

* Ako by vám mohla pomôc pri riešení problémov nahromadených z minulosti legislatíva?

- Podľa môjho názoru by mala by vylúčená existencia pozemkových spoločenstiev s podielovým spoluvlastníctvom bez právnej subjektivity, s ktorými je komunikácia osobitne komplikovaná, pretože podľa zákona by mal by účastníkom správneho konania každý jeden podielnik. Stal sa nám prípad, že pri vykonávaní kontroly plnenia predpisov LHP v subjekte, v rámci ktorého bol desahektárový porast rozdelený na úzke vlastnícke pásy lesa, v ktorých si bolo ažké predstavi, ako by mala by v každej z tých častí vykonaná napríklad predpísaná prebierka. Myslím si, že takýto stav nie je v súlade s princípmi hospodárenia na lesnom majetku. Takéto záhradkárčenie do lesa jednoducho nepatrí. Na druhej strane sa nie je čo čudova ľuďom, ktorí sa postupne snažia znova zrás s prinavrátenou pôdou. Takže z demografického hľadiska je to pozitívny jav, pretože títo ľudia sa snažia osta na vidieku a zveľaďova ho. Hlavne je podstatné a nevyhnutné, aby títo vlastníci pochopili skutočnos, že v spoločnom obhospodarovaní majú väčšiu možnos dospie k vyšším ziskom. Chce to ale čas.

* Čoraz viac sa medzi lesníkmi hovorí, a nielen hovorí, o prírode blízkych spôsoboch obhospodarovania lesa a jemnejších spôsoboch hospodárenia v lesoch. Rešpektujú tento trend aj neštátne subjekty vo sfére pôsobnosti košického KLÚ?

- Myslím si, že áno. Nie však preto, že by sa im tento názov páčil, alebo preto, že je to populárne. Rešpektujú ho z hľadiska znižovania nákladov na zalesňovanie a následné ošetrovanie nárastov. Používaný termín trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL) je pre nich výhodný a chápu ho ako finančný stimul. Preto majú záujem tento princíp uplatňova. Podrastovým spôsobom hospodárenia využijú prirodzené zmladzovanie hlavných drevín tam, kde im to podmienky umožňujú.

* Zo zákona majú krajské lesné úrady zabezpečova pre vlastníkov lesov aj poradenskú činnos. Využívajú vlastníci lesov túto možnos?

- Áno, využívajú. Táto naša práca je sústredená do každej obnovy LHP, čiže do procesu, ktorý trvá približne rok. Po schválení LHP zabezpečujeme poradenskú činnos na základe konkrétnych žiadostí. Pri realizácii LHP, schvaľovaní zmien, konzultácií v sporných momentoch realizácie plánu, napríklad po kalamite, naše rady či už telefonicky alebo priamo v teréne využívajú najmä OLH a pokiaľ mám informácie, boli s našim prístupom spokojní.

* Čo by ste na záver nášho rozhovoru naopak poradili zákonodarcom, aby urobili pre užívateľov a vlastníkov lesa?

- Je toho určite viac, ale spomeniem to, čo som hovoril ministrovi pôdohospodárstva na jeho stretnutí s vlastníkmi lesov na Spiši. Myslím si, že vlastníci lesa by nemali uhrádza ani čas nákladov na vyhotovovanie LHP. Ak je LHP nástrojom štátu a súčasou štátnej lesníckej politiky, tak by táto činnos mala by hradená v plnej výške štátom.

Ďakujeme za rozhovor,

Jozef MARKO

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Záplavy v lesoch zničili vodné toky, cesty a porasty: Štátnemu podniku Lesy ČR spôsobili škody vo výške 3,2 miliardy českých korún

Záplavy v lesoch zničili vodné toky, cesty a porasty: Štátnemu podniku Lesy…

O čom sa píše

Septembrové povodne spôsobili štátnemu podniku Lesy ČR škody vo výške 3,2 miliardy českých korún. Záplavy v lesoch zničili vodné toky...

Prečítajte si viac
Urbárnici z Belej nad Cirochou sa dvadsať rokov dožadovali nápravy úradného omylu: Súd rozhodol, že štát si privlastnil les, ktorý mu nepatrí

Urbárnici z Belej nad Cirochou sa dvadsať rokov dožadovali nápravy úradného omylu:…

Aktuálne

Viete si predstaviť, že štát si zoberie niečo, čo mu v skutočnosti nepatrí? To sa stalo urbárnikom v Belej nad...

Prečítajte si viac
Správnym kúrením suchým drevom zníženie emisií až o polovicu: Edukačný príves chodí po Slovensku v rámci projektu Populair

Správnym kúrením suchým drevom zníženie emisií až o polovicu: Edukačný príves chodí…

O čom sa píše

Okolie Jelšavy v Revúckom okrese a Veľkej Idy pri Košiciach dlhodobo patrí k najsmogovejším oblastiam Slovenska, pričom dôvodmi sú hlavne...

Prečítajte si viac
Výsledok 31. ročníka akcie Čisté vody v TANAP-e: Žiadne rekordy nepadli, objem vyzbieraného odpadu má klesajúcu tendenciu

Výsledok 31. ročníka akcie Čisté vody v TANAP-e: Žiadne rekordy nepadli, objem…

Aktuálne

Správa Tatranského národného parku včera informovala, že 11. októbra sa ponorilo 59 potápačov do štyroch tatranských plies, aby vyčistili ich...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora