Všimli sme si: Neopovrhujte dedičstvom po predchádzajúcich generáciách. Začnite znova pracovať v lesoch, na poliach a lúkach!
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Viacerí lesníci aktívne komunikujú na sociálnych sieťach príbehy, skúsenosti a zážitky s cieľom, aby ľudia pochopili, že človek bol, je a musí ostať súčasťou prírody, patril do nej a patrí, že lesy, polia, lúky, pasienky a sady sú súčasťou života vidieckeho obyvateľstva, nielen ako miesta aktívneho oddychu, ale najmä ako zdroj obživy. Ľudia odjakživa hospodárili na lesnej a poľnohospodárskej pôde, obrábali ju, dávali jej i brali si z nej tak, že príroda a človek vždy doteraz dokázali spolu existovať. A nič na tom nezmení ani snaha úzkej skupiny ľudí, ktorí sa rozhodli chrániť prírodu pred človekom, nie pre človeka. Dnes zverejňujeme dva príspevky lesníkov, aktuálne publikované na sociálnej sieti, ktoré vyzývajú k pochopeniu dôležitosti spolužitia človeka a prírody.
Foto Marek Nosko
Pohľad na Muránsku planinu. Aj na nej ľudia odjakživa hospodárili
Lesník Cyril Bábeľa z Muránskej planiny: „Skalná veža v Hrdzavej doline (na fotografii k statusu). V 80.rokoch pod tou vežou vznikla pôsobením vetra kalamita. Bolo tam vyvrátených mnoho stromov. Na jej spracovanie bola nasadená lanovka, ktorá opracované kmene sťahovala na cestu, kde to následne odťahovala LKT-čka na nižšie položený sklad. Otec tam začínal ako lesník/praktikant. Dotiahnuté drevo rozmeriaval po rozrezaní robotníkmi, zatrieďoval a zapisoval, popritom ešte vypisoval odvozné lístky keď prišlo nákladné auto pre drevo.
Po spracovaní tejto kalamity tam vznikla odkrytá plocha, na časti sa prirodzene zmladil buk a jaseň a časť sa zalesnila. Mama ako 15 ročná s bratom, mamou (mojou starkou) a ostatnými ženami ostatnú kalamitnú plochu chodili zalesňovať sadenicami smrekovca. Z tých sadeničiek sú už stromy, ktoré tam rastú dodnes.
Dnes je tam vyhlásená rezervácia, 5. stupeň ochrany. Nikto sa tam nedobýja s motorovou pílou, ani nemá záujem tam nejako hospodáriť, ide o dosť ťažké skalnaté terény. Chcel som len povedať, že veľa rezervácií na Slovensku je vyhlásených v lesoch, kde sa v minulosti aktívne hospodárilo a je v nich ukrytej mnoho drobnej mravenčej práce miestnych ľudí. Aj vďaka ktorej sa zachovali tieto jedinečné lokality.
Niekedy mi je až smiešne, keď čítam články niektorých ľudí, ktorí popisujú územie Muránskej planiny ako územie s nedotknutými hustými lesmi a pritom si neuvedomujú, že prechádzajú cez lesy, o ktoré sa človek aktívne stará už niekoľko storočí. Tento ich subjektívny pocit vychádza z nepoznania daného územia, ale hlavne nepoznania miestnej histórie a nepoznania spôsobu života miestnych ľudí.“
Štátne lesy TANAP-u: „Možno si v dnešnej dobe už konečne ľudia uvedomia, aký krehký je cestovný ruch a priemysel. Stačí jeden koronavírus a všetko je zavreté, všade sa prepúšťa... A možno si tiež uvedomia, aké dôležité pre prežitie je naše dedičstvo po predchádzajúcich generáciách – naše polia, lúky a lesy, ktoré nás živili odjakživa.
Aké je scestné nimi opovrhovať. Tak, ako sa to snažia robiť niektorí. A aké je dôležité začať na nich konečne zmysluplne pracovať. Spomenúť si, ako sa sadia zemiaky, chovajú sliepky, ošetruje ovocný sad či pestujú lesy, aby prinášali čo najväčší úžitok. Neobťažovať tých, ktorí to ešte vedia, hlúpymi obmedzeniami. Pretože pomaly vymierajú. Bez práce nie sú koláče, hovorili naše staré mamy. A mali pravdu. Je to jedna z mála vecí, ktoré nás môžu ešte zachrániť...“
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
