Všimli sme si: Lesníci a ochranári si uctili pamiatku 16 obetí lavínového nešťastia. Záchranných a transportných prác sa zúčastnilo až 800 ľudí

„Niečo z historických faktov k lavínovej udalosti z 8.marca 1956: O 9:45 sa zosunula lavína z juhovýchodného svahu Žiarskej hole (1841 m n.m.) do Kulichovej doliny. Obrovská masa snehu bola po niekoľko sto metroch zosuvu vtlačená do úzkeho zalesneného žľabu, ktorým sa veľkou rýchlosťou – bez ohľadu na terénne prekážky, pomerne malý sklon svahu, vysoký lesný porast a zákruty doliny – rútila ešte niekoľko kilometrov až za ústie doliny Dve vody, smerom k Vajskovskej doline.

„Lavína zničila vo svojej dráhe 25 hektárov (asi 5 000 m³) listnatého a ihličnatého lesa vo veku 100 až 150 rokov, hlavne na vonkajších oblúkoch svojej dráhy, kde vznikali holé pásy šírky až 100 m. V spodnej časti dráhy, asi 600 m pred zastavením, rozbila a zvalila lavína lesnú chatu, v ktorej bolo v tom čase 19 ľudí (17 lesných robotníkov a 2 kuchárky z Pohorelej a Telgártu).

Jeden z robotníkov bol vymrštený tlakovou vlnou z rozbitej lesnej chaty ešte skôr ako trosky a ostatných ľudí zavalil sneh. Nárazom do stromu utrpel vážne zranenia, snehom však zasypaný nebol. Po návrate k vedomiu a po obalení bosých nôh roztrhanou košeľou sa mu podarilo dôjsť v hlbokom snehu do robotníckej chaty v ústi doliny Dve vody a doliny Vajskovskej, ktorá bola asi jeden kilometer pod miestom zastavenia lavíny. Tam toto nešťastie oznámil. Jeden z robotníkov na konskom záprahu odišiel so správou na MNV do Dolnej Lehoty, vzdialenej asi 12 km a ostatní prítomní robotníci odišli na lavínisko, aby pátrali po zasypaných.

Rýchlosť a organizácia záchranných prác bola vynikajúca. Už o 14. hodine pracovalo na lavínisku približne 500 ľudí, hlavne miestnych obyvateľov, príslušníkov Verejnej bezpečnosti, armády a Horskej služby. Pomocou poľovníckeho psa sa podarilo so snehu vyslobodiť ďalších dvoch živých robotníkov zo snehu. Do zotmenia sa našlo ešte šesť zasypaných, avšak už mŕtvych, v hĺbke 1,5 – 2,2 m pod snehom vo vzdialenosti 250 – 300 m od miesta, kde stála chata.

V noci sa pomocou mohutných snehových pluhov upravila príjazdová cesta pre ťažké nákladné automobily a vybudovala sa poľná telefónna linka medzi lavínou a MNV v Dolnej Lehote, kde sa nachádzal veliteľský štáb záchranárskych prác. Neskôr bola telefónna linka rozšírená ešte o krátkovlnné spojenie. Pracovníci Horskej služby sa dostavili ako jedni z prvých na miesto nešťastia a mali zastúpenie vo veliteľskom štábe ako odborní poradcovia pre záchranárske práce a pre zabezpečovanie pracoviska pred ďalším možným zosunom lavín.

Záchranné a transportné práce, ktorých sa zúčastnilo spolu až 800 ľudí, trvali niekoľko týždňov. Boli veľmi namáhavé, nakoľko následkom nezvyčajne dlhej a zužujúcej sa dráhy sa sneh zhutnil v nánose do veľkej tvrdosti. Výška lavínového nánosu, v miestach kde sa pátralo po zasypaných, sa pohybovala od 2 do 7 m. Sneh bol premiešaný množstvom mohutných stromov, konárov, kameňov a hliny.

Z týchto dôvodov, a vzhľadom na veľký počet ľudí, ktorí boli hneď po začiatku záchrannej akcie k dispozícií, bol nános prekopávaný systémom pozdĺžnych a priečnych chodieb. Obvyklé sondovanie sa používalo iba ako pomoc pri prehľadávaní neprekopaných miest (štvorcové plochy 2x2m) zhora a zo strán. Postupne sa týmto spôsobom našlo ďalších 10 mŕtvych, vo vzdialenosti 0 – 300 metrov od pôvodného miesta chaty. Tri obete boli nájdené na nepoškodenej podlahe chaty,“ uvádza Správa NAPANT-u na svojej facebookovej stránke.