Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po 15 rokoch zdrojom oxidu uhličitého, obhospodarované plochy už uhlík viažu
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (2)
Bezprecedentná podkôrniková kalamita, postupujúca strednou Európou, má potenciál zmeniť zásadným spôsobom nielen lesníctvo a lesnícko-drevársky sektor, ale vo svojom dôsledku fungovanie celej krajiny vrátane služieb, ktoré lesy poskytujú verejnosti. O novej dynamike kalamity svedčí príklad Švédska, kde bolo od extrémne teplého a suchého roku 2018 do roku 2020 vyťažených 18 miliónov m3 lykožrútového dreva, čo je 60% celkového objemu podkôrnikových ťažieb za posledných 60 rokov.
Foto Jozef Marko
Bezzásahové územia sú aj po 15 rokoch od vetrového polomu vo Vysokých Tatrách zdrojom oxidu uhličitého
Týmto aktuálnym lesníckym problémom sa venovala dvojdňová on-line konferencia FORESTS' FUTURE s podtitulom "Dôsledky podkôrnikovej kalamity na budúcnosť lesníctva v strednej Európe", ktorú v dňoch 23. a 24. marca organizoval Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti, v. v. i. (VÚLHM). Konferencie sa zúčastnilo viac ako 170 zástupcov výskumných inštitúcií, univerzít, vlastníkov lesa, zástupcov štátnej správy a ďalších účastníkov z 29 krajín. O podujatí informuje Sdružení vlastníků obecních a soukromých lesů v ČR (SVOL) na svojej internetovej stránke.
„Situace je kritická zejména v oblastech s vysokým zastoupením smrku v monokulturních porostech v nižších nadmořských výškách, kde je vyšší dopad sucha na vitalitu porostů. V takových podmínkách je předpokládaný vývoj kůrovcové kalamity v tomto roce a v následných letech spíše pesimistický – předpokládá se setrvání, případně jen malé zlepšení stavu. Vzhledem k dosud vysoké zásobě dosud nepostižených smrkových porostů je v případě nepříznivého vývoje počasí možné i podstatné zhoršení průběhu kalamity. Oproti tomu v oblastech s přírodě bližším pěstováním smíšených porostů kalamita probíhá také, avšak s minimálním dopadem na krajinu jako takovou. Kromě kůrovcové kalamity na smrku je dalším problémem výrazný rozvoj kůrovců na borovicích,“ povedal o situácii docent Vít Šrámek, riaditeľ VÚLHM.
Vyťaženie podkôrnikových stromov v súčasnosti už významne ovplyvňuje bilanciu uhlíka v atmosfére. Ide v zásade o rozdiel medzi vyťaženým drevom (emisie CO2) a priemerným prírastkom (viazanie CO2). Z tohto pohľadu lesy v Českej republike do roku 2017 prispievali k viazaniu oxidu uhličitého z atmosféry, od roku 2018 sú však už čistým producentom CO2. Aplikované modely navyše ukazujú, že táto negatívna bilancia bude pretrvávať najmenej do roku 2050. Aj keď nie sú suché stromy vyťažené (bezzásahové územia), ich rozklad tiež prispieva k uvoľňovaniu CO2 do atmosféry. Na príklade plôch po veterných polomoch a podkôrnikovej kalamite z Vysokých Tatier vedci doložili, že bezzásahové územia boli ešte po 15 rokoch zdrojom oxidu uhličitého, zatiaľ čo obhospodarované plochy už uhlík viazali, uvádza sa v článku z vedeckej konferencie na stránke SVOL.
Link na celý článok:
https://www.svol.cz/aktuality/soucasny-stav-lesu-vyzaduje-peci-vzkazuji-vedci-z-cele-evropy/
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.