TÝŽDŇOVKA: Vnucujú vidiečanom reformu, o ktorej ich nepresvedčili

Zástancovia presunu pozemkov v národných parkoch pod správu štátnej ochrany prírody, ktorý má podľa nich znamenať spolu s miliónmi z plánu obnovy reformu týchto veľkoplošných chránených území, sa pritom neštítia ničoho. Bezostyšne a beztrestne odporcov novely zákona o ochrane prírody a krajiny, vrátane legitímnych profesijných organizácií a záujmových združení obviňujú, ohovárajú, dehonestujú, urážajú a zosmiešňujú.

Zámerne dezinformujú a zavádzajú - od klamania verejnosti o odlesňovaní a polovici zamestnancov štátnych lesov v preddôchodkovom veku, cez vykonštruované spojenie vlastníkov lesov a lesníkov s extrémistami, až po úbohú lož o tom, že účastníci verejného zhromaždenia dostali za to, že prišli pred Národnú radu SR protestovať, po 500 eur.

Dosiahli tým jedine ďalšie šírenie nenávisti a zloby v našej, už tak dosť zneistenej a znervóznenej spoločnosti. Prehĺbili jej polarizáciu rozdelením na dobrých, ktorí prijímajú reformu národných parkov a na zlých, ktorí ju odmietajú. Odporcovia reformy národných parkov pritom márne a opakovane zdôrazňujú, že nie sú proti reforme ochrany prírody.

Trvajú však na dodržaní programového vyhlásenia tejto vlády, teda aby sa začalo najskôr s revíziou chránených území. Aby na príprave a implementácii novely zákona o ochrane prírody a krajiny participovali všetky záujmové skupiny, ktorých sa bezprostredne týka. Tak, ako to je štandardné v každej rozvinutej demokracii. Chcú, aby takáto vážna legislatívna zmena s ďalekosiahlymi dopadmi nebola riešená narýchlo poslaneckým návrhom, ale komplexne pripraveným vládnym návrhom.

A preto, že tieto ich oprávnené požiadavky sú odignorované, nemôžu veriť a neuveria tomu, že reforma národných parkov prinesie do podhorských a horských regiónov to, čo sľubujú politici, štátni úradníci, ekoaktivisti a ochrancovia prírody.

Táto strata dôvery v ochranárske zámery však nie je iba výsledkom uplynulých štyroch – piatich mesiacov. Prístup ochranárov a aktivistov pri presadzovaní reformy národných parkov iba utvrdil vlastníkov lesov, odborných lesných hospodárov, lesníkov a následne aj ďalších obyvateľov vidieka v tom, že im je znova vnucované niečo, s čím nemôžu súhlasiť.

Zákonodarcovia by preto mali pred hlasovaním o poslaneckom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny dôkladne zvážiť, aké dôsledky bude mať v prípade jeho schválenia. Pretože tí, ktorí ním budú priamo dotknutí, sú presvedčení jedine o tom, že sa opäť rozhoduje o nich bez nich.

Jozef Marko