TÝŽDŇOVKA: Predsedovia oblastných lesníckych komôr triafali svojimi odpoveďami v ankete klince po hlavičke

Ing. Róbert GOMBÁRIK, predseda Oblastnej lesníckej komory Bratislava: „Rok 2023 bol pre radových lesníkov rokom, v ktorom všetci lesníci očakávali zmenu na politickej scéne. V tomto duchu bolo viditeľné aj ich správanie a reakcie na práve prebiehajúce udalosti. Tento rok na rozdiel od iných rokov, kedy lesníkov rozdeľovala ochrana prírody na dobrých a zlých, to pre zmenu urobili politické strany. To, že niektorí lesníci sa začali zaujímať o politiku vnímam ako veľký pokrok a záujem viacerých z nás ovplyvňovať verejný, ale aj odborný život lesníkov. Je dôležité si však uvedomiť, aby lesníci pôsobiaci v širokom spektre politických strán medzi sebou nesúperili, ale aby sme spoločne postupovali s cieľom správne usmerňovať postupy pri správe prírodných zdrojov.

A rok 2024? Otázka pre nás lesníkov je jasná: Chceme systémovú zmenu na všetkých úrovniach alebo len kozmetické úpravy, ktoré majú prospechársky charakter pre rôzne skupiny ľudí v lesnom hospodárstve? Po prvom kvartáli v roku 2024 bude jasná aj odpoveď, ktorá môže mať len dve alternatívy: Konečne vytvoríme nový systém, ktorý dlho očakávame alebo budeme pokračovať v klamaní samých seba o tom, ako sa nedá nič spraviť. Žiadna stredná cesta neexistuje.“

Ing. Michal KRAUS, predseda Oblastnej lesníckej komory Žilina: „Najväčším problémom, ktorý už vníma celé Slovensko, je usychanie smrečín, ktoré odumierajú veľmi rýchlym tempom. Otázne je, aké príčiny spôsobili tento zdravotný stav smrekových lesov. Myslím, že k nemu prispeli aj bezzásahové územia, v ktorých sa vytvorili ložiská podkôrneho hmyzu a z nich sa masívne rozšíril do zdravých porastov. Nemalú rolu určite zohral aj zrážkový deficit, pretože rok 2022 bol extrémne suchý a smrečiny dostali silnú ranu. V tomto roku ich klimatické podmienky dorazili a to, čo sa udialo v lete najmä na Horehroní, si mnohí lesníci nepamätajú.

Myslím si, že v roku 2024 je potrebné z pohľadu potrieb našich lesov a lesníctva dať do poriadku legislatívu v lesnom hospodárstve a v ochrane prírody a krajiny. Zosúladiť lesný zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny. Tak ako doteraz to jednoducho nemôže ďalej fungovať.“

Ing. Jozef JANKOV, PhD. MBA, predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica: „Rok 2023 v mojom pracovnom živote ovplyvnila predovšetkým zonácia národných parkov v našom regióne. Budem úprimný, ak by som nebol priamo účastný tohto procesu, neuveril by som, že legislatívny proces v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, môže prebiehať týmto spôsobom. Je to poriadna „facka“ nielen pre lesy a ochranu prírody, ale aj pre celú demokraciu. Často sa zamýšľam nad tým, či sa v našej krajine aj v iných rezortoch prijímajú zákonné normy takto a ak áno, tak sa nemôžeme čudovať, že smerujeme niekde úplne inde, ako by sme chceli...

V roku 2024 bude ako prvé potrebné obnoviť dialóg a začať budovať dôveru medzi všetkými dotknutými, pretože tá je momentálne niekde na bode nula. A sám som zvedavý, do akej miery sa podarí napraviť napáchané krivdy a škody.“

Ing. Ján SLIVINSKÝ, predseda Oblastnej lesníckej komory Košice: „Obrovské problémy máme s premnoženým lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým. Štyri roky nelogického, polročného obmedzenia spracovania kalamity v porastoch z titulu vtáčieho obdobia a zákazy jej spracovania z dôvodu druhovej ochrany priniesli svoje výsledky vo forme zrýchleného generovania ďalšej podkôrnikovej kalamity. Jej výsledkom sú vynútené veľké holiny, čo bude mať ďaleko od priaznivého stavu biotopov a bude to aj proti deklarovanému prírode blízkemu hospodáreniu! Má to tiež negatívny ekonomický dopad, lebo za znehodnotené drevo sú podstatne nižšie tržby a výrazne sa zvyšujú náklady na pestovnú činnosť. Priznám sa, že som zdesený z ľahostajného postoja štátnej správy a odborných inštitúcií k danej situácií.

Čo si priať v roku 2024? Prejdime z iracionálnej ochrany prírody do racionálnej. Prestaňme už experimentovať, rozhodovať z kancelárií, iba z jedného uhla pohľadu. Vráťme sa k odbornej komunikácií v teréne a zohľadňujme všetky dopady na ekosystém. Poučme sa z doterajších chýb, lebo je ich dosť. Neopakujme ich znovu. Vráťme opäť úctu zeleným lesom, vode a pôde. Nedopusťme ich ďalšiu deštrukciu.“

Jozef Marko