TÝŽDŇOVKA: Po medveďoch zarezonovali požiare. A napätie medzi zástancami dvoch rozdielnych prístupov k manažovaniu krajiny stúpa

Ide o lesné požiare v chránených územiach, ponechaných na samovývoj, s obrovskými kvantami suchej drevnej hmoty v bezzásahovom režime. V médiách nebývalo zarezonoval tento týždeň najmä rozsiahly a ničivý požiar v Národnom parku České Švýcarsko. Miestne samosprávy tam márne upozorňovali správu chráneného územia, že dva milióny kubíkov odumretých a vyschnutých stromov predstavujú mimoriadne vysoké riziko vzniku ťažko zvládnuteľného požiaru. Žiaľ, obavy miestnych obyvateľov sa potvrdili. Ortodoxní ochranári sa ale opäť tvária tak, že všetko je vlastne v poriadku, veď oheň má v prírode svoj význam...

A práve v tom je podstata neprekonateľných rozdielov v oboch prístupoch – aktívneho a pasívneho. V prípade medveďa, ktorý je podľa lesníkov, poľovníkov a dotknutých samospráv premnožený a podľa ochranárov nie, pretože je súčasťou prírody, odmietajú ekoaktivisti a štátni ochrancovia prírody regulovaný odstrel, hoci v odbobí, keď bol povolený a systémovo uplatňovaný, problémy so stretmi človeka s medveďom a jeho pohybom v intravilánoch miest a obcí neexistovali.

Nemožno teda ani očakávať, že by ochrancovia prírody boli ochotní čo i len pripustiť, že milióny kubíkov odumretého a suchého dreva v chránených územiach, ponechaných v bezzásahu na samovývoj, významne zvyšujú v suchých letných obdobiach riziko vzniku požiaru a znásobujú jeho rozsah a následky.

Ochrancovia prírody a aktivisti odmietajú priznať, že tvrdenia o odumretom dreve, ležiacom na zemi a napitom vodou ako špongia, ktoré tak bráni šíreniu požiaru, sa ukázali ako mylné. Lesníci vedia prečo. Stačí sa pozrieť priamo v teréne, že odumreté stromy padajú na zem, ale kmeňmi sa jej málokedy ihneď dotýkajú, pretože im v tom bránia konáre. A tým trvá určitý čas, kým sa rozložia.

Nehovoriac o kalamitných plochách, na ktorých ostávajú po ničivom vetre stromy popadané na sebe v niekoľkých vrstvách. Ochranári napriek tomu trvajú na tom, že takúto kalamitu treba nechať nespracovanú, napríklad na Čiernom Váhu v Národnom parku Nízke Tatry. O následkoch nespracovaných kalamít v Tatranskom národnom parku sme už informovali na stránkach časopisu LES & Lesmedium a na portáli Lesmedium.sk mnohokrát.

Napätie medzi obidvoma prístupmi, teda medzi odbornými vedomosťami, overenými poznatkami a praktickými skúsenosťami na jednej a tvrdohlavom zastávaní takzvaných moderných postupov na druhej strane, tak ďalej stúpa. A to aj napriek tomu, že zdravý rozum v reálnej praxi postupne poráža všetky nerozumné experimenty.

Jozef Marko