TÝŽDŇOVKA: Niečo ako časovaná bomba v rukách agrorezortu

Hlavnou príčinou menšieho počtu účastníkov prestížnej lesníckej konferencie bola bezpochyby aktuálne zhoršená pandemická situácia na Slovensku. Dopad na nižšiu účasť však má s veľkou pravdepodobnosťou aj vnímanie významu a najmä možností praktickej realizácie ochranných a obranných lesníckych opatrení, výrazne obmedzených nadobudnutím účinnosti novelizovaných zákonov o lesoch a o ochrane prírody a krajiny od začiatku roka 2020.

Ide predovšetkým o zmeny v nahlasovaní náhodných (vynútených, kalamitných) ťažieb dreva a sprísnenie podmienok pri ich vykonávaní. Povinnosť spracovania náhodnej ťažby je v platnej legislatíve obmedzená alebo znemožnená v prípade, ak v chránených územiach došlo k vydaniu rozhodnutia orgánu štátnej správy životného prostredia o obmedzení, podmienkach alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby v chránenom území, alebo ak zákaz, obmedzenie alebo podmienky vyplývajú z vyhlášky, všeobecne záväzného predpisu alebo priamo zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Takže zákaz vykonania náhodnej ťažby môže byť uplatnený aj v 1. stupni ochrany prírody.

Zástupca Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prezentoval na konferencii Aktuálne problémy v ochrane lesa 2021 vyhodnotenie údajov z Informačného systému lesného hospodárstva o počte hlásení o náhodnej ťažbe, o počte začatých a ukončených konaní orgánov štátnej správy, o nízkom percente hlásení, ktoré sa stali predmetom konaní, o ďalšom nízkom percente konaní ukončených vydaním rozhodnutí a o nedodržiavaní lehôt na vydanie rozhodnutí. To spôsobuje, že vlastníci a užívatelia lesov nemôžu včas spracovať vetrovú alebo podkôrnikovú kalamitu a zabezpečiť dostatočnú hygienu lesných porastov, ktorá je z pohľadu ich zdravotného stavu, účinnej ochrany a úspešnej obnovy kľúčová.

Ide o tak závažné informácie, že som zástupcovi agrorezortu na konferencii položil otázku, kedy budú verejne prezentované. Odpovedal, že to závisí od vedenia ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a od pracovníkov odboru komunikácie. Ako dlhoročný špecialista na marketing a komunikáciu som presvedčený o tom, že tieto alarmujúce fakty a negatívny dopad nahlasovania a sprocesovania náhodných ťažieb v chránených územiach na zdravotný stav lesných porastov predstavujú niečo ako časovanú bombu v rukách agrorezortu.

Na schôdzi Národnej rady SR 19. októbra totiž má byť v druhom čítaní prerokovaný poslanecký návrh zákona o ochrane prírody a krajiny. Zákonodarcovia, politici, médiá i verejnosť by dovtedy určite mali poznať informácie, ktorými disponuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ak im ich zrozumiteľne odprezentuje, pomôže pochopiť tým, ktorí pochopiť chcú, aký zásadný je rozdiel medzi aktívnym lesníckym a pasívnym ochranárskym prístupom k ochrane našich lesov. Plénum parlamentu sa zíde o 9 dní. Dovtedy je ešte dostatok času.

Jozef Marko