TÝŽDŇOVKA: Nebývalá komunikačná ofenzíva lesníkov, ochranárske sľuby a pokus o záchranu ministra

Nevídané, neslýchané. Snaha envirorezortu dostať pod správu štátnej ochrany prírody pozemky štátu v národných parkoch spustila tento týždeň nebývalú komunikačnú ofenzívu lesníkov. Ozvali sa takmer všetci. Svoje stanoviská s výhradami a argumentami postupne verejne prezentovali agrorezort, LESY SR, Štátne lesy TANAP-u, LPM Ulič, čoraz aktívnejšia Slovenská lesnícka komora, tradične agilná ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, statoční lesníci z Muránskej planiny, svoje si povedalo Národné lesnícke centrum a stanovisko, podporujúce lesníkov, poslal do médií aj Zväz spracovateľov dreva SR. Len lesnícka fakulta, alma mater slovenských lesníkov mlčí, napriek tomu, že lesnícka verejnosť od nej očakáva podporu, podloženú odbornými argumentami. Nič to, návrh envirorezortu zjednotil vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na Slovensku tak, ako sa to už dávno (a možno ešte nikdy) nikomu nepodarilo.  

Envirorezort okamžite zareagoval na tento šokujúci fakt upokojujúcim vyhlásením, rozhodnutý zabiť dve muchy jednou ranou. Lesníkom sľúbil, že v národných parkoch ich ochranári zamestnajú, takže sa nemusia obávať o svoje živobytie. Drevárom zasa, že vyťažené drevo v chránených územiach budú ochranári prednostne predávať regionálnym spracovateľom. Na ministerstve životného prostredia asi považujú lesníkov za ľudí, ktorí si nevedia spočítať, koľko je dve a dve, keďže do roku 2030 chcú až 75 percent výmery všetkých deviatich národných parkov ponechať v bezzásahovom režime. A za akých podmienok chcú ochranári v trhovom hospodárstve predávať drevo iba tam, kde bolo vyťažené, nevedia možno ani oni sami. Sú si však istí, že sa to dobre počúva a to im nateraz úplne stačí. Bude to ale stačiť aj lesníkom a drevárom, vlastníkom lesov a živnostníkom, pracujúcim v lese, vidiečanom a samosprávam v horských a podhorských oblastiach? Čoskoro uvidíme.

Dosť zle sa ale čítajú diskusné príspevky pod zverejnenou informáciou o snahe troch štátnych lesníckych podnikov zabrániť demisii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zaslanie otvoreného listu prezidentke republiky s výzvou, ktorú podpísala takmer tretina zamestnancov štátnych podnikov LESY SR, Štátne lesy TANAP-u a LPM Ulič, aby jeho abdikáciu neprijala, pochopili ľudia ako snahu nominantov ministra zachovať si svoje manažérske pozície. Neuverili tomu, že iba Ján Mičovský je zárukou toho, že sa podarí vyriešiť problémy vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, že jedine on obháji lesnícku pozíciu vo vyostrujúcej sa konfrontácii s envirorezortom a aktivistami. Opäť akoby niekto podcenil inteligenciu vlastníkov lesov a lesníkov, ktorí vidia rozdiel medzi (ne)výsledkami a sľubmi. Preto sa komunikácia o záchrane ministra nečíta dobre. A ešte pre niečo. Tak, ako sa dokázali lesníci počas jedného, jediného týždňa na jednej téme zjednotiť, druhou témou sa znova rozdelili. Bude to ochranárom stačiť? Čoskoro uvidíme.

Jozef Marko