TÝŽDŇOVKA: Načo ten zhon v reforme národných parkov? Ochranárske preteky s časom pokračujú aj v procese delimitácie

„Zvolený postup MŽP SR je neakceptovateľný, lebo riešiť nedostatky zákona uzneseniami vlády SR je neprípustné, veď stačí si len preštudovať Ústavu Slovenskej republiky, čl. 13, v ktorej je uvedené, že

povinnosti možno ukladať:

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,

c) nariadením vlády.

Uznesenie vlády SR sa tu teda nespomína. Uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis, podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z., o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na rozdiel napr. od nariadenia vlády. Nejde teda o normatívny právny akt, ktorým by bolo možné ukladať práva a povinnosti neurčitému počtu adresátov určitého okruhu."

Možno si niekto povie, nariadenie alebo uznesenie vlády, nie je to jedno? Nie, nie je, zákon musíme rešpektovať všetci. A nielen zákon, ale aj odporúčania skúsených odborníkov. A tí v druhej polovici minulého roka opakovane upozorňovali na to, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov má byť pripravená nie vo forme rýchlokvaseného poslaneckého, ale dôkladne pripraveného a komplexného vládneho návrhu. Zdôrazňovali, že vzhľadom na význam a dopady zákona na prírodu, spoločnosť a ekonomiku musí byť prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní.  

Ibaže túto legislatívnu zmenu od začiatku sprevádza veľký zhon. Nestačí, že Slovensko má najvyšší národný index biodiverzity, čiže druhovej rozmanitosti v Európe. Nestačí, že podiel veľkoplošných chránených území (národných parkov a chránených krajinných oblastí) na celkovej výmere Slovenska je až 22,49 %, čiže jeden z najvyšších v Európe. Pritom celková výmera osobitne chránených častí prírody (2. až 5. stupeň ochrany) bola v roku 2020 na 1 147 582 ha (bez vzájomných prekryvov) a predstavuje 23,4%  z územia Slovenska. Nestačí, že v rámci európskej sústavy chránených území NATURA2000 je okrem toho k roku 2020 vyhlásených 41 chránených vtáčích území s celkovou výmerou 1 282 811 ha, čiže 26,2 % z rozlohy Slovenskej republiky.

K 1. aprílu 2022 dochádza k delimitácii časti pozemkov (s rozporuplným prevodom celých parciel do správy národných parkov, ktorý podľa odborníkov nerešpektuje rozdiel medzi parcelou a pozemkom tak, ako sú definované v zákone o katastri nehnuteľností), zamestnancov (podľa našich informácii 49 tich) a nehnuteľného majetku (rokovania o chatách vraj boli veľmi tvrdé) v národných parkoch zo správy štátneho podniku LESY SR pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Štátne lesy TANAP-u dokonca zanikajú úplne a majú byť kompletne delimitované pod Správu TANAP-u.

Všetci zainteresovaní už vedia, že v tomto procese delimitácie sa nahromadilo množstvo nevyjasnených a zatiaľ nedoriešených problémov. Napríklad, legislatíva štátnemu podniku LESY SR neumožňuje bezodplatne prevádzať majetok na iného vlastníka. Ďalej, zamestnanci, ktorých sa delimitácia týka, majú množstvo otázok, ale nedostávajú na ne od svojich budúcich zamestnávateľov odpovede. V redakcii máme k dispozícii právne stanovisko, podľa ktorého vzhľadom k tomu, že ide o prechod práv a povinností podľa zákona č. 6/2022 Z.z., a podľa bodu 9 tohto zákona, ktorým sa vkladá nový §104i do zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, má dojsť k prechodu zamestnancov do Štátnej ochrany prírody SR bez zmeny pracovných podmienok, dohodnutých s pôvodným zamestnávateľom, štátnym podnikom LESY SR. To isté sa samozrejme týka aj zamestnancov Štátnych lesov TANAP-u. A platí tiež, že podľa §29 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prerokovať zmenu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. A mal by tak urobiť riadne a včas.

V štátnom podniku LESY SR je proces delimitácie o to zložitejší, že po reorganizácii sa ešte nepodarilo všetko v novej organizačnej štruktúre nastaviť tak, aby bolo možné hladko zvládnuť ďalšiu vážnu komplikáciu. Panuje všeobecná zhoda na tom, že do 1. apríla nie je dostatok času, aby boli všetky problémy vyriešené a všetky otázky zodpovedané korektne a plne v súlade s platnými zákonmi a predpismi. Nikto to ale zatiaľ nahlas nepovedal.

Ochranárske preteky s časom v takzvanej reforme národných parkov teda pokračujú. O ich pravom motíve netreba špekulovať. Spoľahlivo nám ho odhalí (ako vždy) neomylný čas. Medzi lesníkmi však už teraz panujú obavy, že cena, ktorú za toto poznanie spoločnosť zaplatí, bude privysoká.

Jozef Marko