Prihlásiť

TÝŽDŇOVKA: Na kalamitisku sa predstavili lesníci ako praví ochrancovia prírody. Kto spôsobil žalobu a komu bude určená pokuta za hlucháňa?

Udalosťou tohto týždňa bolo piatkové vyhlásenie predsedu Národnej rady SR a hnutia Sme rodina po stretnutí so zástupcami Slovenskej lesníckej komory a Slovenskej poľovníckej komory o tom, že 17 poslancov tejto vládnej strany nepodporí novelu zákona o ochrane prírody a krajiny na októbrovej schôdzi Národnej rady SR. Hoci zástancovia takzvanej reformy národných parkov zareagovali slovami, že hnutie Sme rodina sa takto rozhodlo po tom, ako bolo dezinformované mylnými informáciami, z politických kuloárov sme sa dozvedeli niečo iné.

Doporučený Brífing odborrníkov s novinármi pri kalamitisku na Čiernom Váhu Foto Jozef Marko Brífing odborrníkov s novinármi pri kalamitisku na Čiernom Váhu

K tomuto zodpovednému rozhodnutiu donútil jedinú stranu z vládnej štvorkoalície fakt, že predkladatelia poslaneckého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny ho neboli schopní doplniť o požadované informácie. Nevyčíslili finančné dopady ani rozpočtové garancie realizácie nepripraveného projektu. Špekuluje sa o tom, že ani neboli ochotní predložiť komplexnú finančnú analýzu, pretože ak by bola spracovaná profesionálne a objektívne, iba by potvrdila to, čo od začiatku o tomto zámere tvrdia jeho odporcovia, teda najmä vlastníci a obhospodarovatelia lesov.  

V ten istý deň Slovenská lesnícka komora zvolala odborníkov ku kalamitisku na území Lesnej správy Čierny Váh štátneho podniku LESY SR. Silný nárazový a prepadavý vietor tam vyvrátil v júli tohto roka v hospodárskych lesoch približne 50 000 m3 smrečín. Štátni ochranári však nechcú umožniť spracovanie 14 400 m3 kalamitnej hmoty a tak reálne hrozí jej naletenie podkôrnym hmyzom, ktorý sa následne rozšíri do okolitých zdravých lesných porastov.

Vedúci Lesníckej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice to povedal jasne - prvé dva roky sa lykožrút namnoží na ležiacom dreve a potom sa vrhne na zdravé stromy. Do piatich rokov sa tak množstvo napadnutých a zničených stromov môže zdesaťnásobiť! Zo 14 400 m3 nespracovanej vetrovej kalamity tak bude až 144 000 m3 lykožrútovej kalamity. Predseda Slovenskej lesníckej komory dodal, že lesníci sú tí praví ochranári, pretože včasným spracovaním ležiacich smrekov zachránia zelené a živé smrečiny na ploche okolo 400 ha, o ktoré by sme kvôli zlému rozhodnutiu Štátnej ochrany prírody SR prišli.

Za včasné a dôsledné spracovanie sústredenej vetrovej kalamity sa jednoznačne vyjadrili aj ďalší odborníci: z Národného lesníckeho centra Zvolen – Lesníckeho výskumného ústavu a Ústavu hospodárskej úpravy lesov, z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, zo Štátnych lesov TANAP-u, skúsený emeritný lesník, ktorý popísal dopady nespracovanej kalamity na Fabovej holi, ale aj zástupcovia Hasičského a záchranného zboru SR. Odborníci potom reprodukovali svoje stanoviská reprezentatívne zastúpeným médiám. Pri kalamitisku na Čiernom Váhu sa zišli s kamerami a mikrofónmi štáby z RTVS, TV Markíza, TV JOJ aj relácie HALALI.

A do tretice k dianiu v tomto týždni ešte jeden komentár. Ministerstvo životného prostredia SR tento týždeň v nutnej sebaobrane v neúspešnom ťažení za presadenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny niekoľkokrát verejne prezentovalo fakt, že pre nedostatočnú ochranu lesa a chránených biotopov Slovensko čelí žalobe Súdneho dvora Európskej únie. Niektorí vlastníci a obhospodarovatelia lesov nenazvú tých, ktorí sú za ňu zodpovední inak ako udavačmi, ktorí poškodili vlastnú krajinu len preto, aby sa v nej dostali k absolútnej kontrole chránených území a zakryli tento hlavný motív úbytkom hlucháňa, ktorý podľa ochranárov a aktivistov spôsobili výhradne lesníci ťažbou dreva v lesoch obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom.

Pritom mnohí odborníci považujú za hlavnú príčinu zníženia početnosti hlucháňa hôrneho v slovenskej prírode silný predačný tlak. Navrhujú regulovanie vysokého stavu kún, líšok, krkavcov a ďalších škodcov, ktorí decimujú stavy hlucháňov u nás tak, ako tomu bolo v minulosti. Ibaže ochrancovia prírody nielen, že nechcú umožniť takéto opatrenie, ale sú aj proti vypúšťaniu umelo odchovaných hlucháňov do voľnej prírody a posilneniu jeho populácie u nás takýmto spôsobom napriek tomu, že sa osvedčil napríklad v Poľsku, Bielorusku a je využívaný aj v Česku.

A tak pokuta pre Slovensko od Európskej únie za hlucháňa bude de facto pokutou pre ochrancov prírody. Pretože tam, kde lesníci aktívne obhospodarujú zdravé a zelené lesy, hlucháň žije naďalej. Ale biotopy, v ktorých ochranári a aktivisti presadili bezzásahový režim s odumretými smrečinami, hlucháne postupne opustili. Názorným príkladom je opäť Fabova hoľa.

Jozef Marko

Naposledy zmenené: nedeľa, 17 október 2021 07:25
Prečítané: 2389
(14 hlasov)

Komentárov   

+2 # Marián Jasík 2021-10-18 23:08
Také jednoduché to nebude, kedže stavy hlucháňov začali na Slovensku prudko klesať niekedy v 70.- 80. rokoch 20. storočia, kedy zďaleka nebolo toľko predátorov, tie sa vo veľkom lovili, diviaky boli len na juhu a lišky kapali na besnotu...Iste v súčasnej situácií sú aj predátori problém, ale ďaleko väčší je zmena a úbytok biotopov. Nuž a niečo nám napovie aj skutočnosť, že jediná prosperujúca populácia hlucháňa v strednej Európe je v súčasnosti v Bavorskom lese/Šumave a darí sa mu paradoxne v rozpadajúcich sa smrečinách.
-1 # Jozef Marko 2021-10-19 05:13
Myslím, že je to celkom jednoduché, podľa toho, čo som videl spolu s ďalšími desiatkami slovenských lesníkov v Bavorskom lese pred dvoma rokmi - tamojší lesníci totiž majú možnosť aktívne spracovávať kalamitu a to je rozdiel medzi rozpadávajúcimi sa smrečinami v slovenských národných parkoch a v Národnom parku Bavorský les.
+4 # Marián Jasík 2021-10-18 16:22
Takze sa blizime k tomu ako to na tej Fabovej holi je...Tokanisko tam s velkou pravdepodobnostou v poslednych rokoch nie je, hniezdia tam 2-3 sliepky. Tych 7-8 tokanisk tam bolo velmi velmi davno ked este v reviri Klatna zilo desiatky hluchanov...Uz v r. 1995 kedy sme na urade zivotneho prostredia riesili prelozku turistickeho chodnika tam boli dve maximalne tri slabsie tokoniska...A pytliacilo sa tam...Ta pocetnost hluchana tam isla strmo dolu davno pred tym ako tam padla hora, podobne ako na miestach, kde zelena hora dodnes stoji...napr. na viacerych tokaniskach na Polane, vo Velkej Fatre ci Kremnickych vrchoch
-5 # Jozef Marko 2021-10-18 16:42
Takže nie lesnícka činnosť, ale predačný tlak diviakov, kún, líšok a krkavcov spôsobujú úbytok hlucháňov. Som rád, že sme sa dostali k tomu, ako to s tým hlucháňom u nás na Slovensku vlastne je aj v tejto minidiskusii. Pretože presne to tvrdia odborníci.
-3 # Marián Jasík 2021-10-17 22:30
Nuž k hlucháňovi :
- takmer všetkých predátorov (hlavne tých spomínaných v príspevku) môžu milovníci hlucháňov do sýtosti regulovať (o.i. aj diviaka),
- jediná oblasť, kde sa hlucháňom ako tak darí a sú to prevažne obhospodarované lesy je plató Muránskej planiny, inde už vyhynuli (posledne napr. Lúčanská Malá Fatra) alebo sú na pokraji vyhynutia (napr. Poľana)
- v PR Fabova hoľa hlucháň stále žije stačí si ju pozorne prejsť
- jediná oblasť, kde je preukázateľne hlucháň na vzostupe je TANAP, hlavne centrálna časť - v nespracovaných kalamitiskách a ich susedstve
- jediný úspešný pokus obnoviť populáciu hlucháňa vypúšžaním odchovaných jedincov sa udial dávnejšie v Škótsku avšak i tam v súčasnosti populácia opäť kolabuje, inde to boli vyhodené peniaze
0 # Jozef Marko 2021-10-18 05:51
Nuž k hlucháňovi na Fabovej holi:
Lesníci, ktorí žijú v jej blízkosti vyše 40 rokov a pozorne si ju prešli nespočetnekrát hovoria, že pred rozpadom smrečín na nej bývalo sedem - osem tokanísk a v súčasnosti tam nie je žiadne. Áno, iste, ochranár tam zazrel sliepku hlucháňa, ale to je všetko. Takže hlucháň tam podľa ochranárov žije...

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Pravda: Podpoľanci majú dosť Budaja aj medveďov. Namiesto pomoci im poslal enviropolíciu

Pravda: Podpoľanci majú dosť Budaja aj medveďov. Namiesto pomoci im poslal enviropolíciu

O čom sa píše

Zobrazenie:6171

Po nedávnom útoku medvedice na dvoch mužov, ktorým proti šelme nepomohli ani spreje, sa opäť rozprúdila diskusia o tom, že...

Národné lesnícke centrum o medveďoch: Veľká hrozba spočíva v zmene ich správania – strácajú plachosť

Národné lesnícke centrum o medveďoch: Veľká hrozba spočíva v zmene ich správania…

Aktuálne

Zobrazenie:5588

Národné lesnícke centrum (NLC) zosumarizovalo doterajšie oficiálne údaje a dokumenty, týkajúce sa stavu, problémov a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku a...

TÝŽDŇOVKA: Minister Budaj ide s medveďmi do krajnosti. Čo a kto ho zastaví?

TÝŽDŇOVKA: Minister Budaj ide s medveďmi do krajnosti. Čo a kto ho…

Aktuálne

Zobrazenie:4370

Tento týždeň ukázal, že minister životného prostredia Ján Budaj je odhodlaný ísť pri obhajovaní „bezzásahu“ v prípade rastúcej populácie medveďov na...

Postreh: O akých ulovených trofejných medveďoch to tárate, pán minister?!

Postreh: O akých ulovených trofejných medveďoch to tárate, pán minister?!

O čom sa píše

Zobrazenie:4345

Minister životného prostredia SR Ján Budaj robí, čo môže, aby ustál silnejúci tlak verejnosti na envirorezort kvôli problémom s početnosťou medveďov...

Medvede v Podpoľaní naháňali aj ochranárov: Banskobystrický samosprávny kraj už nechce ďalej čakať

Medvede v Podpoľaní naháňali aj ochranárov: Banskobystrický samosprávny kraj už nechce ďalej…

Aktuálne

Zobrazenie:3358

Tri útoky medveďa v regióne Podpoľanie za posledný týždeň. V stredu 11. mája na Hradných lúkach, iba pár kilometrov od...

Štátna ochrana prírody SR: Regulačný lov medveďa hnedého na území Slovenska nie je možné realizovať

Štátna ochrana prírody SR: Regulačný lov medveďa hnedého na území Slovenska nie…

Aktuálne

Zobrazenie:3293

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) reaguje na súčasnú situáciu a obavy verejnosti v súvislosti s problematikou medveďa hnedého na...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Môže byť štát v partokracii zodpovedným vlastníkom a hospodárom? Odpoveď (možno) dali dve aktuality

TÝŽDŇOVKA: Môže byť štát v partokracii zodpovedným vlastníkom a hospodárom? Odpoveď (možno)…

Aktuálne

Dve udalosti v tomto týždni akoby mali spoločného menovateľa, ktorého výsledkom je otázka: Môže byť štát v partokracii (forma vládnutia, ktorej dominujú...

Prečítajte si viac
Profesor Pavel Hell: Ochranárske spolky a nadácie zneužívajú v snahe o likvidáciu poľovníctva city a nevedomosť najmä mestského obyvateľstva, odtrhnutého od prírody

Profesor Pavel Hell: Ochranárske spolky a nadácie zneužívajú v snahe o likvidáciu…

O čom sa píše

11. augusta si spomenieme na Prof. Pavla Hella, ktorý odišiel navždy z tohto sveta v roku 2009. Narodil sa v roku...

Prečítajte si viac
Čo s medveďmi? Aktivisti chcú zastaviť prikrmovanie, poľovníci sú za regulovaný lov a agrorezort hovorí o zmene zákona o ochrane prírody a krajiny

Čo s medveďmi? Aktivisti chcú zastaviť prikrmovanie, poľovníci sú za regulovaný lov…

O čom sa píše

Lesoochranárske zoskupenie Vlk a iniciatíva My sme les navrhujú viaceré opatrenia na riešenie situácie s medveďom. Zastavili by napríklad prikrmovanie či...

Prečítajte si viac
Fabova hoľa mala byť ukážkovým príkladom: Kvôli bezzásahu sa hlucháň presunul do nižšie položených zelených hospodárskych lesov

Fabova hoľa mala byť ukážkovým príkladom: Kvôli bezzásahu sa hlucháň presunul do…

O čom sa píše

Lesník, časopis zamestnancov štátneho podniku LESY SR, v piatom tohtoročnom vydaní publikuje článok Ing. Petra Kamenského, PhD. s názvom Hlucháň...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora