Prihlásiť

TÝŽDŇOVKA: Na kalamitisku sa predstavili lesníci ako praví ochrancovia prírody. Kto spôsobil žalobu a komu bude určená pokuta za hlucháňa?

Udalosťou tohto týždňa bolo piatkové vyhlásenie predsedu Národnej rady SR a hnutia Sme rodina po stretnutí so zástupcami Slovenskej lesníckej komory a Slovenskej poľovníckej komory o tom, že 17 poslancov tejto vládnej strany nepodporí novelu zákona o ochrane prírody a krajiny na októbrovej schôdzi Národnej rady SR. Hoci zástancovia takzvanej reformy národných parkov zareagovali slovami, že hnutie Sme rodina sa takto rozhodlo po tom, ako bolo dezinformované mylnými informáciami, z politických kuloárov sme sa dozvedeli niečo iné.

Doporučený Brífing odborrníkov s novinármi pri kalamitisku na Čiernom Váhu Foto Jozef Marko Brífing odborrníkov s novinármi pri kalamitisku na Čiernom Váhu

K tomuto zodpovednému rozhodnutiu donútil jedinú stranu z vládnej štvorkoalície fakt, že predkladatelia poslaneckého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny ho neboli schopní doplniť o požadované informácie. Nevyčíslili finančné dopady ani rozpočtové garancie realizácie nepripraveného projektu. Špekuluje sa o tom, že ani neboli ochotní predložiť komplexnú finančnú analýzu, pretože ak by bola spracovaná profesionálne a objektívne, iba by potvrdila to, čo od začiatku o tomto zámere tvrdia jeho odporcovia, teda najmä vlastníci a obhospodarovatelia lesov.  

V ten istý deň Slovenská lesnícka komora zvolala odborníkov ku kalamitisku na území Lesnej správy Čierny Váh štátneho podniku LESY SR. Silný nárazový a prepadavý vietor tam vyvrátil v júli tohto roka v hospodárskych lesoch približne 50 000 m3 smrečín. Štátni ochranári však nechcú umožniť spracovanie 14 400 m3 kalamitnej hmoty a tak reálne hrozí jej naletenie podkôrnym hmyzom, ktorý sa následne rozšíri do okolitých zdravých lesných porastov.

Vedúci Lesníckej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice to povedal jasne - prvé dva roky sa lykožrút namnoží na ležiacom dreve a potom sa vrhne na zdravé stromy. Do piatich rokov sa tak množstvo napadnutých a zničených stromov môže zdesaťnásobiť! Zo 14 400 m3 nespracovanej vetrovej kalamity tak bude až 144 000 m3 lykožrútovej kalamity. Predseda Slovenskej lesníckej komory dodal, že lesníci sú tí praví ochranári, pretože včasným spracovaním ležiacich smrekov zachránia zelené a živé smrečiny na ploche okolo 400 ha, o ktoré by sme kvôli zlému rozhodnutiu Štátnej ochrany prírody SR prišli.

Za včasné a dôsledné spracovanie sústredenej vetrovej kalamity sa jednoznačne vyjadrili aj ďalší odborníci: z Národného lesníckeho centra Zvolen – Lesníckeho výskumného ústavu a Ústavu hospodárskej úpravy lesov, z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, zo Štátnych lesov TANAP-u, skúsený emeritný lesník, ktorý popísal dopady nespracovanej kalamity na Fabovej holi, ale aj zástupcovia Hasičského a záchranného zboru SR. Odborníci potom reprodukovali svoje stanoviská reprezentatívne zastúpeným médiám. Pri kalamitisku na Čiernom Váhu sa zišli s kamerami a mikrofónmi štáby z RTVS, TV Markíza, TV JOJ aj relácie HALALI.

A do tretice k dianiu v tomto týždni ešte jeden komentár. Ministerstvo životného prostredia SR tento týždeň v nutnej sebaobrane v neúspešnom ťažení za presadenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny niekoľkokrát verejne prezentovalo fakt, že pre nedostatočnú ochranu lesa a chránených biotopov Slovensko čelí žalobe Súdneho dvora Európskej únie. Niektorí vlastníci a obhospodarovatelia lesov nenazvú tých, ktorí sú za ňu zodpovední inak ako udavačmi, ktorí poškodili vlastnú krajinu len preto, aby sa v nej dostali k absolútnej kontrole chránených území a zakryli tento hlavný motív úbytkom hlucháňa, ktorý podľa ochranárov a aktivistov spôsobili výhradne lesníci ťažbou dreva v lesoch obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom.

Pritom mnohí odborníci považujú za hlavnú príčinu zníženia početnosti hlucháňa hôrneho v slovenskej prírode silný predačný tlak. Navrhujú regulovanie vysokého stavu kún, líšok, krkavcov a ďalších škodcov, ktorí decimujú stavy hlucháňov u nás tak, ako tomu bolo v minulosti. Ibaže ochrancovia prírody nielen, že nechcú umožniť takéto opatrenie, ale sú aj proti vypúšťaniu umelo odchovaných hlucháňov do voľnej prírody a posilneniu jeho populácie u nás takýmto spôsobom napriek tomu, že sa osvedčil napríklad v Poľsku, Bielorusku a je využívaný aj v Česku.

A tak pokuta pre Slovensko od Európskej únie za hlucháňa bude de facto pokutou pre ochrancov prírody. Pretože tam, kde lesníci aktívne obhospodarujú zdravé a zelené lesy, hlucháň žije naďalej. Ale biotopy, v ktorých ochranári a aktivisti presadili bezzásahový režim s odumretými smrečinami, hlucháne postupne opustili. Názorným príkladom je opäť Fabova hoľa.

Jozef Marko

Naposledy zmenené: nedeľa, 17 október 2021 07:25
Prečítané: 3340
(14 hlasov)

Komentárov   

+2 # Marián Jasík 2021-10-18 23:08
Také jednoduché to nebude, kedže stavy hlucháňov začali na Slovensku prudko klesať niekedy v 70.- 80. rokoch 20. storočia, kedy zďaleka nebolo toľko predátorov, tie sa vo veľkom lovili, diviaky boli len na juhu a lišky kapali na besnotu...Iste v súčasnej situácií sú aj predátori problém, ale ďaleko väčší je zmena a úbytok biotopov. Nuž a niečo nám napovie aj skutočnosť, že jediná prosperujúca populácia hlucháňa v strednej Európe je v súčasnosti v Bavorskom lese/Šumave a darí sa mu paradoxne v rozpadajúcich sa smrečinách.
-1 # Jozef Marko 2021-10-19 05:13
Myslím, že je to celkom jednoduché, podľa toho, čo som videl spolu s ďalšími desiatkami slovenských lesníkov v Bavorskom lese pred dvoma rokmi - tamojší lesníci totiž majú možnosť aktívne spracovávať kalamitu a to je rozdiel medzi rozpadávajúcimi sa smrečinami v slovenských národných parkoch a v Národnom parku Bavorský les.
+4 # Marián Jasík 2021-10-18 16:22
Takze sa blizime k tomu ako to na tej Fabovej holi je...Tokanisko tam s velkou pravdepodobnostou v poslednych rokoch nie je, hniezdia tam 2-3 sliepky. Tych 7-8 tokanisk tam bolo velmi velmi davno ked este v reviri Klatna zilo desiatky hluchanov...Uz v r. 1995 kedy sme na urade zivotneho prostredia riesili prelozku turistickeho chodnika tam boli dve maximalne tri slabsie tokoniska...A pytliacilo sa tam...Ta pocetnost hluchana tam isla strmo dolu davno pred tym ako tam padla hora, podobne ako na miestach, kde zelena hora dodnes stoji...napr. na viacerych tokaniskach na Polane, vo Velkej Fatre ci Kremnickych vrchoch
-5 # Jozef Marko 2021-10-18 16:42
Takže nie lesnícka činnosť, ale predačný tlak diviakov, kún, líšok a krkavcov spôsobujú úbytok hlucháňov. Som rád, že sme sa dostali k tomu, ako to s tým hlucháňom u nás na Slovensku vlastne je aj v tejto minidiskusii. Pretože presne to tvrdia odborníci.
-3 # Marián Jasík 2021-10-17 22:30
Nuž k hlucháňovi :
- takmer všetkých predátorov (hlavne tých spomínaných v príspevku) môžu milovníci hlucháňov do sýtosti regulovať (o.i. aj diviaka),
- jediná oblasť, kde sa hlucháňom ako tak darí a sú to prevažne obhospodarované lesy je plató Muránskej planiny, inde už vyhynuli (posledne napr. Lúčanská Malá Fatra) alebo sú na pokraji vyhynutia (napr. Poľana)
- v PR Fabova hoľa hlucháň stále žije stačí si ju pozorne prejsť
- jediná oblasť, kde je preukázateľne hlucháň na vzostupe je TANAP, hlavne centrálna časť - v nespracovaných kalamitiskách a ich susedstve
- jediný úspešný pokus obnoviť populáciu hlucháňa vypúšžaním odchovaných jedincov sa udial dávnejšie v Škótsku avšak i tam v súčasnosti populácia opäť kolabuje, inde to boli vyhodené peniaze
0 # Jozef Marko 2021-10-18 05:51
Nuž k hlucháňovi na Fabovej holi:
Lesníci, ktorí žijú v jej blízkosti vyše 40 rokov a pozorne si ju prešli nespočetnekrát hovoria, že pred rozpadom smrečín na nej bývalo sedem - osem tokanísk a v súčasnosti tam nie je žiadne. Áno, iste, ochranár tam zazrel sliepku hlucháňa, ale to je všetko. Takže hlucháň tam podľa ochranárov žije...

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Turistu ošpliechal služobný psík, na lesníka chcel kvôli tomu volať policajtov. Po lesnom robotníkovi turisti hádzali kamene za to, že v poraste robil prerezávku...

TÝŽDŇOVKA: Turistu ošpliechal služobný psík, na lesníka chcel kvôli tomu volať policajtov…

Aktuálne

Zobrazenie:13296

Tento týždeň som sa stretol v Kežmarských Žľaboch neďaleko Tatranskej Lomnice so zamestnancami spoločnosti Lesy mesta Kežmarok – konateľom Ing. Jurajom...

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie výroby v BUKÓZE: Dodávky drevnej hmoty nemohli byť obnovené

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie…

Aktuálne

Zobrazenie:7658

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky uverejnil včera na svojej internetovej stránke stanovisko k tvrdeniam spoločnosti BUKÓZA Export – Import, a.s...

Envirorezort: Klamstvo o masívnej ťažbe dreva v najprísnejšie chránenej zóne Národného parku Muránska planina

Envirorezort: Klamstvo o masívnej ťažbe dreva v najprísnejšie chránenej zóne Národného parku…

Aktuálne

Zobrazenie:5434

Vyjadrenia o masívnej ťažbe v najprísnejšej zóne Národného parku Muránska planina sú klamstvo. Pre agentúru SITA to uviedlo ministerstvo životného...

TÝŽDŇOVKA: Aby sa plány chovu a lovu konečne odvíjali nie od jarných kmeňových stavov, ale od stavu prostredia, v ktorom zver žije

TÝŽDŇOVKA: Aby sa plány chovu a lovu konečne odvíjali nie od jarných…

Aktuálne

Zobrazenie:5415

Keď Mestské lesy Košice zorganizovali odborný seminár pod názvom Štruktúra porastov na kalamitných plochách Lesného celku Košická Belá po víchrici...

Názor: Rozum ostáva stáť nad dianím na Šumave, nečudujme sa obciam na Křivoklátsku, že nechcú národný park

Názor: Rozum ostáva stáť nad dianím na Šumave, nečudujme sa obciam na…

O čom sa píše

Zobrazenie:4489

Prvý český internetový denník Neviditelný pes, ktorý vychádza v spolupráci so serverom Lidovky.cz, uverejnil názor Tomáša Jirsu pod názvom Prečo...

Lesy mesta Brezno vybudovali protipožiarnu nádrž: Reakcia na zvýšenú frekvenciu a intenzitu extrémneho počasia

Lesy mesta Brezno vybudovali protipožiarnu nádrž: Reakcia na zvýšenú frekvenciu a intenzitu…

O čom sa píše

Zobrazenie:4166

Lesy mesta Brezno po vlaňajšej rekonštrukcii malej vodnej hrádze Brest v Michalovej dokončili v uplynulých dňoch výstavbu ďalšej protipožiarnej nádrže...

Hlavné správy

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre…

O čom sa píše

Európsky súd rozhodol, že strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka. Udelenie výnimky na...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej nohe a tou je produkcia dreva

TÝŽDŇOVKA: Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej…

Aktuálne

Verejnoprospešné alebo mimoprodukčné funkcie lesa, v súčasnosti ekosystémové služby. Problematika ich oceňovania a platieb vlastníkom a obhospodarovateľom lesov za poskytovanie ekosystémových služieb je...

Prečítajte si viac
Deň stromu 2024 v Topoľčiankach: Laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie sa stal František Štulajter

Deň stromu 2024 v Topoľčiankach: Laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie sa stal…

Aktuálne

V Topoľčianskom parku sa dnes konal Deň stromu. V poradí 23. ročník podujatia pripomenul význam lesov a ponúkol kultúrny program...

Prečítajte si viac
Názor: Zelené ihličnaté lesy v jadrovej časti Muránskej planiny sa otriasajú v základoch. Nesmieme nechať ich osud napospas ideologickej mantre bezzásahu!

Názor: Zelené ihličnaté lesy v jadrovej časti Muránskej planiny sa otriasajú v…

Aktuálne

To, čo sa deje s ihličnatými lesmi v Národnom parku Muránska planina, nemôže nechať chladným a ľahostajným žiadneho reálne a...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora