TÝŽDŇOVKA: Mestskí lesníci v Spišskej Belej sa pripravujú na návrat tatranskej bóry prerezávkami a trvalými prebierkami

Ing. František Pisarčík na našom stretnutí hovoril okrem iného aj o tom, ako sa pozerajú mestskí lesníci zo Spišskej Belej do budúcnosti: „Vieme, že tatranská bóra (klimatológovia tak označujú padavý severozápadný vietor, ktorý vzniká, ak sa na náveternej strane hlavného hrebeňa Tatier začne hromadiť studený vzduch, zatiaľ čo v závetrí ešte zostáva teplý vzduch – pozn. red.), či chceme alebo nechceme, sa sem opäť vráti, možno o päť, možno o dvadsať rokov. Zároveň máme odpozorované, že v našich podmienkach aj kvôli tatranskej bóre prežijú porasty smrekových monokultúr maximálne do veku 50 rokov, pričom lykožrút ničí u nás už 40 – 50 ročné porasty.  

Preto je našim cieľom počas prebiehajúcej obnovy programu starostlivosti o lesy naplánovať a postupne začať realizovať spôsob hospodárenia v lesoch, aký som videl v cirkevných lesoch v rakúskom Aigen – Schlägeli. Hovoria mu trvalé prebierky. Tento spôsob hospodárenia je založený na tom, že tamojší lesníci stále vyberajú pozitívnym alebo negatívnym výberom z porastov stromy v šesťročných cykloch.

V našich 30 ročných porastoch, ktoré sa nachádzajú nielen po vetrovej kalamite na obrovských plochách a dosiahli sme v nich pestré drevinové zloženie, chceme zasahovať tak, aby sme dosiahli aj ich požadovanú priestorovú štruktúru. Takto sa usilujeme pripraviť na tatranskú bóru. Ak totiž zhodí hornú etáž porastov, pod ňou prežije vyčíňanie víchrice spodná, stabilná a vitálna etáž porastov.

V súčasnosti realizujeme už v 20 ročných mladých lesných porastoch na obnovených kalamitných plochách prerezávky tak, že všetku podúroveň nevyrezávame a snažíme sa zasahovať do hlavnej úrovne. Veľmi dobre sa v mladých lesných porastoch zmladzuje jedľa, pretože ich viac otvárame vyrezávaním borovíc a jedľa tak dostáva viac svetla. Zmladzuje sa v nich veľmi dobre aj buk a smrek. Zároveň samovýrobou palivového dreva dosiahneme, že nám ľudia povynášajú vyrezané stromy a upracú les bez toho, aby poškodili generáciu v podúrovni.“

Jozef Marko