Prihlásiť

TÝŽDŇOVKA: Lesnícky rébus s viacerými neznámymi – jediné, čo vieme, že nevieme, čo bude

Terénnou exkurziou na tému Dubové porasty Lesoparku Furča v prebudove na mozaikovú štruktúru pokračovala vo štvrtok dvojdňová medzinárodná konferencia, organizovaná pri príležitosti 30. výročia založenia Mestských lesov Košice - najväčšieho neštátneho obhospodarovateľa lesov u nás na výmere takmer 20 000 hektárov.

Doporučený Hlavní protagonisti terénnej exkurzie v košickom lesoparku - Milan Saniga (vľavo) a Pavel Mikluš Foto Jozef Marko Hlavní protagonisti terénnej exkurzie v košickom lesoparku - Milan Saniga (vľavo) a Pavel Mikluš

Na štyroch samostatných stanovištiach exkurznej trasy, nachádzajúcich sa okolo frekventovaného promenádneho chodníka Furča – Zelený dvor, odznelo niekoľko zaujímavých odborných postrehov, názorov a diskusií o pestovných zámeroch v porastoch so 64 percentným zastúpením duba. Tvorené sú až 45 percentami porastami vo veku nad 100 rokov, v režime výchovy sa nachádza 63 percent porastov a v režime obnovy 17 percent porastov. Podrobnejšie sa o lesníckych debatách a úvahách z košického lesoparku i záveroch a odporúčaniach konferencie dočítate v časopise LES & Letokruhy.

Vedúci Polesia Lesopark Mestských lesoch Košice Ing. Pavel Mikluš, ktorý je na tejto pozícii od 1. marca tohto roka, o dubinách na lesnom majetku druhého najväčšieho mesta na Slovensku povedal, že Košice nemajú len svetoznámy Košický zlatý poklad, ale aj Košický dubový poklad. Odborný garant podujatia, prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., prof. emeritus, na jednej z poloprevádzkových výskumných plôch zaujal týmto vstupom aj s reakciami na otázky účastníkov exkurzie:

„V tomto poraste bola robená prerezávka v podúrovni, takže sme sa tu ochudobnili o vrstvu, ktorá tu bola. A preto sme sa pýtali, čo s tým? V praxi sa stáva, že cez outsourcing sa do porastov dostávajú pracovné skupiny, ktoré majú stanovené, koľko hmoty majú odobrať z každého áru a väčšinou sa to robí tak, že zasiahnu do podúrovne. 

V súvislosti s klimatickou zmenou chceme mať minimálne dvojvrstvové štruktúry porastov už v rastovej fáze mladiny. Preto sme teraz riešili, ako začať rozdiferencovávať tento porast, hoci manévrovací priestor je tu veľmi malý a ani kvalita tu nie je výrazná. Sme v poraste, ktorý je v prebudove na prírode blízke obhospodarovanie lesa výchovou. Čiže chceme dosiahnuť to, čo navrhli aj taxátori – trojvrstvovú štruktúru. Porast je 25-ročný a my musíme robiť s tým, čo máme.

Či tento cieľ dosiahneme, je otázne, pretože v súčasnom období hrá klíma svoju úlohu. Pre ilustráciu, zobral som listy, padajúce z dubu v Lutilských dubinách a pre porovnanie som si zobral staré, ešte nerozložené listy. A čuduj sa svete, vlaňajšie sucho spôsobilo, že rezervné látky, vytvorené pri dube tento rok, sa podpísali pod to, že plocha listov je minimálne o 25 percent menšia!

Výkon asimilácie teda pôjde dole. A nielen to, aj fyziológia. Máme tu skrátka veľa nezodpovedaných otázok a zatiaľ vychádzame z poznatkovej štruktúry, ktorú máme. Snažili sme sa stabilizovať tento porast na stromy, ktoré sú na tom fyziologicky relatívne najlepšie a cez pomoc začať porasty trochu diferencovať. Máme tu ešte jedno ochudobnenie a to je fakt, že drevinová štruktúra je na tomto mieste chudobnejšia ako tam, kam pôjdeme ďalej.

Čím viac drevín máme, tým viac sa môže medzi ne rozložiť ekologická stabilita i riziko. Najmä vtedy, ak sú tieto dreviny rôzne náročné na živiny a prejavy sucha. Do spodnej etáže tu chceme dostať hrab, lipu, javor horský. Všetko závisí od odborného lesného hospodára, ako bude ďalej postupovať na základe toho, ako sa to vyvrbí. Zopakujem, ide nám minimálne o dvojvrstvovú štruktúru, pretože radiácia, ktorá bola vlani o 30 percent väčšia a priame žiarenie bolo 12 – 13 hodín denne, čo spôsobilo, že už okolo 15. júla odumieralo lístie u buka, narušila sa kutikula a palisádový parenchým. Preto stromy nemohli získať dostatok rezervných látok a týka sa to každej dreviny.

Lesníci riešia veľký rébus, pretože klíma má v súčasnosti veľa neznámych. Musíme vychádzať z poznatkov, ktoré máme a postupovať tak, že lepší je vrabec v hrsti ako holub na streche. Preto musíme mať pri plánovaní lesníckych postupov a rezervu aspoň 30 percent rubných stromov. Podľa toho, čo klíma urobí o desať rokov, sa lesník rozhodne, či zníži ich počet, čo je ľahšie, ako keď ich vyrúbe teraz, lebo potom mu ostane malý manévrovací priestor. Musíme ponechať porast, aby v ňom fungovali prírodné procesy. Nemôžeme sa orientovať len na regeneračné procesy. Orientujme sa tu na autoredukčné procesy tak, aby sme čo najmenej peňazí dávali do tejto časti porastu, v ktorom je to drevo drahé, pretože je tu nízka hmotnatosť.“

A na záver ešte jeden výstižný bonmot emeritného profesora pestovania lesov Milana Sanigu, ktorý odznel na terénnej exkurzii v košickom lesoparku: „Jediné, čo vieme, že nevieme, čo bude.“

Jozef Marko 

Naposledy zmenené: nedeľa, 01 október 2023 05:54
Prečítané: 2367
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Najsilnejšia jelenia trofej na svete je zo Slovenska: Hodnota 273,59 bodu CIC

Najsilnejšia jelenia trofej na svete je zo Slovenska: Hodnota 273,59 bodu CIC

Aktuálne

Zobrazenie:83583

Na portáli POĽOVNÍCTVO-RYBÁRSTVO.PLUSKA.SK autor Peter Šmehýl informuje, že samostatná zvernica v Šalgovciach funguje niekoľko rokov so zameraním na intenzívny chov jelenej...

Názor: Ochranári boli arogantní a išli ako valec, lesníci pracovali na obnove prírody. Výsledok vidíte

Názor: Ochranári boli arogantní a išli ako valec, lesníci pracovali na obnove…

Aktuálne

Zobrazenie:25523

Ochrana prírody začala približne okolo roku 2016 masírovať cez mimovládne organizácie verejnú mienku o lesníkoch a hospodárení v lesoch, Nenápadne...

Rudolf Huliak v televízii TA3: Nechcem vyvraždiť populáciu medveďa hnedého, ale chcem, aby ľudia mohli pestovať plodiny a hubári v lesoch v pokoji hubárčiť

Rudolf Huliak v televízii TA3: Nechcem vyvraždiť populáciu medveďa hnedého, ale chcem…

O čom sa píše

Zobrazenie:24529

Moja nominácia vyvolala kvílenie neziskoviek, hovorí Huliak. Šíri najabsurdnejšie konšpirácie, reaguje Stohlová. Takto znie titulok článku na portáli spravodajskej televízie...

BROZ dostal na trojročnú ochranu korytnačky močiarnej vyše 650 000 eur: Nové vedenie envirorezortu bude kontrolovať všetky projekty mimovládiek, na Slovensku je 800 neodkanalizovaných obcí

BROZ dostal na trojročnú ochranu korytnačky močiarnej vyše 650 000 eur: Nové…

O čom sa píše

Zobrazenie:18701

Bývalý kandidát SNS na ministra životného prostredia Rudolf Huliak opakovane spochybňoval granty, ktoré ochranári získali na záchranu niektorých ohrozených druhov...

Zrážky s motorovými vozidlami včera neprežili tri medvede: Podľa ochranárov je dôvodom aj necitlivá výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií

Zrážky s motorovými vozidlami včera neprežili tri medvede: Podľa ochranárov je dôvodom…

Aktuálne

Zobrazenie:17693

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR v dnešnej tlačovej správe informuje o tom, že v priebehu štvrtka 26. októbra došlo v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom...

Reportáž Pravdy z Očovej: Zbytočný cirkus, nafúknutá bublina a rovný človek

Reportáž Pravdy z Očovej: Zbytočný cirkus, nafúknutá bublina a rovný človek

Aktuálne

Zobrazenie:14043

Denník Pravda v úvode dnešnej reportáže píše, že meno Rudolf Huliak je v týchto dňoch asi najskloňovanejším na našej politickej scéne...

Hlavné správy

Aký bude ďalší osud karpatskej zmesi smreka, jedle a buka? Vedci skúmajú dopady zmeny klímy na drevinové zloženie lesných porastov

Aký bude ďalší osud karpatskej zmesi smreka, jedle a buka? Vedci skúmajú…

O čom sa píše

Zmiešané smrekovo-jedľovo-bukové porasty sú v európskych podmienkach významným typom prirodzených lesov vo vyšších polohách oblastí Álp a Karpát. Zmiešané horské...

Prečítajte si viac
Najvýznamnejšia európska agrolesnícka akcia sa uskutoční prvýkrát v Česku: Agrolesníctvo naberá na sile, Európska agrolesnícka federácia má 600 členov v 23 krajinách

Najvýznamnejšia európska agrolesnícka akcia sa uskutoční prvýkrát v Česku: Agrolesníctvo naberá na…

O čom sa píše

Európska agrolesnícka konferencia sa bude konať v Brne od 27. do 31. mája 2024. Organizuje ju Český spolok pre agrolesníctvo...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Načo môže byť dobrá ničivá vetrová kalamita? Okrúhle výročie by lesníci nemali premárniť

TÝŽDŇOVKA: Načo môže byť dobrá ničivá vetrová kalamita? Okrúhle výročie by lesníci…

Aktuálne

Prednedávnom si na sociálnych sieťach dva či tri lesnícke subjekty, zasiahnuté ničivou víchricou z 19. novembra 2004 najmä vo Vysokých a Nízkych...

Prečítajte si viac
Akademie věd ČR: Buky využívajú pôdnu vodu menej hospodárne ako smreky, bukové lesy vysušujú pôdu viac ako smrečiny

Akademie věd ČR: Buky využívajú pôdnu vodu menej hospodárne ako smreky, bukové…

O čom sa píše

Bukové lesy v porovnaní so smrekovými počas horúcich letných mesiacov viac vysušujú pôdu. Stratégiu hospodárenia s vodou v oboch typoch...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora