TÝŽDŇOVKA: Lesnícka srdcovka na Vyšnej Boci a krásne zmiešané lesy namiesto porastov jarabiny
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
S predsedom Liptovsko-tatranského regionálneho združenia vlastníkov lesov so sídlom v Liptovskom Mikuláši Ing. Vladimírom Brunckom, členom predsedníctva tohto združenia a bývalým dlhoročným predsedom Spolku bývalých urbárnikov Pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca Ing. Pavlom Zacharovským a odborným lesným hospodárom a lesníkom v urbároch vo Vyšnej a Nižnej Boci Ing. Jozefom Gracíkom sme sa stretli v lokalite Bačova Roveň.
Foto: Jozef Marko
V lokalite Bačova Roveň zľava Ing. Gracík, Ing. Zacharovský a Ing. Bruncko
Len pár metrov od štátnej cesty na Čertovicu sa nachádza veľké červené srdce. Podľa miestnych urbárnikov je výrazom lesníckej srdcovky, ktorou je zachovanie zdravého a zeleného lesa. Červené srdce nahradilo na tomto mieste pôvodne umiestnený zelený rám s nápisom Vitajte v národnom parku, hoci sa táto lokalita nachádza v jeho ochrannom pásme...
Pri zelenom ráme sa fotografovali a natáčali aktivisti po vetrovej kalamite v roku 2004 a následnej podkôrnikovej kalamite. Za chrbtom mali holý svah nad Vyšnou Bocou po spracovaní kalamitnej hmoty. Na sociálnych sieťach hovorili o tom, ako lesníci zničili tunajšie lesy.
Prešlo niekoľko rokov a miestni vlastníci lesov a lesníci tvrdia, že ekoaktivisti sa tu už neukážu. Zato všetkým, ktorí cestujú okolo cez horský priechod Čertovica, sa ukazujú najmä na jeseň v plnej kráse pestrofarebné mladiny. Lesníci totiž obnovili postkalamitné plochy viacerými druhmi drevín. Nové lesy sú vďaka nim vitálne a je radosť vidieť, ako sa im darí.
„Stále počúvame od aktivistov o tom, že to, čo sa tu stalo, je tragédia, pretože sme mali ponechať na prírodu, nech si poradí sama. Namiesto týchto zmiešaných lesov by tu ale teraz rástla samá jarabina. Lenže väčšina stavieb, ktoré sú na Boci postavené, je z kvalitného dreva.
Ľudia vždy vedeli, že na ich stavbu potrebujú nie drevo z jarabiny, ale zo smreka a ďalších hlavných hospodárskych drevín. Dobre, ponechajme na prírodné procesy vývoj v krajine, ktorá je neobývaná, ale na Slovensku sú v každej doline minimálne dve – tri dediny. Nie všetky majú zavedený plyn a ich obyvatelia musia niečím kúriť.
Navyše v súčasnosti chcú ľudia stavať na vidieku znova najmä drevenice. A vnímajú to tak, že čím sú postavené z hrubšieho dreva, tým sú ich vlastníci viac in, idú s trendom. Som veľmi zvedavý, kde chcú zástancovia ničnerobenia, bezzásahových zón a sledovania prírodných procesov v nich, zobrať kvalitné drevo, po ktorom je zvýšený dopyt,“ argumentuje Ing. Zacharovský.
Ing. Bruncko upozorňuje, že niektorým urbárom hrozí kvôli zonácii národných parkov a obmedzeniam či zákazom hospodárenia zánik. „Napríklad vo Vavrišove posadili mladé lesné porasty, roky sa o ne starali a teraz nemôžu na približne 80 percentách výmery svojho majetku nič robiť.
Druhá vec je finančná náhrada za obmedzenie hospodárenia v dôsledku zonácie. Štát na vyplatenie ujmy potrebuje ročne cca tri milióny eur. Kde ich vezme, keď v rozpočte nie sú? Nehovoriac o tom, že s takýmito zmenami, aké priniesla zonácia národných parkov, predsa musia najskôr vlastníci lesov súhlasiť. A to sa u nás nestalo.“
Reportáž zo stretnutia na Vyšnej Boci si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.
Jozef Marko

















