Štátne lesy TANAP-u: Tatranská Javorina je významným lesníckym miestom

Práve s Hohenlohem je spätá významná časť histórie tejto tatranskej osady. Bol to správca jeho majetkov, lesný inžinier Eduard Kegel (1835 – 1911), kto uplatňoval progresívne postupy pri starostlivosti o javorinské lesy. Dôkazom pozitívneho vplyvu tohto obdobia pre tento región je skutočnosť, že z ôsmich kultúrnych pamiatok v obci Tatranská Javorina je až sedem odkazom na pôsobenie ľudí v lese a v prírode za čias Hohenloheho.

Ďalším kľúčovým obdobím boli zmeny, ktoré prišli po vzniku Tatranského národného parku v roku 1949. Integrovaná správa územia priniesla v zmysle vtedajších právnych noriem zmeny týkajúce sa starostlivosti o prírodu. Tie zahŕňali aj obnovu hornej hranice lesa a rekonštrukciu zmenených častí lesov na prírode blízke. V Javorine bol založený jedinečný semenný limbový sad s cieľom dopestovať semeno limby na obnovu hornej hranice lesa výsadbou v celom Tatranskom národnom parku.

De facto zrušenie samostatného zákona o Tatranskom národnom parku prinieslo po roku 1994 podstatné zmeny aj v oblasti starostlivosti o lesy. „Trend tzv. bezzásahovosti, uplatňovaný často iba na základe emocionálnych kritérií, priniesol prudký zvrat v dovtedajšom postupe rekonštrukcie lesov, zhoršenie jeho stavu, ako aj stavu prírodného prostredia na mnohých lokalitách i v oblasti Tatranskej Javoriny  s negatívnymi dôsledkami nielen na predmety ochrany v území, ale aj na kvalitu života obyvateľov. Táto skutočnosť ohrozuje aj potenciál adaptácie lesných ekosystémov na očakávanú klimatickú zmenu,“ konštatoval riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Ján Marhefka.

Práve Štátne lesy TANAP-u boli iniciátorom vyhlásenia Tatranskej Javoriny za významné lesnícke miesto, ktoré je vôbec prvým v rámci celého Tatranského národného parku. „Tatranská Javorina si prešla zaujímavým vývojom, bolo tu aj množstvo exploatačných snáh, neskôr bolo toto územie začlenené do Tatranského národného parku a dnes je v starostlivosti Štátnych lesov TANAP-u. Je zaujímavé, že už odborníci presadzujúci vznik národného parku v Tatrách hodnotili stav javorinských lesov ako najlepší na území, ktoré mal zahŕňať, čo svedčí o ume a kvalite práce našich predkov. Som rád, že aj takýmto spôsobom si dnes môžeme pripomenúť, že zmysluplná racionálna starostlivosť, ktorá vychádza aj z dostatočného poznania územia, má zmysel nielen pre prírodu samotnú, ale aj pre človeka,“ doplnil Ján Marhefka.

„Som veľmi rád, že Tatranská Javorina dotvára širokú mozaiku významných lesníckych miest a som presvedčený, že svojou mierou prispeje k rozširovaniu poznania o tom, že toto územie bolo spravované kvalitne našimi predkami. Už knieža Hohenlohe vedel svojich kvalitných správcov nielen ohodnotiť, ale dokázal im vytvoriť aj kvalitné podmienky na to, aby mohli obhospodarovať lesy tak, že dnes k nim dokážeme vzhliadať a považovať ich za výsledok ich kvalitnej práce. Aj preto by som bol rád, keby toto dnešné stretnutie prispelo k riešeniu súčasnej neľahkej situácie v medzirezortnom prostredí. Verím, že nájdeme spoločné riešenie tak, aby aj naďalej mohlo toto územie generovať kvalitné plnenie spoločenskej objednávky, ktorá sa v súčasnosti veľmi výrazne mení a podobne ako naši predchodcovia našli riešenie k jej napĺňaniu, podarí sa to i našej generácii,“ zdôraznil Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva ministerstva pôdohospodárstva.

Garantom vyhľadávania, evidovania, obnovy a popularizácie významných lesníckych miest je Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. „S radosťou sme privítali iniciatívu tatranských lesníkov pripojiť sa k projektu, ktorý náš štátny podnik realizuje od roku 2007. Našou úlohou je informovať verejnosť o významnom prínose lesníkov ku kultúrnemu dedičstvu tejto krajiny. Sú jeho spolutvorcami a nemožno ich úlohu redukovať len na ťažbu dreva. Lesníci nielen ťažili, ale aj kultivovali a obnovovali krajinu, tvorili cenné materiálne i duchovné diela, a to bez ohľadu na to, či pracovali v štátnych alebo súkromných službách. Významné lesnícke miesta sú nielen pripomienkou lesníckeho umu, ale sú aj trvalou inšpiráciou pre súčasníkov. Stále sa vyvíjajúci vzťah lesníkov k lesu, spôsob ich myslenia, metódy práce, najmä ak prezrádzajú ich environmentálne prístupy, sú viac ako hodné našej pozornosti, sú zdrojom poznania pre súčasníkov. Naše múzeum ako garant projektu eviduje veľký záujem zo strany verejnosti, pokiaľ ide o vyhlasovanie nových lesníckych miest, dostávame podnety nielen z lesníckeho prostredia, ale napríklad i zo strany samosprávy či jednotlivcov, takže máme k dispozícii celkom slušný rezervoár návrhov,“ povedala Tatiana Figurová z Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen.

Vyhlásenie Tatranskej Javoriny za významné lesnícke miesto považuje za prínos aj samotná obec. „Vyhlásením Tatranskej Javoriny za významné miesto ste tento krásny kút zeme povýšili na piedestál, ktorý nesie bohatú históriu a majestátnosť lesov a lúk tohto miesta. Myslím si, že nie je náhoda, že sa to deje práve teraz, v čase, keď príroda, naše lesy i hory čelia výzve ako ďalej. Je to výzva pre nás všetkých a veľmi si prajem, aby stále zvíťazil zdravý sedliacky rozum, ktorým sa riadili naši rodičia, prarodičia a ktorí sa s láskou v srdci starali o tieto lesy,“ uviedla starostka obce Tatranská Javorina Alena Pitoňáková.

Pri príležitosti vyhlásenia Tatranskej Javoriny za významné lesnícke miesto vyšla aj kniha, ktorá mapuje všetky spomínané kľúčové obdobia dejín tejto časti Tatier. Snahou šesťčlenného autorského kolektívu bolo zachytiť čo najviac či už historických, ako aj súčasných informácií a poznatkov o doterajšom vývoji obhospodarovania a starostlivosti o prírodu a lesy v tejto lokalite. Publikáciu Tatranská Javorina s podtitulom Les a človek vydali Štátne lesy TANAP-u, zafinancovala ju Slovenská lesnícka komora. „Verím, že publikácia nesie v sebe aj tak prepotrebné penzum odkazu nielen pre našich súčasníkov, ale aj generácie tých, ktorí prídu po nás a budúci manažment chráneného územia prinesie zlepšenie súčasného stavu biotopov nielen v chránenom území národného parku, ale bude mať určite zmyslel aj pre ochranu prírody,“ zdôraznil Ján Marhefka, ktorý bol aj iniciátorom jej vydania.

S myšlienkou objavovania a vyhlasovania významných lesníckych miest prišiel ešte v roku 2007 vtedajší zamestnanec štátneho podniku LESY SR, exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Inšpiráciou mu boli významné lokality, ktoré zaraďuje UNESCO do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Zámer bol jasný, zviditeľniť miesta a významnou lesníckou minulosťou, propagovať lesníctvo a jeho prínos. Východiskom sa stal zoznam historických, prírodných a technických pamiatok, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, doplnený a rozšírený o lesníkom známe objekty a lokality, ktoré dokumentujú ich aktivity. Postupne vznikla sieť významných lesníckych miest s jednotným systémom označovania, ktorá zahŕňa stromy, parky, vodné nádrže a tajchy, osady, cintoríny, pomníky, pamätníky, umelecké diela, stavby a budovy, zvernice, miesta  mimoriadnych zalesňovacích výkonov, technické zariadenia, inštitúcie alebo organizácie. Prvým oficiálne vyhláseným významným lesníckym miestom sa stal v máji 2007 areál parku v Topoľčiankach spolu s poľovníckym zámočkom a sochárskym dielom Alojza Štróbla. Tatranská Javorina má poradové číslo 54. Za významné lesnícke miesto ju na znak úcty k histórii a na pamäť budúcim generáciám vyhlásil štátny podnik LESY Slovenskej republiky.