Štátne lesy TANAP-u odmietajú byť pokusným králikom

Štátne lesy TANAP-u v tlačovej správe uvádzajú, že sa konečne ukázal pravý dôvod vytrvalej diskreditačnej kampane Erika Baláža a jeho prisluhovačov, ktorí prostredníctvom svojich videí počas posledných mesiacov cielene pracovali na likvidácii štátnej organizácie s vyše sedemdesiatročnou tradíciou. Systematickým poukazovaním na jej neopodstatnenosť a neschopnosť spravovať štátne pozemky v Tatranskom národnom parku vytvárali ilúziu, že Štátnym lesom TANAP-u nejde o ochranu prírody, ale iba o zisk z ťažby dreva a poľovačky. V záujme naplnenia svojich politických ambícií ich neváhali degradovať na lesný závod, pre ktorý nie je miesto na tomto vzácnom území. Zámerne zamlčiavali iné fakty, verejnosti podsúvali tvrdenia, ktoré Štátne lesy TANAP-u pasovali do polohy strašiaka, ktorý nemá čo hľadať v Tatranskom národnom parku. Teraz je už zjavné, že to boli vopred dobre premyslené kroky, ktoré im mali vydláždiť cestu k ich nápadu presunúť štátne pozemky v národných parkoch pod envirorezort.

„Je iluzórne, ba až naivné, ak si niekto myslí, že presunom správy štátnych pozemkov z jedného rezortu pod druhý sa ako šmahom čarovného prútika vyriešia všetky problémy a tento krok automaticky prinesie integrovanú a predovšetkým funkčnú ochranu tohto vzácneho územia. Je evidentné, že z Tatranského národného parku sa zase má stať pokusný králik, no tí, ktorí prišli s týmto nápadom, by si mali uvedomiť aj to, že v prípade Tatranského národného parku je až polovica jeho územia v rukách neštátnych vlastníkov,“ reagoval na politické snahy vyriešiť kompetenčné spory vytvorením jednej organizácie Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

S Erikom Balážom možno podľa Štátnych lesov TANAP-u súhlasiť jedine v tom, že Tatranský národný park predstavuje naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, a preto by sme sa k nemu mali aj tak správať. „Avšak ako sa môžeme presviedčať, doterajšie aktivity ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR zamerané na sprísňovanie ochrany území v súvislosti s uplatňovaním obmedzenia zmysluplnej starostlivosti o krajinu viedli k systematickému zhoršovaniu stavu biotopov a biodiverzity vo výskyte druhov. Ochrana prírody nie je v žiadnom prípade ešte pripravená prevziať správu území v národných parkoch. Štátna ochrana prírody SR existuje dvadsaťpäť rokov a za toto obdobie nebola schopná vo väčšine prípadov pripraviť ani základnú dokumentáciu ochrany prírody, ktorá je definovaná zákonom o ochrane prírody a krajiny.

Systematické zvyšovanie ochrany uplatňovaním takmer výlučne systému bezzásahovosti evidentne krajine ani biodiverzite neprospieva. Rozvrat lesných ekosystémov vo vysokohorských polohách je toho nemým dôkazom. V prípade Tatier nastal za spomínané obdobie aj nebývalý developerský boom so súhlasmi odborných organizácií Štátnej ochrany prírody SR a orgánov ochrany prírody, nikdy predtým v histórii sa tak intenzívne nebudovali zjazdovky, vyhliadkové veže či rezorty podnikateľov. V podhorí dokonca vzniklo niekoľko nových aglomerácií, ktoré výrazne narušili napríklad migračné trasy živočíšnych druhov a nenávratne zaniklo množstvo lúčnych biotopov. Opäť so súhlasom Štátnej ochrany prírody SR.

Namieste je teda otázka: To naozaj majú tieto inštitúcie spravovať našu krajinu? Alebo si konečne v súvislosti s alokáciou zdrojov vo fonde obnovy uvedomili, čo je náplňou ochrany prírody? Ukážu nám všetkým, čo si predstavujú pod pojmom manažment? Doteraz si ho spájali s bezzásahom! Zažili sme eutanáziu medveďov, zažijeme aj eutanáziu celej našej krajiny?,“ kladie si otázky šéf Štátnych lesov TANAP-u, ktoré prevzali kompetencie bývalej Správy TANAP-u v roku 1995, po tom, ako zákon o ochrane prírody a krajiny zrušením vybraných paragrafov zákona o TANAP-e a nariadenia Zboru povereníkov o TANAP-e v roku 1994 dal bodku za dovtedajšou integrovanou správou národného parku v podobe, ako sa ju envirorezort snaží obnoviť dnes. V porovnaní so súčasnosťou však organizácia do roku 1991 spravovala všetky, teda aj neštátne územia v TANAP-e.