Štátne lesy TANAP-u: Ničnerobením v lese zásoby dreva klesajú a drevo sa stáva takmer bezcenným. Náhrada za ekonomické straty je iluzórna

Matematika je v tomto prípade veľmi jednoduchá: Les rastie zhruba sto rokov. Ak každý rok spracujeme jednu stotinu, máme perpetum mobile, ktoré bude živiť nielen nás, ale aj naše budúce generácie. Je to jediný obnoviteľný zdroj energie na svete. Ešte pred 30 rokmi táto logika na Slovensku fungovala. Spracovalo sa zhruba 5 000 000 m³ dreva ročne a to bolo množstvo, pri ktorom ešte zásoba slovenského dreva narastala. Musela narásť, pretože po druhej svetovej vojne boli lesy značne vybrakované, bolo ich treba najskôr obnoviť.

„Drevo je presne taká komodita na trhu ako každá iná. Ak je niečoho veľa, cena klesá. Ak je niečoho veľa a navyše sa rýchlo kazí, cena klesá ešte viac. A to je práve prípad dnešných dní. Cena dreva klesla v dôsledku vysokej ponuky na trhu, spôsobenej obmedzeniami zo strany orgánov štátnej ochrany prírody a následným premnožením podkôrneho hmyzu až natoľko, že sa ho v niektorých oblastiach neoplatí spracovávať. Je takmer bezcenné. Vychádza navnivoč. A lykožrút sa nekontrolovateľne množí ďalej. Prácu ľudí nemá kto zaplatiť, skrátka prichádza celý štát. Teda my všetci...

Musíme si uvedomiť, že všetko tu už niekedy bolo. Prvá si význam lesa uvedomila Mária Terézia. A už dávno tiež poznáme pojmy ako pralesy či turizmus, uvedomujeme si hodnotu lesa z titulu jeho vplyvu na životné prostredie, zdravie ľudí, uprednostňujeme jeho mimoprodukčné funkcie... Už dávno sa teda zamýšľame aj nad ekonomickou možnosťou toho-ktorého pohľadu na les. Zamýšľame sa nad tým, na čo máme, čo si môžeme dovoliť. Veď práve preto vznikli už dávno tiež jednotlivé kategórie lesa a chránené územia - CHKO, NPR... a tiež Tatranský národný park.

Chránených území bolo u nás už dávno ďaleko viac ako je zvykom v rozvinutých krajinách... No nikdy doteraz sa spoločnosť nerozhodla nerobiť nič. Ponechať na takých veľkých plochách les na samovývoj. Tak, ako to prišlo so zákonom o ochrane prírody a krajiny v roku 2002!!! Prestať sa starať o zdravotný stav lesa. Prestať ho pestovať. Navzdory tristo rokov získavaným skúsenostiam a poznatkom, navzdory obrovským priamym či nepriamym ekonomickým stratám a vážnym dosahom na zamestnanosť, ktoré z tohto prístupu automaticky vyvstávajú. Všetko má svoju hodnotu, dobrý hospodár musí byť každý z nás. Tak nás do toho tlačí život.

V Tatranskom národnom parku hospodári naša organizácia od roku 1949 len prírode blízkym spôsobom. Spoločnosť sa straty zo zmeny hospodárenia rozhodla vtedy kompenzovať zo zisku z turistického ruchu a tiež vkladom do zdravia obyvateľstva sieťou funkčných liečební, lacných rekreačných zariadení, funkčných športovísk... No i pri takto veľkej zmene sme ešte pred 30 rokmi zamestnávali (len vo Východných Tatrách) asi 1 600 zamestnancov. Boli sme druhým najväčším zamestnávateľom v bývalom okrese Poprad. A ekonomicky to vychádzalo! Bez negatívnych dopadov na národný park! Pestovali a chránili sme les, obdivovala ho celá Európa. Počet návštevníkov sme museli dokonca korigovať obmedzeniami.

Tatry sa totiž zväčšiť nedajú! Ceny dreva boli nastavené logicky, vážili sme si každý strom. Dnes podporujeme zákonom stanovený samovývoj a zásoby dreva rýchlo klesajú. Navyše je takmer bezcenné. Náhrada za ekonomické straty je iluzórna, turizmus narušil koronavírus, v obdobiach krízy býva navyše obyčajne v recesii. Bez ochoty hľadať vyvážené a trvalo udržateľné riešenia problému sa dnes naďalej pretláča jednostranný pohľad - nerobiť nič! Mnohí lesníci či súkromníci sa bránia takémuto prístupu a nemožno sa im ani čudovať. Z ekonomického a tiež logického pohľadu určite nie,“ uvádzajú v aktuálnom statuse na sociálnej sieti Štátne lesy TANAP-u.

Titulok: Lesmedium.sk