Slovenská lesnícka komora: Žiadame odstrániť z legislatívy ustanovenia, ktoré spôsobujú obhospodarovateľom lesov obrovské škody

V tlačovej správe Slovenskej lesníckej komory je uvedené, že podľa novelizovanej legislatívy, platnej od začiatku minulého roka, Štátna ochrana prírody SR nemá zákonom stanovenú lehotu pre vydanie svojho stanoviska k nahlásenej náhodnej ťažbe. Odvoláva sa na to, že lehoty sa pre ňu odvíjajú od požiadaviek príslušných orgánov ochrany prírody. Personálne a odborne poddimenzovaná štátna správa ale nie je podľa Slovenskej lesníckej komory schopná dodržiavať aktuálne platnú legislatívu a časové lehoty pre vydanie rozhodnutí. Výsledkom sú obrovské škody, vznikajúce v dôsledku toho, že lesníci nemôžu včas a v plnom rozsahu spracovať nahlásenú kalamitu. Z kalamitných porastov alebo stromov, napadnutých podkôrnym hmyzom, totiž vylietajú počas vynútenej nečinnosti do okolitých zdravých lesných porastov ďalšie generácie lykožrútov a spôsobujú ich znehodnotenie.

Slovenská lesnícka komora ďalej dáva do pozornosti zarážajúci fakt, zverejnený Štátnou ochranou prírody SR, podľa ktorej podiel plánovanej ťažby zdravých stromov pod zámienkou náhodnej ťažby predstavoval za prvých jedenásť mesiacov 2020 iba 0,02% resp. 0,20 promile! Orgány štátnej ochrany prírody však blokovali spracovanie nahlásenej kalamity v celkovom rozsahu až 286 524 m^3. Vytvorili tak pomyselné perpetuum mobile na nekontrolovateľné šírenie likvidačného lykožrúta, spojené so všetkými dopadmi na spoločnosť a prírodu.

„Aby verejnosť získala predstavu o rozsahu vzniknutých škôd na lesných porastoch Slovenska v dôsledku tohto nezodpovedného konania takzvaných ochrancov prírody, uvedieme niekoľko konkrétnych údajov. Národné lesnícke centrum vyčíslilo v štúdii, prezentovanej pred desiatimi rokmi, výšku škody spôsobenej zničením biotopov za roky 2004 – 2010 na 765 miliónov eur.

Celkové sociálno-ekonomické dopady, kalkulované na základe ročného objemu kalamitného dreva v chránených územiach, ktoré nemohlo byť spracované z dôvodu neudelenia výnimiek a súhlasov orgánmi ochrany prírody, dosiahli ročne takmer 170 miliónov eur a znamenali stratu 2 268 pracovných miest. Majetková ujma predstavovala 27 miliónov eur.

A to sú výsledky štúdie z roku 2011. Uplatnením novelizovaného zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny tieto škody pri rozhodovaní o nahlásených náhodných ťažbách ešte narástli. Preto žiadame zákonodarcov, aby sa vzniknutými škodami zaoberali, odstránili z platnej legislatívy ustanovenia, ktoré ich spôsobujú a zabránili ďalšiemu zhoršovaniu situácie obhospodarovateľov lesov a spracovateľov dreva, ktorá je komplikovaná aj kvôli pandemickej kríze,“ hovorí predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Milan Dolňan.