Prihlásiť

Slovenská lesnícka komora o rozporovom konaní k Plánu obnovy: Ministerstvo financií už vie o nehospodárnom nakladaní s miliónmi na ničnerobenie

Ak si niekto z agrosektoru prečítal poslednú verziu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky musel byť - mierne povedané – sklamaný. Z celkového balíka 6,15 miliárd eur pre Slovensko, pre agrorezort ani cent (údajne má peňazí dosť z iných zdrojov). Pritom aj samotný pán minister pôdohospodárstva avizoval, že pokiaľ tam nebude miliarda pre rezort... Tak uvidíme, či sa mu ešte niečo podarí.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Viac ako tisíc pripomienok k Plánu obnovy samo o sebe svedčí, že asi všetko nebolo pripravené tak, ako by sa žiadalo. Tridsaťšesť pripomienok vzniesla aj Slovenská lesnícka komora, všetky ku komponentu č. 5 - Adaptácia na zmenu klímy. Od takých, ktoré poukazovali na klamlivé vstupné informácie, cez ničím nepodložené tvrdenia, až po zásadne rozdielne nazeranie na riešenie problematiky ochrany prírody, najmä v lesoch.

Preto Slovenská lesnícka komora nenavrhovala kozmetické úpravy, ale odmietnutie celého komponentu a navrhla využitie 150 miliónov eur zmysluplnejšie. Pripomienky uplatnila ako hromadné a pokiaľ sa chcela „prepracovať“ aj k rozporovému konaniu s ministerstvom financií, potrebovala ich doložiť aspoň 500 podpismi ľudí, ktorí sa ku hromadnej pripomienke pripoja. Za 48 víkendových hodín sa nakoniec podarilo vyzbierať 1 751 podpisov a boli v zákonnej lehote doručené na ministerstvo financií.

Najväčšie výhrady k celému komponentu č. 5 sú, že navrhuje opatrenia, ktoré absolútne nekorešpondujú s nastavenými cieľmi, ktoré má Plán obnovy splniť – inovatívna ekonomika (rast životnej úrovne investíciami do vedy, výskumu a využívaní nových poznatkov a technológií), moderný štát (kvalitný život a inovatívne podnikateľské prostredie) a zdravá krajina (plnohodnotné využívania ľudského a prírodného potenciálu počas celého života a naprieč generáciami).

Európska komisia navrhla mechanizmus, ktorý ako núdzový dočasný nástroj má za cieľ pomôcť napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, podporiť obnovu hospodárstva a vybudovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. Zato naše ministerstvo životného prostredia chce vykupovať neštátne pozemky, aby mohlo navyšovať podiel bezzásahových území a údajne sa tým dosiahne moderný systém ochrana prírody.

Nuž a ľudia, ktorí v lesoch prídu o prácu, tí sa podľa návrhu ochranárov majú venovať výrobe šindľov, drevodomov, altánkov, plotov, prístreškov, pozorovateľne, turistickým sprievodcovským službám, ubytovaniu a reštauračným službám, prevádzke kempingov, výrobe brikiet na kúrenie a distribúcie v rámci regiónu, realitným službám, projekčným službám pri stavbe drevodomov, lokálnym remeslám: rezbárstvo, hrnčiarstvo, výšivkárstvo, tkáčstvo, píšťalkárstvo, podkováčstvo koní, rezbárstvo, prútenárstvo, metliarstvo, výroba kraslíc, výšivkárstvo, šúpoliarstvo, sviečkarstvo, spracovanie vlny. Kto z lesníkov či lesných robotníkov sa v tom našiel?

V kapitole Plánu obnovy „Všeobecné ciele a súdržnosť plánu“ je konštatované, že výzvou zostáva nízka zamestnanosť znevýhodnených skupín, ktoré čelia výrazne vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, že ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb s nižšou kvalifikovanou pracovnou silou, ale aj, že sociálne rozdiely medzi regiónmi na východnom a západnom Slovensku sú výrazné, prípadne, že pretrvávajú veľké regionálne rozdiely, pričom vo východných regiónoch existuje pomerne horšia situácia naprieč všetkými pracovnými trhmi a sociálnymi ukazovateľmi.

V ďalšom texte Komponentu č. 5 sa tieto problémy neriešia, ale naopak sa ešte zvýrazňujú. A žiaľ, na tieto otázky v rámci rozporového konania sme odpovede nedostali. Aby tých hlúpostí v komponente č. 5 nebolo málo, dovolilo si ministerstvo životného prostredia aj takýto paradox pri výkupe neštátnych pozemkov: „Pre územia s najvyššou prioritou budú určené referenčné ceny, ktoré budú vychádzať zo štúdie „Koľko stojí divočina“ zohľadňujúc lokálne špecifiká.“  Pritom hneď na prvej strane spomínanej štúdie je uvedené: „Materiál prezentuje názory autorov Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) a dvoch externých autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva životného prostredia SR. Cieľom publikovania analýz je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne environmentálne témy. Citácie textu by preto mali odkazovať na IEP (a nie MŽP SR) ako autorov týchto názorov.“ Čiže bez relevantných podkladov a na základe názorov autorov štúdie sa bude za peniaze daňových poplatníkov Európskej únie „zoštátňovať“ – zrejme len na Slovensku.

Nie je tu a teraz priestor na podrobné uvádzanie všetkých pripomienok Slovenskej lesníckej komory. Dôležité ale bolo, že sme dali na vedomie Ministerstvu financií SR, ako sa nehospodárne nakladá s miliónmi, ktoré štát vynakladá na „ničnerobenie“ ako základnej orientácie ochrany prírody. Potvrdili to aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR počas rozporového konania, odvolávajúc sa na to, že predsa na územiach európskeho významu sa musí zabezpečiť ochrana prírody – rozumej bezzásah. Treba len zopakovať, že žiadna smernica EÚ, či už o vtákoch či biotopoch, nepozná základný spôsob ochrany bezzásah. Je to pomýlená slovenská cesta, živená zopár jedincami, ktorí z tohto ničnerobenia dokážu prostredníctvom nezmyselných projektov profitovať.

Dobrým príkladom môžu byť dva projekty na mapovanie pralesov a pralesových zvyškov za 215 352 €. Celkom bolo identifikovaných 10 583 ha „pralesov“ a „pralesových zvyškov“, pričom 7 313 ha už je v piatom stupni ochrany (bezzásah) a 3 270 ha na území s nižším stupňoch ochrany, z toho v užívaní š. p. LESY SR 2 574 ha. V legislatívnom procese je aktuálne návrh Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska (PR PS), v ktorej je viac nepôvodných lesných spoločenstiev ako pralesov a pralesových zvyškov. V rámci PR PS je 34,5% pralesov a pralesových zvyškov a 65,5% lesných porastov, ktoré s pralesom či pralesovým zvyškom nemajú nič spoločné. Aj to dokumentuje, ako sa s výsledkami štúdií za státisíce eur nakladá. Preto určite nie je potrebné „pralesy“ mapovať a vynakladať finančné prostriedky z Plánu obnovy na aktivity, ktoré už boli realizované.

To, že celý komponent č. 5 je napísaný zle, aj keď z iného uhlu pohľadu, v rámci rozporového konania prezentoval aj europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho opatrenia neriešia to, na čo majú byť v zmysle názvu komponentu – adaptáciu na zmenu klímy, hlavne z pohľadu ľudskej populácie. Obdobne  navrhoval prepísať celý komponent, čo takisto ministerstvo životného prostredia odmietlo.

Nateraz nám neostáva iné, len čakať na avizovanú spoluprácu Ministerstva životného prostredia SR a Slovenskej lesníckej komory v zmysle vyjadrení na tlačovej konferencii 22.3.2021. Len neviem, či opakovaním tvrdení, že „V prípade, ak by MŽP SR nezačlenilo ochranu biodiverzity do Plánu obnovy, bolo by ohrozené jeho schválenie zo strany Európskej komisie“, nájdeme prienik názorov. Slovensko má v rámci Európy najvyšší index biodoverzity a jej ochrana či zvyšovanie sa určite nedá zabezpečiť bezzásahovosťou v nepôvodných ekosystémoch.

Nuž a keď to premietneme na peniaze, tak požiadavka Európskej komisie, aby „Zelený príspevok, resp. ciele zelenej tranzície“ z alokácie Plánu obnovy boli na úrovni aspoň 37%  celej finančnej obálky z Plánu obnovy. Celkový návrh Plánu obnovy uvažuje s finančnou čiastkou 6 155 mil. €, čiže na „zelený príspevok“ by malo ísť minimálne 2 277 mil.€. V návrhu Plánu obnovy je na „zelený príspevok“ navrhnutých 2 945 mil.€, čiže 668 mil. € je navyše.

Vnímame to ako výborný počin, pokiaľ by bol naplnený zmysluplnými investíciami. Pokiaľ by sa Komponent č. 5 úplne vynechal, resp. prehodnotili sa jeho aktivity a investície, aj tak Slovensko splní odporúčanie Európskej komisie a „zelený príspevok“ by činil 45,4%, čo je určite dostatočný podiel. Mnohé opatrenia Komponentu č. 5 sú totiž v príkrom rozpore so všeobecnými cieľmi a ustanoveniami Plánu obnovy a preto sme navrhujeme jeho úplné prepísanie a nielen úpravu slov či viet.

Ing. Igor Viszlai, člen predstavenstva Slovenskej lesníckej komory a predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica

Prečítané: 2628
(6 hlasov)

Komentárov   

-2 # Ján Hudec 2021-04-14 16:43
Ján Hudec inkubans@gmail.com
Požiadavka Európskej komisie na využitie aspoň 37% Plánu obnovy na Zelený príspevok sa nemôže len tak zvrhnúť. Na protiekonomické a protirozvojové aktivity mimovládnych hnutí, proti rezortu pôdohospodárstva. Ovládajúcich cez aktivistov zo zákulisia už hádam celý rezort MžP. To nie je iba nekorešpondencia s nastavenými cieľmi, ale nastavenie návrhov priamo proti cieľom Plánu obnovy. Cez zelený príspevok, ktorý bol zneužitý, ako vhodný oslí mostík. Zmenou z jeho úlohy podfarbenia, na dominantnú farbu, čo v zámere nebolo. Pričom zelená farba bola ako symbol ukradnutá lesníctvu a priznaná úzkej militantnej ekológii. Ideový zámer zeleného príspevku mal iba podporovať a uprednostňovať zelenšie alternatívy rozvoja výrobných síl, na prekonanie zaostávania ekonomiky po pandémii. Nie byť návodom a dôvodom na zvrhnutie tohto cieľa. Víťazná alternatíva MŽP je úplná zmena témy tejto podpory a jej pôvodného zámeru. V tejto podobe znamená úbytok pôdy, hlavného pracovného predmetu pôdohospodárstva. Veľmi nedôstojnými metódami a spoločensky až nepriechodnými pracovnými praktikami. Ktoré by v žiadnej inej krajine EÚ nielenže neprešli. Ani neboli skoncipované do oficiálneho návrhu iniciatívneho rezortu, s ktorým sa v Pláne obnovy z povahy veci ani pôvodne nepočítalo. Výsledného návrhu s priamymi negatívnymi, produkčnými, krajinotvornými, aj sociálnymi dopadmi. Niečo ako kolektivizácia poľnohospodárstva v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Alebo ako skupovanie podielov po kupónovej privatizácii deväťdesiatych rokov. Ktorých efektívnosť možno zaručiť iba klamstvom a inými pracovnými metódami aktivistov. To ten projekt bude obsahovať aj zaručené pracovné metódy a akceptovateľné postupy ? Ktoré zaistia, že pôda od súkromných a spoločenstevných lesov bude vykúpená pre bezzásahové hospodárenie ? Akými metódami budú presviedčať podielnikov urbárov ? Či priamo štatutárov obecných, cirkevných a iných neštátnych lesov ? Každý projekt vyžaduje svoje reálne nákupy. Garantované trhovým prostredím SK a EÚ. Ale tie pozemky nie sú trhový artikel. Alebo, žeby áno ? S ktorým sa dá počítať ? Pre pochybný projekt ? Aj v projekte na fondy z EÚ ? Teším sa na prvého aktivistu s návrhom na výkup môjho urbárskeho podielu, ktorý mi príde do rany. Ak to vôbec prejde. Ale pevne verím, že nie. Len už potom neviem, čo vlastne prejde. To fakt pôdohospodársky rezort nedokáže zostaviť priechodný projekt pre lesy ? V duchu výzvy Plánu obnovy ? Ozaj je všetko iba otázkou účinnejšej ekologickej lobby europoslancov a militantných ekologických mimovládok ? Niektorým veciam bežný človek fakt nerozumie.
+1 # Marián Jasík 2021-04-12 19:02
Hneď na úvod je potrebné napísať, že považujem za nerozumné, že lesníctvo nemá v Pláne obnovy vyčlenené zdroje na podporu prechodu na prírode blízke obhospodarovanie lesov (so všetkým čo k tomu patrí a teda aj dobré sprístupnenie) alebo zlepšenie plnenia ekosystémových a verejnoprospešných služieb. Aj mnohé argumenty v hromadnej pripomienke SLK majú svoje rácio. Nie je mi však jasné prečo si SLK a v tomto príspevku aj p. Viszlai zobrali na mušku bezzásahovoť a výkup pozemkov od neštátnych vlastníkov ako jeden z prostriedkov na implementáciu tohto cieľa. Veď to boli lesníci, ktorí zakladali prvé bezzásahové územia a to nielen tie chránené. Kategorizáciou lesov sa na Slovensku v bezzásahovom režime ocitli na dlhé desaťročia desiatky tisíc hektárov ochranných lesov na najextrémnejších a nedostupných stanovištiach. To sa pravda zmenilo keď nastali problémy so smrečinami a objavili sa možnosti odčerpávania zásob z ochranných lesov. Takže asi by bolo vhodné diskutovať o rozsahu území, o ktoré sa stará príroda a nie o princípe. A používať korektné argumenty. Keby bolo pravdou tvrdenie, že základnou orientáciou ochrany prírody je bezzásahovosť tak by pomer medzi chránenými územiami, o ktoré sa má starať človek a o ktoré sa má starať prírody by nebol 93% ku 7%. Áno je snaha zväčšiť rozsah bezzásahových území a sú na to dobré odborné argumenty. Ale čo to má diskusia o spôsobe spravovania CHÚ s tým, že lesníkom sa zatiaľ z Plánu obnovy neušlo ani euro? Či ak mne zdochla koza nech zdochne aj susedovi, aby som bol spokojný? Opakovane zdôrazňujem, že je chybou, že tam peniaze pre sektor lesníctva nie sú a aj viaceré odôvodnenia z dielne MŽP SR sa mi zdajú nedostatočné, ale argumentácia SLK v tejto konkrétnej veci sa mi javí nekorektná. A čo sa týka 2 projektov na mapovanie a ochranu pralesov, tak okrem toho, že časť uvedenej sumy spolufinancovali realizujúce organizácie zo svojich zdrojov, boli to účelne vynaložené peniaze. Nech si to SLK a p. Viszlai porovnajú so sumami, ktoré minula ŠOP SR na projekty takmer bez výsledku. Alebo sumou, ktorú vynaložili Lesy SR na protipožiarny systém (takmer 28 mil. eur) a aká je jeho efektivita. Z projektov zacielených na pralesy sa na rozdiel od iných projektov nekradlo a výsledkom je poznanie koľko, kde a akých máme pralesov. A keď sa nás svet spýta vieme to zodpovedne povedať nielen hádať. Je hanbou, že toto musela v krajine, ktorá sa hlási k 700 ročnej lesníckej tradícií zrobiť mimovládna organizácia lebo štát sa k tomu nemal. Nie je to naša hanba. A musím okomentovať aj hlúposti týkajúce sa navrhovanej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Je pravdou, že iba niečo viac ako 1/3 z výmery PR tvoria pralesy, zvyšok však netvoria nepôvodné lesné spoločenstvá ako sa to tvrdí v príspevku, ale ide o veľmi kvalitné prirodzené lesy, iba s minimálnymi stopami po ľudskej činnosti. Kvôli ucelenosti a jednoznačnosti priebehu hranice boli do PR zaradené aj výraznejšie opvlyvnené lesy (napr. mladiny), ale ich podiel nedosahuje ani 2,5% z celkovej výmery PR. Je to logický postup. Bol aplikovaný napr. aj v prípade vyhlasovania Dobročského pralesa, kde do PR zaradili lesníci aj dva holorubné pásy zalesnené smrekom o čom existuje hodnoverný doklad v lesníckej literatúre. Je mi ľúto, že časť lesníkov vidí v bezzásahu červené súkno, na ktoré sa pri každej príležitosti vrhá ako rozzúrený býk. A možno im popri tom unikajú oveľa vážnejšie problémy slovenského lesníctva.
M,Jasík

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Vyšnej Boce nepustili do gatí a dnes sú vďaka výsledkom ich práce na plochách po kalamite namiesto vývratov a suchárov vitálne a zmiešané mladé lesné porasty

TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Vyšnej Boce nepustili do gatí a dnes sú vďaka…

Aktuálne

Zobrazenie:13561

S predsedom Spolku bývalých urbárnikov Pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca Ing. Pavlom Zacharovským a odborným lesným hospodárom i lesníkom v jednej osobe Ing. Jozefom Gracíkom...

TÝŽDŇOVKA: Na aukciách dreva padajú rekordy, speňaženie je v porovnaní s cenníkovými cenami priemerne o 30 percent vyššie

TÝŽDŇOVKA: Na aukciách dreva padajú rekordy, speňaženie je v porovnaní s cenníkovými…

Aktuálne

Zobrazenie:12720

Tento týždeň v pondelok vyhodnotili košickí mestskí lesníci aukciu dreva, ktorá sa uskutočnila od 19. do 22. novembra na Expedičnom sklade...

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Aktuálne

Zobrazenie:9921

V dnešných časoch, keby lesná zver nespôsobovala žiadne škody, nemuselo by sa nič robiť. V opačnom prípade, keď zver spôsobuje škody v lese...

TÝŽDŇOVKA: Lesníci a poľovníci držia v porastoch urbáru Liptovská Sielnica škody zverou na uzde, spoločne kladú dôraz na ochranu lesa

TÝŽDŇOVKA: Lesníci a poľovníci držia v porastoch urbáru Liptovská Sielnica škody zverou…

Aktuálne

Zobrazenie:9016

Pred niekoľkými dňami som sa stretol so zástupcami Pozemkového spoločenstva urbariátu v Liptovskej Sielnici. Tento týždeň som spracoval zo získaných podkladov...

Vojenskí lesníci sa podieľajú na vývoji pásového lesného stroja: Ľahký, užitočný a ekologický, v štádiu funkčného modelu, pomôže pri výchove lesa

Vojenskí lesníci sa podieľajú na vývoji pásového lesného stroja: Ľahký, užitočný a…

O čom sa píše

Zobrazenie:8834

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR na sociálnej sieti uvádza, že rast ekonomickej a ekologickej náročnosti sa samozrejme premieta...

TÝŽDŇOVKA: Príbeh vlastníkov lesov z Lúčky pri Rožňave. Je ťažké, keď o lesný majetok prídete, aj keď ho získate späť

TÝŽDŇOVKA: Príbeh vlastníkov lesov z Lúčky pri Rožňave. Je ťažké, keď o…

Aktuálne

Zobrazenie:5812

Spoločnosť urbarialistov a komposesorátu Pozemkové spoločenstvo Lúčka je najstaršou a najväčšou v údolí potoka Čremošná v objatí pohorí Slovenský kras a Slovenské rudohorie. 83-ročný podpredseda...

Hlavné správy

Poznámka: Lesníci zo Žiliny nezabúdajú na svojich predchodcov, ich nasledovníci tiež nezabudnú

Poznámka: Lesníci zo Žiliny nezabúdajú na svojich predchodcov, ich nasledovníci tiež nezabudnú

Aktuálne

Organizačná zložka OZ Sever včera zorganizovala v Žiline pri príležitosti 25. výročia založenia štátneho podniku LESY SR stretnutie s dôchodcami...

Prečítajte si viac
Od Nového roka zmena pôsobnosti dobrovoľných strážcov prírody: Podmienkou písomná dohoda s vlastníkmi, správcami, nájomcami alebo obhospodarovateľmi pozemkov

Od Nového roka zmena pôsobnosti dobrovoľných strážcov prírody: Podmienkou písomná dohoda s…

Aktuálne

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR informuje, že 1. januára 2025 nadobudne účinnosť zákon č. 335/2024 Z. z. zo 07. 11...

Prečítajte si viac
Popredný nemecký spracovateľ dreva je v konkurze: Pred troma rokmi chcel stavať veľkokapacitnú pílu v Rimavskej Sobote

Popredný nemecký spracovateľ dreva je v konkurze: Pred troma rokmi chcel stavať…

O čom sa píše

Popredný nemecký spracovateľ dreva Ziegler Holding GmbH, ktorý v auguste 2021 ohlásil investičný zámer na výstavbu veľkokapacitnej píly v Rimavskej Sobote za...

Prečítajte si viac
Zväz spracovateľov dreva SR má vynovenú webovú stránku: Všadeprítomné krédo Bez dreva to nepôjde!

Zväz spracovateľov dreva SR má vynovenú webovú stránku: Všadeprítomné krédo Bez dreva…

O čom sa píše

Po avíze, ktoré Zväz spracovateľov dreva SR (ZSD SR) ohlásil koncom novembra na valnom zhromaždení vo Vysokých Tatrách, bola 5...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora