Slovenská lesnícka komora: Lesníci chcú spracovať pováľané stromy po vetrovej kalamite na Liptove a tým zachrániť živé smrečiny. Ochranári im v tom bránia

Štátna ochrana prírody svojím rozhodnutím  z 15. 7. 2021 zablokovala spracovanie vetrovej kalamity v lokalite Čierny Váh. Slovenská lesnícka komora sa absolútne nestotožňuje s týmto stanoviskom, preto na Liptov pozvala aj odborníkov z lesníckych inštitúcií, aby priamo na mieste a nie od stola kancelárie prijali stanovisko k predmetnej kalamite. Vyhlásenie Slovenskej lesníckej komory zaslal masmédiám jej hovorca Dávid Hančinský.

Informuje v ňom, že na stretnutie bola pozvaná štátna správa lesného hospodárstva na čele so štátnym tajomníkom a generálnym riaditeľom sekcie, štátna správa ministerstva životného prostredia, hasiči, vodohospodári, samospráva, akademické a odborné organizácie a pracovníci s dlhoročnou praxou v lesníctve.

Lesníci chcú komunikovať aj s druhou stranou, preto pozvali aj Štátnu ochranu prírody SR. „Zarazilo nás, že ochranári neprišli. Priamo na mieste sme mohli povedať argumenty pre a proti, ale evidentne nechcú s nami debatovať  a argumentovať. Namiesto toho si urobili vlastnú tlačovku v ten istý deň poobede, kde rokovali bez nášho pozvania. Začíname si zvykať, že na jednej strane hovoria, že chcú komunikovať, no na strane druhej neprídu na stretnutie, kde boli pozvaní,“ uviedol hovorca SLsK David Hančinský.

Účastníci stretnutia sa jednoznačne zhodli na tom, že predmetnú kalamitnú hmotu treba spracovať, aby nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu a škodám veľkého rozsahu aj v okolitých lesných porastoch. Škody vzniknú nielen na drevnej hmote, ktorá tam zostane ležať, ale po naletení ležiacich stromov sa bude podkôrny hmyz šíriť geometrickým radom, pričom 300 až 500 ks dokáže zabiť jeden strom. Vedúci Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra  Andrej Kunca sa jednoznačne vyjadril, že lykožrút sa v priebehu 5 rokov rozmnoží do sily, ktorá zabije v okolitých lesoch až desaťnásobok stromov. Na výmere v tomto prípade, v tejto lokalite Liptova 400 ha (40 miliónov m²) doposiaľ zdravého lesa.

Profesor Jaroslav Kmeť z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty vo Zvolene uviedol: „Neudelenie súhlasu na spracovanie kalamity sa veľmi negatívne prejaví na zdravotnom stave a ekologickej stabilite lesných porastov v celom danom území, preto odporúčame spracovať následky vetrovej kalamity v zmysle medzinárodne uznávaných zásad integrovanej ochrany lesa, ktorá kladie dôraz na prevenciu.“

Riaditeľka Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru SR v Liptovskom Mikuláši Eva Krajčiová okrem odvolania sa na platnú legislatívu, poukazuje na obrovské škody na prírodnom prostredí v dôsledku požiaru. „Je preto povinnosťou a prvoradou úlohou všetkých zainteresovaných vykonávať preventívne opatrenia tak, aby sa hromadením množstva vysokohorľavej suchej drevnej hmoty nevytváralo zvýšené riziko požiarov.“

Je priam nepochopiteľné, ako ŠOP SR ignoruje dlhoročné skúsenosti lesníckej praxe. Člen predstavenstva SLsK Ján Slivinský na príkladoch negatívnej praxe z Javorovej, Bielovodskej, Tichej, Kôprovej doliny a v Belianskych Tatrách upozorňuje, že v prípade nespracovania polomu hrozí reálne riziko rozvratu okolitých ekosystémov v horizonte niekoľkých rokov so všetkými negatívnymi dôsledkami na plnenie funkcie lesa v krajine.

„Polomy sú dostatočne mohutné na to, aby v nich prebehol proces podobný ako v Tichej a Kôprovej doline. Je možné očakávať, že lykožrút z polomu vyletí na jar v roku 2023 s objemom 27 miliónov jedincov, v troch generáciách až 81 miliónov jedincov. V súlade s kritériami bezpečnostnej analýzy podľa štrukturovaných bezpečnostných modelov Kaplana sa jedná o sabotáž, keďže ide o rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia, ako orgánu zodpovedného za riadenie ochrany životného prostredia,“ uviedol analytický expert Dušan Lukášik.

Predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan dodal: „My lesníci sme skutoční ochranári, lebo spracovaním ležiacich smrekov na Čiernom Váhu chceme zachrániť živé zelené smrečiny na ploche okolo 400 ha, o ktoré by sme pre nezmyselné rozhodnutie Štátnej ochrany prírody prišli. A takýmto spôsobom riešenia vetrových polomov žiadame postupovať na celom Slovensku. Sme taký bohatý štát, že si môžeme toto dovoliť? Máme skúsenosti z minulých období, keď nespracovaním vetrovej kalamity došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu, zmene vodného režimu, zmene klímy a k veľkej erózii pôdy, celkovému narušeniu ekosystému. Máme zodpovednosť za naše lesy a chceme ich zachovať aj ďalším generáciám.“