Prihlásiť

Riport: V Tatrách sú výsledkom lesníckeho úsilia zmiešané lesy s vysokou diverzitou. V niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín

S riaditeľom Štátnych lesov TANAP-u Ing. Jánom Marhefkom sa v deň 17. výročia kalamity z roku 2004 nachádzame na jednej z obnovených plôch kalamitiska, ktoré sa v tatranskom priestore ťahalo v dĺžke približne 40 kilometrov a v šírke od 1,2 do 4 kilometrov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. Zasiahnutých bolo 12 600 hektárov územia. 

Doporučený Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením Foto Jozef Marko Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením

„Nie všetko bolo možné na tomto území spracovávať. 200 tisíc m3 ostalo v bezzásahovej zóne, v ktorej ochrancovia prírody spracovanie drevnej hmoty nepovolili. 400 tisíc m3 kalamitnej hmoty bolo nepravidelne roztrúsených po území v podobe ponechaných zvyškov. Porast od porastu bolo potrebné ponechať v porastoch od 10 do 30 percent dreva. Všetky nespracované poťažbové zvyšky – zlomy, štompy a vývraty sa do tohto objemu započítali a boli odevidované. Do mája 2006 bolo spracovaných viac ako 1,5 mil. m3 tam, kde bolo možné kalamitu spracovať.

V centrálnych Tatrách sa v dôsledku kalamity diali zmeny od prvého dňa. Zmenili sa svetlostné pomery a tým pádom sa razantne zvýšila teplota. Súviselo to aj so stratou malého vodného cyklu, ktorý v Tatrách pred kalamitou bol. Všetky tieto faktory spôsobili oteplenie tohto priestoru, niekde až o 2 – 3 stupne Celzia za rok. Podieľa sa na ňom aj stavebný boom a množstvo asfaltových plôch, ktoré tu v minulosti neboli, pretože tatranské osady sa nachádzali vždy v lese.

Pred 20-timi rokmi prichádzala jar v Tatrách bežne v polovici mája. V tom čase sme začínali v priestore Smokovcov a Vyšných Hágov so zalesňovaním. Po kalamite sme začali zalesňovať v rokoch 2005 a 2006 už 15. marca. Tým, že sa v tomto prostredí stratila stromovitá zložka vegetácie, došlo k rýchlejšiemu nástupu jari, k predĺženiu vegetačného obdobia a k strate vodného cyklu, pretože voda, ktorá bývala pred kalamitou kumulovaná v zdravých zelených stromoch, po kalamite nemala byť kde a čím kumulovaná. Prostredie teda nemohlo byť ochladzované, nemohlo dochádzať k obrovskému výparu, netvoril sa vodný cyklus a tým pádom sa stratil „dážď“, ktorý sme predtým v Tatrách denne zažívali. V posledných 3 – 5 rokoch pozorujeme, že jar nastupuje čoraz neskôr tým, že lesy začali plniť všetky svoje funkcie.“ 

Osobitný obnovný postup, dohodnutý v projekte revitalizácie

Stojíme v poraste s pestrou drevinovou štruktúrou, v ktorom majú mladé stromy výšku niekoľkých metrov. Čo sa tu teda tatranským štátnym lesníkom podarilo za uplynulých 17 rokov dosiahnuť? Ing. Ján Marhefka: „Myslím, že sme tu zásadným spôsobom zvýšili diverzitu. V projekte revitalizácie, na ktorom sa podieľali minsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo životného prostredia plus ich podriadené zložky, vrátane Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u, za účasti Technickej univerzity vo Zvolene, najmä Katedry pestovania lesa Lesníckej fakulty a odborných výskumných pracovníkov Národného lesníckeho centra, bol dohodnutý osobitný obnovný postup.

Každá drevina, ktorá sa na ploche vyskytovala, bola považovaná za drevinu obnovného cieľa. Aj pionierske dreviny, inde možno chápané ako nie veľmi žiaduce, ktoré bývajú v rámci prvých výchovných zásahov v starostlivosti o kultúry spravidla odstraňované, tu ostali ponechané. Nielen kvôli zvýšeniu diverzity v krátkom časovom horizonte, ale aj preto, aby tieto krátkoveké dreviny vytvorili priestor pre staršie dreviny cieľového lesa dovtedy, kým budú schopné fruktifikácie. Prípadne, aby mohlo dôjsť k obnove porastov aj z fragmentov, ktoré tu ostali po kalamite vo forme výstavkov, ktorých je tu bezpočet.

Tieto prípravné dreviny nám zároveň pomáhajú pri uplatňovaní zásad prírode blízkeho hospodárenia, ktoré je tu v Tatrách uplatňované posledných 70 rokov. V centrálnej časti Tatier sme nikdy nemali plánované žiadne veľkoplošné ani maloplošné holoruby. V niekoľkých prípadoch boli zvolené maloplošné formy podrastového hospodárenia, ale na 99 percent prevládali účelové výbery, jednotlivé alebo skupinové, ktoré sa tu používali. Vyplývali spravidla z potreby asanácie škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu.

Podarilo sa tak vytvoriť štruktúru porastov, ktorá na jednej strane napomáhala rastu prirodzeného zmladenia cieľových drevín, na strane druhej sa podarilo udržiavať štruktúru porastov v súlade so zásadami Juklovej krivky. Kalamitou z roku 2004 bol tento proces narušený, pretože vietor zmietol z povrchu zemského takmer všetko, čo mu stálo v ceste. Za rok a pol sa nám vtedy podarilo uvoľniť rozhodujúcu časť kalamitných plôch. Tým sme veľmi pomohli mladým generáciám porastov, ktoré ešte ostali vitálne a tvoria kostru súčasného lesa.

Prichádzame o to, čo kalamitu prežilo...

Následnými výchovnými zásahmi začali byť mladé lesné kultúry uvoľňované. Všetko to, čo na obnovných plochách chýbalo, bolo dopĺňané. V podstate nanovo bola urobená typológia tohto územia. Kolegovia, ktorí robili ekologické prieskumy, vypracovali nové modely hospodárenia s drevinovým zložením tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia diverzita. Do lokalít, ktoré sme dovtedy poznali len ako smrekovcovo-smrekové, naplánovali vtrúsenie jedle na úrovni 10 percent. Naplánovali aj vnášanie limby a tam, kde sme mohli, sme ju dopĺňali.

Výsledkom tohto úsilia sú zmiešané lesy s vysokým štádiom diverzity, v niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín. Umelou obnovou sme na týchto plochách vysadili viac ako 10 miliónov sadeníc. Tu použité revitalizačné postupy v súčasnoti uplatňujeme v oravskej i javorinskej časti Tatier, ale aj v iných lokalitách. Snažíme sa tak dosiahnuť veľkú diverzitu na čo najväčšom území.

Po nadobudnutí účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny od 1. januára 2020 sa žiaľ potýkame s rozhodnutím ochrany prírody rozširovať bezzásahové územia. A to buď formou úplného zákazu spracovania kalamity v dohodnutom manažovanom území, takže postupne vysychajú kompaktné časti porastov v dolinách, ktoré neboli kalamitou z roku 2004 zasiahnuté.

Paradoxne aj v tých častiach, v ktorých ochrancovia prírody nemajú problém s lesníckym manažmentom, obmedzujú ho časovo. Teda v obdobiach, kedy dokážeme tlmiť rozširovanie škodlivých činiteľov - rozmnožovania lykožrúta. Práve vtedy nemôžeme asanačné opatrenia vykonávať. Dochádza teda k tomu, že fragmenty starších porastov, ktoré by mali byť nositeľmi produkcie a ktoré chceme z hľadiska prírode blízkeho pestovania lesa zachovať, nám odchádzajú pred očami.

Akoby nestačilo, že v roku 2004 tie územia boli výrazne poškodené a po sedemnástich rokoch vidíme, že sa nám rany spôsobené kalamitou podarilo uspokojivo zahojiť. Paradoxne pokračujeme v tom, že o to staršie, čo kalamitu prežilo, v úvodzovkách povedané úspešne prichádzame...“

Jozef Marko

Naposledy zmenené: streda, 24 november 2021 10:23
Prečítané: 795
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Pravda: Podpoľanci majú dosť Budaja aj medveďov. Namiesto pomoci im poslal enviropolíciu

Pravda: Podpoľanci majú dosť Budaja aj medveďov. Namiesto pomoci im poslal enviropolíciu

O čom sa píše

Zobrazenie:4669

Po nedávnom útoku medvedice na dvoch mužov, ktorým proti šelme nepomohli ani spreje, sa opäť rozprúdila diskusia o tom, že...

TÝŽDŇOVKA: Koniec Štátnych lesov TANAP-u, smútok na Muránskej planine, ochranárska eufória a lesnícke rozpaky

TÝŽDŇOVKA: Koniec Štátnych lesov TANAP-u, smútok na Muránskej planine, ochranárska eufória a…

Aktuálne

Zobrazenie:4370

Posledný marcový týždeň tohto roka sa niesol v znamení historickej zmeny. Zopakujme si, že začiatok takzvanej reformy národných parkov piniesol od...

Národné lesnícke centrum o medveďoch: Veľká hrozba spočíva v zmene ich správania – strácajú plachosť

Národné lesnícke centrum o medveďoch: Veľká hrozba spočíva v zmene ich správania…

Aktuálne

Zobrazenie:3614

Národné lesnícke centrum (NLC) zosumarizovalo doterajšie oficiálne údaje a dokumenty, týkajúce sa stavu, problémov a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku a...

Medvede v Podpoľaní naháňali aj ochranárov: Banskobystrický samosprávny kraj už nechce ďalej čakať

Medvede v Podpoľaní naháňali aj ochranárov: Banskobystrický samosprávny kraj už nechce ďalej…

Aktuálne

Zobrazenie:2204

Tri útoky medveďa v regióne Podpoľanie za posledný týždeň. V stredu 11. mája na Hradných lúkach, iba pár kilometrov od...

Komentár: Ďalší príklad populistického zavádzania - ochranári majú byť opäť raz tí dobrí a lesníci zlí...

Komentár: Ďalší príklad populistického zavádzania - ochranári majú byť opäť raz tí…

O čom sa píše

Zobrazenie:2101

Nehnuteľnosti, ktoré od 1. apríla tohto roka prejdú v rámci reformy pod správy národných parkov, by mali slúžiť prírodnému turizmu. „Doteraz boli...

Agrorezort: Ing. Ján Marhefka uspel vo výberovom konaní na generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR

Agrorezort: Ing. Ján Marhefka uspel vo výberovom konaní na generálneho riaditeľa štátneho…

Aktuálne

Zobrazenie:1952

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dnes na svojej internetovej stránke oznámilo výsledok výberového konania na funkciu generálneho riaditeľa LESY Slovenskej...

Hlavné správy

Lesnicko-dřevařská komora ČR nepodporuje vznik Národného parku Křivoklátsko: Ak nebudú rešpektované odborné argumenty, pôjde o čisto politické rozhodnutie

Lesnicko-dřevařská komora ČR nepodporuje vznik Národného parku Křivoklátsko: Ak nebudú rešpektované odborné…

O čom sa píše

Lesnicko-dřevařská komora ČR, združujúca najvýznamnejšie podnikateľské subjekty lesnícko-drevárskeho sektora, správcov lesov vo vlastníctve štátu, inštitúcie z akademickej i výskumnej sféry, odborového...

Prečítajte si viac
Riport zo zalesňovania, po ktorom Jozef Banáš povedal: „Snímam klobúk pred lesnými robotníčkami!“

Riport zo zalesňovania, po ktorom Jozef Banáš povedal: „Snímam klobúk pred lesnými…

O čom sa píše

Maja Demianová je akčná žena. Čitatelia časopisu LES & Letokruhy si možno pamätajú, že v roku 2017 pravidelne písala do rubriky...

Prečítajte si viac
Nadácia Zastavme korupciu sa podľa agrorezortu vyjadruje k výberu nového generálneho riaditeľa LESY SR nekorektne: Preferuje jedného z kandidátov

Nadácia Zastavme korupciu sa podľa agrorezortu vyjadruje k výberu nového generálneho riaditeľa…

Aktuálne

Agrorezort nepovažuje za korektné spochybňovanie výsledku verejného výberového konania na post generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR. Uviedol to pre...

Prečítajte si viac
Agrorezort reaguje na dohady: V najbližších dňoch by mal byť Ján Marhefka uvedený do funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR

Agrorezort reaguje na dohady: V najbližších dňoch by mal byť Ján Marhefka…

Aktuálne

Na internetovej stránke štátneho podniku LESY SR je aktuálne zverejnená informácia, že generálnym riaditeľom je Ing. Pavel Civáň. V odbornej verejnosti...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora